Slávni košickí rodáci: Básnik a textár Jožo Urban sa zjavil ako kométa z východu

KošiceĽudsKE

Surový, nežný a ironický. Maturitnou otázkou bol už vo svojej tridsiatke. Búrlivák, ktorý celý život holdoval slovu, cigaretám a alkoholu. Výnimočná osobnosť slovenskej poézie aj bohémy. Autor megahitu Voda, čo ma drží nad vodou. A ako hovorí titul jeho debutovej básnickej zbierky - Malý zúrivý Robinson.

Foto
Básnický debut Malý zúrivý Robinson vydal Jozef Urban ako 21-ročný a takmer okamžite za neho získal cenu Ivana Krasku / litcentrum.sk

Rok 1999 nebol pre slovenskú hudobnú a literárnu scénu práve najšťastnejší. 28. apríla po jedenástej hodine večer šoféruje Jozef Urban na ceste do Košíc, medzi Zvolenom a Detvou, modrý Seat Ibiza. Pri teplárni nezvládne tiahlu ostrú zákrutu. Auto prejde do protismeru a čelne narazí do protiidúceho kamióna s návesom. Seat skončí pod jeho prednou nápravou, kamión ho po náraze pred sebou tlačí deväťdesiat metrov. Jozef Urban zomiera sedem mesiacov pred svojimi 35 narodeninami.

O dva mesiace neskôr, v nedeľu večer 20. júna 1999, sa líder skupiny Elán Jožo Ráž na terénnej motorke Yamaha vracia zo štúdia cez Rázusove námestie pri nábreží Dunaja. Na križovatke mu nedá prednosť Opel Vectra Caravan nemeckého podnikateľa Hans-Jörga Falka a narazí do motorky. Ráž utrpí vážny úraz hlavy a podstúpi deväťhodinovú operáciu. Z kómy sa preberie po dvoch mesiacoch s trvalými následkami. 

V tragickom čase medzi oboma nehodami ich spája titulná pieseň k filmu Fontána pre Zuzanu 3 – Voda, čo ma drží nad vodou. Krátko pred smrťou dokončí Jozef Urban jej text. Dva mesiace potom ju v štúdiu naspieva Jožo Ráž. Z večera do rána sa pieseň stane obrovským hitom.

Foto
Jozef Urban bol aj mimoriadne talentovaný autor textov populárnych piesní. Viaceré sa práve vďaka jeho textom stali ikonickými hitmi / TASR/archív

Jožo Urban sa zjavil v 80. rokoch ako kométa z východu. Všade, v literárnych súťažiach aj v prílohách mladých autorov doslova zažiaril. O básnickú šticu prečnieval hlavy svojich rovesníkov, povedal o začínajúcom autorovi básnik, textár a spisovateľ Daniel Hevier.

Jozef Urban sa narodil 29. novembra ako najstarší z troch súrodencov. Vyrastal v rodine železničiara v Košiciach. Po maturite sa rozhodol študovať ekonomiku zahraničného obchodu na univerzite v Bratislave. Keď v roku 1985 prišiel na vysokú školu, mal už hotový svoj básnický debut Malý zúrivý Robinson. Vydal ho ako 21-ročný, takmer okamžite za neho získal cenu Ivana Krasku.

Keď sa Ľubomír Feldek v divokých 90. rokoch minulého storočia ako vedúci redaktor redakcie poézie vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ vybral na lov talentov, podaril sa mu parádny úlovok.

V jednom zariadení reštauračného typu som zastihol pri popolníku na stojáka fajčiť troch najtalentovanejších básnikov vtedajšej mladej generácie. Karola Chmela, Mariána Reisela a Jozefa Urbana, spomína Feldek.

„Prineste mi svoje básnické zbierky, chlapci,‘ vyzval som ich. Pozreli sa na mňa nedôverčivo. Vedeli, že mám nad sebou riaditeľa, ktorý uprednostňuje mladé dámy. ‚Čo sa s nimi stane, keď tie zbierky prinesieme?‘ opýtal sa ma Jozef Urban. ‚Vyjdú,‘ ubezpečil som ich. Priniesli ich a vyšli,dodáva Feldek. 

Po úspešnom debute Jozef Urban vydal básnické zbierky Hluchonemá hudba, Kniha polomŕtvych, Snežienky & Biblie. Spolu s generačnými spolupútnikmi Marošom Bančejom a Janom Litvákom napísal aj zbierku textov Výstrel z motyky.

Po smrti vyšli Urbanovi výberové zbierky Voda, čo nás drží nad vodou a Dnes nie je Mikuláša. Napísal aj vademecum pre mladých autorov Utrpenie mladého poeta, knižne vyšli jeho eseje a reportáže z Literárneho týždenníka Blízko, ale čoraz ďalej. V roku 2016 mu vydavateľstvo Slovenský spisovateľ vydalo bibliografiu Život je frajer, ale ja som väčší. Pre deti napísal Dobrodružstvá vranky Danky. Je aj autorom rozhlasovej hry Poznáme svojich ľudí (1990).

Foto
Pracoval ako redaktor a šéfredaktor mesačníka pre mladú literatúru a umenie Dotyky, pôsobil aj v týždenníku Mladé rozlety a v rokoch 1993 a 1994 bol riaditeľom Medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana / TASR/archív

Jozef Urban bol aj mimoriadne talentovaný autor textov populárnych piesní. Viaceré sa práve vďaka jeho textom stali ikonickými hitmi. Elánovská Voda, čo ma drží nad vodou, Len s ňou, ktorú napísal pre Mekyho Žbirku či pieseň kapely Money Factor - Vráť trochu lásky medzi nás.

Napísal  texty piesní pre Petra Lipu, Janka Lehotského, Roba Miklu, Petra Nagya, Vaša Patejdla, Beátu Dubasovú, Oľgu Záblackú, Katarínu Hasprovú, skupinu AYA, Dorian Gray, Collegium SDS, Broken Heart, Credo či Kompromis. Urban je aj autorom libreta muzikálu Kráľ Dávid, ktorý prvýkrát uviedla bratislavská Nová scéna v roku 1998.

Foto
Napriek ustavičným dlhom dokázal Jozef Urban vždy vybŕdnuť z finančných ťažkostí a uživiť sa takmer výhradne svojím umením / TASR/archív

Nechodil do prírody. Nepestoval nijaký šport. Nevedel ani plávať, ani jazdiť na bicykli. Okrem ženstva nepraktizoval nijaké náboženstvo. Vystriedal viacero povolaní. Počas štúdií si privyrábal vo výkupe fliaš a po vojenčine nastúpil ako redaktor Literárneho týždenníka, píše o svojom literárnom súputnikovi básnik Ján Litvák.

Neskôr pracoval ako redaktor a šéfredaktor mesačníka pre mladú literatúru a umenie Dotyky, začiatkom 90. rokov minulého storočia pôsobil aj v týždenníku Mladé rozlety a v rokoch 1993 a 1994 bol riaditeľom Medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana. Po presťahovaní do Zvolena žil na voľnej nohe. Korešpondenčne pracoval ako reportér Literárneho týždenníka.

Hlavným stanom aktuálnej živej bratislavskej kultúry v tých časoch bolo café U Michala. Jozef Urban tam pri alkohole a cigaretách trávil celé dni. „Často strácal kľúče a dnu vchádzal oknom. Raz si domov priviedol kumpána z mokrej štvrte a, samozrejme, kľúče nenašmátral. Keď kumpán videl, ako si Jožko vykopnutím spriechodňuje oblok, po vzore domáceho si vo vedľajšom okne vykopol svoj priechod tiež. Ráno potom okná zatĺkli latami. Raz si vykopol dvere aj na vlastnej kancelárii,“ spomína na Urbanove búrlivé životné obdobie Litvák.

Foto
Jozef Urban. Búrlivák, ktorý celý život holdoval poézii, cigaretám a alkoholu, a výnimočná osobnosť slovenskej poézie aj bohémy / RTVS/archív

Napriek ustavičným dlhom dokázal Jozef Urban vždy vybŕdnuť z finančných ťažkostí a uživiť sa takmer výhradne svojím umením. O tom, že to bolo umenie veľmi osobité a kvalitné a že muselo vzniknúť presne v takejto rozorvanej dobe a podobe, už dnes nik so zdravým úsudkom nepochybuje,“ dodáva. 

V roku 2009 natočila režisérka Tina Diosi o Urbanovi dokumentárny portrét Malý zúrivý Robinson. Road-movie rozpráva o ceste troch najlepších kamarátov k bratovi nebohého priateľa. Je o človeku, ktorý mal talent, zomrel mladý a zanechal po sebe odvážnu a nadčasovú tvorbu.

O desať rokov neskôr vznikol na motívy skutočných udalostí zo života Jozefa Urbana aj celovečerný film s názvom Voda, čo ma drží nad vodou. Český režisér Tomáš Magnusek sa zameral na intenzívny osobný a tvorivý život básnika a textára. Film mapuje obdobie od nástupu excentrického básnika na slovenskú literárnu scénu a zaznamenáva posledných sedem rokov Urbanovho búrlivého života. Jeho lásky, nádeje, sklamania, pády a vzostupy, ale aj boj s vnútornými démonmi.

 

Zdroj: TASR/Wikipedia/popular.sk/kultura.sme.sk/litcentrum.sk/regiony.zoznam.sk/csfd.sk

Komentáre