Jeden z najoriginálnejších slovenských maliarov 20. storočia a najvyhľadávanejší autor košickej moderny. Nespútaný hedonista a skvelý pozorovateľ, ikonický svojim nezameniteľným rukopisom. Autentický, veľký introvert so svojským zmyslom pre humor a ľudskú krásu. Košický pustovník a umelecký kronikár mesta - Július Jakoby.
Je autorom približne šiestich stoviek diel. Zatiaľ čo ešte v 90-tych rokoch minulého storočia sa dali jeho obrazy kúpiť za niekoľko tisíc korún československých, dnes sa predávajú za desiatky až stovky tisíc eur. Šesť jeho výtvarných diel sa za posledné roky predalo na slovenských aukciách dohromady za viac ako 300-tisíc eur.
Július Jakoby bol jedným z najznámejších a najslávnejších košických maliarov a v metropole východu prežil takmer celý svoj život. Narodil sa v roku 1903 na nábreží Mlynského náhonu v lokalite Ťahanovské riadky, dnes je to začiatok po ňom pomenovanej Jakobyho ulice.
Ako trojročný odchádza z rodičmi do Ameriky, na lodi ochorie na detskú obrnu. Choroba zanechá vážny následok, malému Júliusovi ochrnie ľavá ruka. O rok sa so svojimi súrodencami a mamou vracia späť do rodných Košíc. Navštevuje základnú školu na Hviezdoslavovej ulici a v štúdiu pokračuje na košickom premonštrátskom gymnáziu na Kováčskej. Od jesene 1922 navštevuje večerné kurzy kresliarskej školy Eugena Króna pri Východoslovenskom múzeu v Košiciach.
V roku 1922 sa zapíše na Vysokú školu ekonomickú v Budapešti. V tom isotm roku prestúpi na súkromnú Slobodnú výtvarnú, kresliarsku a maliarsku školu Artúra Apodolínyiho v Budapešti. Vzápätí sa ale vracia do Košíc a zamestná sa ako úradník v poisťovni. V rokoch 1926 až 1928 znova študuje na budapeštianskej Vysokej škole výtvarných umení u profesora Istvána Rétiho. Toto štúdium však v druhom ročníku preruší a znova sa vracia do Košíc. Tentoraz natrvalo.
Tvorba Júliusa Jakobyho dozrieva po jeho druhom pobyte v Budapešti po roku 1929. Jeho vzormi sú Paul Cézanne a František Foltýn. Zobrazovaním autentickosti každodenného života sa postupne stáva duchovným ale aj veľmi kritickým nasledovníkom košickej a slovenskej moderny 20. rokov minulého storočia. Jeho spôsob zobrazovania spoločnosti a jednoduchého života ľudí je častokrát humorný až groteskný.
Typickým prejavom Jakobyho je zosmiešňujúca, karikatúrna kresba, úmyselný primitivizmus a živelné vyjadrenie figúry a priestoru. V prvom období v rokoch 1929 až 1934 kreslí a maľuje mesto, jeho okrajové štvrte a bežný život jeho obyvateľov. Orientuje sa predovšetkým na sociálnu maľbu predmestskej chudoby. Vo svojej ranej tvorbe používa najviac techniku kresby pastelom na lúpanej lepenke.
Po ranej fáze plnej pestrých štýlov sa jeho spôsob maľby ustáli niekde medzi secesným expresionizmom s maliarskou kresbou s bohatými a výraznými farbami a bravúrnym zmyslom pre tragikomickosť a sebairóniu. Jakoby tvorí vitalisticky, v jeho dielach intenzívne cítiť pôžitkárske prežívanie každého momentu života a zmyselnú telesnosť.
Druhej fáze Jakobyho maliarskeho vývoja (1936-1954) dominuje tematika mesta. V druhej polovici 50. rokov sa však už venuje témam ateliéru a autoportrétu. Vrchol tvorby prichádza v 60-tych rokoch minulého storočia. Jeho rukopis figuratívneho expresionizmu, porovnateľný snáď len s tvorbou holandského expresionistu Willema de Kooninga sa postupne stáva absolútne originálnym a nezameniteľným.
V ďalšom období nadobúdajú jeho obrazy už čoraz viac existenciálnu podobu. Jakoby redukuje a zjednodušuje formy a kombinuje olej s temperou. V dielach sa objavuje sa sebairónia a skepticizmus pretavená do symbolu klauna a cirkusu.
V rokoch 1938 až 1944 je Július Jakoby členom výtvarného odboru Kazinczyho spoločnosti v Košiciach. Nasledujúce štyri roky pôsobí tiež v spolku Svojina. Od roku 1949 aj ako člen Slovenského zväzu výtvarných umelcov. V roku 1968 mu udelia titul zaslúžilý umelec. O dva roky neskôr absolvuje svoju jedinú zahraničnú študijnú cestu do Rakúska. V tom istom roku získa aj Cenu za zásluhy o rozvoj výtvarného umenia na Slovensku.
Július Jakoby namaľoval množstvo portrétov. Umeleckú obec zaujali hlavne jeho obrazy Žid, Verklikár, Pri studni, V záhrade, Don Quijote, Cirkus, Adam a Eva, Golgota či Deti s hračkami.
Július Jakoby samostatne vystavoval v Košiciach v rokoch 1929 a 1934. Súborné výstavy vo Východoslovenskej galérii mal aj v rokoch 1965, 1978, 1983, 1987 a 1994. V Slovenskej národnej galérii v Bratislave vystavoval v roku 1958, 1983, 1994, v Moravskej galérii v Brne v roku 1972. V roku 1984 daroval kolekciu svojich diel Národnej galérii v Prahe.
V Košiciach žil ako samostatný umelec Július Jakoby až do svojej smrti 15. apríla 1985. Zomrel vo veku 82 rokov. V roku 1982 vytvoril Juraj Bartusz sochu Júliusa Jakobyho, ktorá sa nachádza na Alžbetinej ulici pred Košickým dómom a tiež vo Východoslovenskej galérii. Na počesť umelca bola v roku 1991 Východoslovenská galéria v Košiciach premenovaná na Galériu Júliusa Jakobyho. O rok neskôr otvorila galéria stálu expozíciu maliarovho diela.
Zdroj: wikipedia/tasr/rtvs/nedbalka.sk/artcapital.sk