Brilantný krajinár a lyrický romantik maľoval a miloval krajinu. Vo svojom živote často bojoval s biedou. Aj keď maľoval veľa, jeho obrazy sa veľmi nepredávali. V Košiciach po ňom pomenovali ulicu, jeho pamätná tabuľa zdobí rotundu na Zbrojníckej ulici.
Ľudovít Čordák alias Lajos Csordák sa narodí 8. februára 1864 v Košiciach do poľsko-ukrajinskej rodiny krajčíra na Forgáchovej ulici. V Košiciach navštevuje základnú školu aj reálne gymnázium. Kreslí a maľuje od detstva. Neskôr na gymnáziu aj pod vedením košického maliara a ilustrátora Vojtecha Klimkoviča. Od roku 1883 študuje na Škole pre vzdelávanie profesorov kreslenia v Budapešti.
Jeho rodina však žije v biede. Kvôli svojmu pôvodu a nemožnosti zaradiť sa do protežovanej maďarskej maloburžoáznej remeselnej vrstvy, musia rodičia za zárobkom cestovať po mestách a mestečkách Rakúsko-Uhorskej monarchie. Tak sa Ľudovít s rodičmi a sestrou ako 19-ročný dostáva do Mníchova.
Vášeň k maľovaniu obrazov u mladého muža každým dňom rastie. Svoje obrazy pravidelne posiela do Košíc kníhkupcovi Adolfovi Maurerovi. S jeho pomocou sa ich snaží predať. Po šiestich rokoch v Mníchove odchádza 25-ročný Ľudovít na Akadémiu výtvarných umení do Prahy. Začína študovať na krajinárskej maliarskej škole Júliusa Mařáka.
V jeho osobe nájde učiteľa, priateľa, ochrancu aj umeleckú inšpiráciu. Mařák ako romantik miluje prírodu. Učí svojich študentov maľovať v plenéri priamo v prírode. Pozoruje ich, všíma si ako maľujú, čo si na prírode všímajú, ako pracujú so svetlom a tieňom. Na umeleckú tvorbu Ľudovíta Čordáka má Július Mařák obrovský vplyv. Prejaví sa maľovaním v štýle lyrického romantizmu a krajinárskej tvorby s témami čistiniek, lesov a lúk.
Pražskú akadémiu ukončí Ľudovít v roku 1895. Keď mu krátko nato zomiera otec, vracia sa do rodného kraja. Usadí sa najprv 40 kilometrov juhozápadne od Košíc, v Turni nad Bodvou, kde si vychutnáva predovšetkým prechádzky a scenérie blízkej Zádielskej doliny. Neskôr presťahuje do Slanca pri Košiciach.
V roku 1897 sa maliar ožení s chudobnou sirotou Ľudmilou Menčíkovou. Majú tri dcéry – Palmu, Georgínu a Zlaticu. Aj keď sa Ľudovít snaží a maľuje veľké množstvo obrazov, kupuje ich len málokto. Rodina sa od začiatku trápi s nedostatkom financií a existenčnými problémami.
Čordák je nútený maľovať na objednávku a cestovať z mesta do mesta. V tom čase sa živí aj ako učiteľ kreslenia vo východoslovenských šľachtických rodinách.
V roku 1895 sa maliar, ktorý používa uhlík, pastel aj farby a okrem romantických krajiniek a prírody sa venuje aj siluetám hradov a tajomným zákutiam Košic, stáva členom pražského spolku Mánes. V roku 1907 aj zakladajúcim členom Nemzeti salónu v Budapešti.
V máji 1907 sa konečne presťahuje do svojich rodných Košíc. S blízkym priateľom, maliarom Elemírom Halász-Hradilom, si na Zbrojníckej ulici v rotundovej bašte obaja otvoria ateliéry.
Po skončení prvej svetovej vojny v roku 1918 vzniká v Európe množstvo umeleckých smerov. Obrazom Ľudovíta Čordáka venuje pozornosť čoraz menej ľudí. Jeho diela sa prakticky prestanú predávať.
Rozchádza sa aj s najlepším priateľom Hradilom. Príčinou ich sporu sú v tom čase moderné karikatúry, do tvorby ktorých sa Hradil intenzívne zapojí. Čordák ich považuje za vulgárne a osobne urážajúce. Dlhoročné priateľstvo maliarov končí v troskách.
Čordák napriek všetkému maľovať neprestáva a na svojom štýle nezmení vôbec nič. Aj naďalej tvorí dojmovo, lyricky a romanticky. Oneskorené uznanie príde až v roku 1929, keď sa Ľudovít Čordák zúčastní v Prahe výstavy Mařák a jeho žáci, čím sa dostane do českého kultúrneho povedomia.
V roku 1934, pri príležitosti jeho 70-tych narodenín umelca, mu prvý riaditeľ košického múzea Josef Polák zorganizuje výstavu, ktorá má veľký úspech. Ľudovíta Čordáka ľudia znovu objavujú a obdivujú. O tri roky, 28. júna 1937 košický maliar zomiera. Ostanú po ňom desiatky nesmrteľných obrazov. Niektoré z nich sa po viac ako 80-tich rokoch od jeho smrti predávajú rádovo za tisíce eur.
Zdroj: wikipedia/slovakiana.sk/eantik.sk/soga.sk/webumenia.sk/artnet.com