Patrí k najvýznamnejším košickým výtvarníkom druhej polovice 20. storočia. Posledný dedič košickej výtvarnej tradície Alexander „Šaňo" Eckerdt ovládal umenie obojručnej kresby. Po Nežnej revolúcii bol jedným zo zakladateľov občianskeho hnutia Verejnosť proti násiliu. Jeho diela môžete vidieť na Kováčskej ulici č. 33 v Malej galérii Alexandra Eckerdta.
Narodil sa 6. júla 1932 v Košiciach. Vzťah ku kresleniu a grafike si Alexander Eckerdt vytvoril už v mladom veku. Najprv študoval na Základnej škole grafickej a bol litografickým učňom v tlačiarenskom závode v Košiciach, potom strávil dva roky na Grafickej priemyslovke v Prahe.
Už ako mladík mal pre svoju absolútne nekompromisnú povahu a poetické videnie sveta veľké problémy v škole. Najprv ho vyhodili z gymnázia so samými päťkami na vysvedčení. Mladý Alexander si vysvedčenie rozmnožil a rozdával ho známym, ako výsmech vtedajšieho školstva.
Po absolvovaní grafickej školy v Prahe ho prijali na Vysokú školu výtvarných umení do Bratislavy, do ročníka profesora Čemického. Ten ho vzápätí vyhodil so slovami, že chlapec nemá cit pre farbu. Eckerdt to znášal veľmi ťažko. Zachránil ho Vincent Hložník a prijal ho na svoje oddelenie knižnej grafiky a ilustrácie. Tam Alexander Eckerdt svoje štúdiá v roku 1958 aj úspešne ukončil.
Patril k jedným z mála slovenských grafikov, ktorí pracovali tradičnou technikou litografie. Ovládal aj fenomén takzvanej obojručnej kresby, čo je výnimočná technika kreslenia oboma rukami naraz.
Eckerdt bol ľavák a pravú ruku používal ako ľavú. Prioritu však mala jeho ľavá ruka. Ženský akt maľoval tak, že v jednej aj druhej ruke mal ceruzku a kreslil zároveň oboma rukami, čo je aj vo svetovom kontexte veľmi unikátna vec. Už v rannej tvorbe, koncom päťdesiatych rokov minulého storočia, sa venoval predovšetkým figurálnym motívom a krajine.
Jeho grafiky a kresby boli asketicky čisté, výtvarne perfekcionistické. Eckerdtovu tvorbu charakterizuje úspornosť, koloristická zdržanlivosť a výrazná výtvarná skratka. Alexander Eckerdt bol zároveň lyrický, poetický a veľmi nekompromisný človek aj výtvarník. Od začiatku svojej tvorby zásadne odmietal dobovú socialisticko-realistickú estetiku. Hodnotovo inklinoval k českej a európskej výtvarnej moderne.
Tematicky smeroval Eckerdt hlavne k civilným témam v kontexte mestského prostredia. Mal rád aj rekreatívnu tému športu. Neskôr ho veľmi zaujímali motívy lásky. Trvale prítomným bol v jeho neskoršej tvorbe ženský akt.
Základnú emocionálnu hodnotu jeho diela charakterizuje schopnosť tlmočiť lyrické nálady a jemné, intímne emócie medzi ženou a mužom. Motívy lásky a harmónie nachádzali v závere jeho tvorby až erotické vyústenie.
Ateliérová tvorba bola pre Alexandra Eckerdta umeleckým azylom, v ktorom sa stvárňovala jeho výtvarná vízia. Figurálne kompozície, krajinomaľby, geometrizujúca perióda, civilné i športové témy, ženské akty. To všetko zasiahlo Eckerdtovu fantáziu.
Od ukončenia štúdií pôsobil Alexander Eckerdt celý svoj profesionálny život v Košiciach. V rokoch 1960 až 1964 učil na Ľudovej škole umenia. Absolvoval mnoho samostatných výstav. Tie najdôležitejšie boli väčšinou v rodných Košiciach. Vystavoval aj v Bratislave, Brne alebo vtedajšom západnom Berlíne.
V rokoch 1962 - 1965 bol iniciátorom vzniku tvorivej skupiny Roveň. Po Nežnej revolúcii bol jedným zo zakladateľov občianskeho hnutia Verejnosť proti násiliu v Košiciach.
Eckerdtove dielo zostáva aj tridsať rokov po jeho smrti, krehké, civilné a lyrické. Vnútorne čisté, bez jaziev retuše a opravovania. Ucelené a vyrovnané. Jednoducho dielo, ktoré sa nedá spochybniť. Alexander Eckerdt zomrel krátko po dovŕšení svojich šesťdesiatych narodenín, 24. augusta 1992.
Zdroj: wikipedia/eantik.sk/webumenia.sk/vucke.sk/en.isabart.org/ssn.sk