Slávni košickí rodáci: Jozef Psotka sa nikdy nevzdával. A nikdy neopúšťal priateľov

KošiceĽudsKE

Nenápadný, skromný a obetavý trénujúci horolezec. Robotník hôr, ktorého najvyššími hodnotami boli solidarita, empatia a priateľstvo. Nikdy neváhal tvrdo pracovať pre druhých a nikdy ich neopustil. Legenda československého horolezectva Jozef Psotka zahynul na Mount Evereste pred 37 rokmi.

Foto
Jozef Psotka (vpravo) a Zoltán Demján (vľavo) na vrchole Mount Everestu 15. októbra 1984 / TASR

„Zhora sa zdá všetko krajšie a čistejšie. Človek by sa nemal vzdávať ani v najkritickejších chvíľach. Vydrží oveľa viac, ako si dokáže predstaviť,“ hovoril Jozef Psotka, ktorého všetci volali Juzek.

Vo svojej dobe bol Jozef Psotka najstarším človekom, ktorý prvovýstupom a bez kyslíka vo veku 50 rokov zdolal Mount Everest. Zahynul pri zostupe z najvyššej hory sveta 16. októbra 1984.  

Na vrchol himalájskeho obra ako prvý v histórii československého horolezectva vystúpil 15. októbra 1984 o 15 hodine a 15 minúte spolu s Jozefom Psotkom aj Zoltán Demján. Boli v poradí 18. a 19. horolezcom, ktorí zdolali najvyššiu horu sveta bez použitia umelého kyslíka. 

Foto
Mladý Jozef Psotka vo Vysokých Tatrách / TASR

Kysak, Zádiel, Tatry

S tréningovým lezením začína Juzek Psotka už ako gymnazista. Najprv na Jánošíkovej bašte pri Kysaku, potom na Cukrovej homoli v Zádielskej doline. Ako 15-ročný už s košickými horolezcami chodí liezť do Vysokých Tatier. Vypomáha ako vysokohorský nosič a záchranár. Ako 17-ročný sa stáva dobrovoľným členom horskej služby. Maturitu oslávi výstupom na západnú stenu Lomnického štítu – takzvanú Hokejku.

V Tatrách sa často zdržiava na Zbojníckej chate a na Chate pod Rysmi. Neskôr pomáha stavať Kežmarskú chatu pri Bielom plese. Iniciuje aj stavbu chaty horolezeckého oddielu Slávia SVŠT pri Štrbe. Tá dnes nesie aj jeho meno.

Jozef Psotka sa narodil 12. februára 1934 v Košiciach. Študoval na Gymnáziu Šrobárova, v Košiciach začal študovať aj Vysokú školu technickú, neskôr prestúpil na Slovenskú vysokú školu technickú (SVŠT) do Bratislavy. Po jej absolvovaní na škole zostáva pracovať ako odborný asistent.

Foto
Časť výpravy z roku 1984. Sprava - Jozef Psotka, za ním stojí Ang Purba, Zoltán Demján a Vlado Petrík / TASR

S kamarátom v zóne smrti

Ako 22-ročný cestuje ako československý reprezentant do francúzskych Álp. Počas prvej veľkej expedície v roku 1965 v Hindukuši vystúpi Juzek Psotka na sedem šesťtisícových vrcholov Vachanského chrbta. Zdoláva ďalšie a ďalšie európske a ázijské vrcholy, medzi inými v roku 1967 alpský Matterhorn Bonattiho cestou.

V roku 1971 sa zúčastní na expedícii na Nanga Parbat, v rokoch 1973 a 1976 expedícií na Makalu, kde vystúpi na 8010 metrov vysoký juhovýchodný vrchol. V roku 1981 spolu s Ľudom Záhoranským vystúpi na 8586 metrov vysoký vrchol Kančendžongy. Veľký sen sa mu splní v roku 1984, keď 15. októbra dosiahne ako prvý Slovák spolu so Zoltánom Demjánom a šerpom Ang Ritom vrchol Mount Everestu.

Jeho ľudskosť a obetavosť sa manifestuje v roku 1973 pri výstupe na Makalu, kde sa český horolezec Jan Kounický po páde vážne zraní. Všetci jeho kamaráti vedia, že ho nedokážu zniesť dolu. Psotka obetuje výstup na vrchol a zotrvá pri Kounickom až do jeho smrti neskutočných osem dní.  V zóne smrti vo výške 7850 metrov. Veľmi vážne riskuje svoj život, ale kamaráta neopustí.

Foto
Slovenskí horolezci Zoltán Demján (vpravo) a Jozef Psotka vystúpili 15. októbra 1984 na najvyššiu horu sveta Mount Everest / TASR

Himaláje Sagarmata 1984

Organizácia poslednej výpravy do Himalájí v roku 1984, ktorá sa Psotkovi stane osudnou, vôbec neprebieha hladko. V bývalom socialistickom Československu 80. rokov minulého storočia udeľovali súhlas na horolezecké expedície federálne telovýchovné inštitúcie. Výprava ale od Československého zväzu telesnej výchovy súhlas nedostane. Zaobstará si teda poverenie od inej inštitúcie. Zanieteným horolezcom pomôže Slovenská akadémia vied (SAV).   

Oficiálne teda československú výpravu na Mount Everest s názvom Himaláje Sagarmata 1984 zastrešovala Sekcia pre výskum vysokých pohorí a expedičnú činnosť Slovenskej geografickej spoločnosti pri SAV.

Okrem nepriazne federálneho zväzu a problémov s financovaním výpravy – celkovo stála expedícia dva milióny korún československých – museli horolezci Ivan Fiala, František Kele a Michal Orolin, ktorí výpravu organizovali, čeliť aj skutočnosti, že povolenia na výstup na Mount Everest boli v tom čase na niekoľko rokov dopredu vypredané. Z Ministerstva turistiky Nepálskeho kráľovstva sa im však nakoniec podarilo získať mimoriadne povolenie.    

Foto
Organizátormi československej úspešnej expedície boli Slovenská geografická spoločnosť SAV, TJ IAMES Bratislava a IAMES Kežmarok. Jozef Psotka (štvrtý zľava stojaci) s členmi výpravy na Káčáňdžungu v základnom tábore pod vrcholom vo výške 5080 metrov nad morom / TASR

Tri pokusy o vrchol

V expedícii je 16 horolezcov, štyria vedci, dvaja lekári, dvaja filmári a traja hostia. Vedie ju František Kele. Vedecký cieľ expedície je preskúmať problematiku ochrany národného parku Sagarmatha. Športový – hodnotnou výstupovou cestou bez použitia kyslíkových prístrojov zdolať najvyšší vrchol sveta Mount Everest. Prvá skupina tejto československej vedecko-horolezeckej expedície vyráža z Bratislavy 19. júla 1984.   

Po 14-dennom pochode v Himalájach postavia horolezci 6. októbra 1984 vo výške 5400 metrov nad morom základný tábor. O niekoľko dní sa prví z nich dostanú do výšky 8300 metrov. Postavia tam stan pre vrcholové družstvo. Prvé dva pokusy o finálny výstup sú však neúspešné.

Najprv chce o vrchol zabojovať Ján Porvazník. Kvôli problémom s očami, keď mu popraskajú cievy v sietnici, sa na Everest vydajú Jozef Just a šerpa Ang Phurb. Naspäť do tábora ich zaženie silná víchrica.

Foto
Člen československej horolezeckej výpravy, ktorý 15. októbra vystúpil na najvyššiu horu sveta Mount Everest, Jozef Psotka / TASR

Boj o zostup

Ďalšia dvojica v poradí, 50-ročný Jozef Psotka a 29-ročný Zoltán Demján, vyrazí zo základného tábora 11. októbra. O dva dni dorazia do tretieho tábora. Tam ich dobehne 35-ročný šerpa Ang Rita, prezývaný Snežný leopard (na Mount Everest vystúpil dohromady 10-krát za sebou bez použitia kyslíka, zomiera vo veku 72 rokov, 21. septembra 2020).

14. októbra 1984 trojica vystúpi do výšky 8300 metrov. Po Justovi s Ang Phurbom tam nájdu stan, potraviny a kyslíkové fľaše. Na strechu sveta vyrážajú hneď ráno 15. októbra. Koncový výstup bez kyslíka im trvá 8 hodín. Rozhodnú sa pre takzvanú poľskú cestu, no s takým výrazným vlastným variantom, že ho horolezecká obec dodnes považuje za samostatný prvovýstup.

Na vrchole sa zdržali sotva desať minút. Počasie sa zhoršuje a začínajú im omŕzať ruky aj nohy. Urobia vrcholovú fotografiu a začali zostupovať. Takzvanou normálkou, teda inou cestou, ako vyšli hore. Radosť z dosiahnutia historického československého himalájskeho víťazstva im o pár minút na to zmarí víchrica. Pod Everestom začne ničivý orkán a zostup sa zmení na boj o holý život.

Foto
Jozef Psotka v druhom tábore, október 1984 / TASR

Smrť v Západnom kotli

Plánovanou zostupovou trasou cez Južné sedlo ísť kvôli zafúkanému terénu nemôžu. Horolezci majú len jednu čelovú lampu, dvom ďalším dôjdu batérie. Najviac síl má Demján. Keď sa začne stmievať, Psotka posiela Demjána dole, aby jemu a šerpovi urobil stopy do Južného sedla, k stanom holandskej výpravy, kde mali prenocovať. Demján im necháva svoju čelovú lampu a vyráža.

Víchrica stany v Južnom sedle zničí, Demján nachádza len ich dotrhané zvyšky. S vypätím síl pokračuje v zostupe, lezie dole po štyroch. Nakoniec sa mu podarí zliezť nižšie do steny Lhotse, ktorá tlmí vietor. Čaká na Psotku a Ang Ritu. Keď neprichádzajú, z posledných síl zostupuje do západného kotla vo výške 6400 metrov.

Šerpa dorazí úplne vysilený až ráno. Po zostupe do druhého tábora hovorí, že na Psotku doľahla únava. Juzek odmietol ísť ďalej a rozhodol sa, že prenocuje hore. A že mu tam pripravil bivak, pretože sám si v takej výške stráviť noc netrúfal. Na druhý deň ráno sa Jozef Psotka pri zostupe po tisícmetrovom páde zrúti do Západného kotla, pravdepodobne z miest pri Ženevskej ostrohe.

Foto
Pokoriteľ Mount Everestu, 50-ročný Jozef Psotka, ktorý pri zostupe z vrcholu zahynul / TASR

Je mŕtvy. Čo mám robiť?

František Kele vysiela z piateho tábora Jozefa Justa, aby išiel po stopách a našiel Juzeka. Just sa v osemtisícovej výške sám a bez kyslíka vydáva do neznámeho terénu. Traverzuje pod Everestom z poľskej trasy až na cestu, kadiaľ zostupoval Psotka. Pri jeho hľadaní podá nadľudský výkon. 17. októbra o jednej hodine popoludní ho konečne nájde.

„Našiel som ho, je mŕtvy. Čo mám robiť?“ ozve sa do vysielačky. K Jozefovi Justovi a telu Juzeka Psotku po čase vylezú aj ďalší členovia výpravy. Kamaráta pochovajú do trhliny ľadovca.

„Nemohli sme predpokladať, aký bude vývoj počasia. Nijaké predpovede vtedy neexistovali. Vyrazili sme hore v krásnom počasí, ale zostupovali sme v neľudských podmienkach. Absolútne dehydrovaní. Nedalo sa to predvídať. To, že som to prežil, považujem za malý zázrak,“ popisuje o niekoľko rokov neskôr v jednom z rozhovorov tragický zostup Zoltán Demján.

Pre Jozefa Psotku nebolo lezenie len naplnením osobných ambícií. Znamenalo pre neho predovšetkým mystické spojenie s prírodou. Od roku 1985 sa vo Vysokých Tatrách každý rok beží Memoriál Jozefa Psotku. Na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese pripomína výnimočného športovca, ktorý zahynul po dosiahnutí svojho životného cieľa, spomienková tabuľa.   

Zdroj: TASR/Wikipedia/iames/vtedy.sk/YouTube

Komentáre