S jeho menom sa spája 32 celovečerných filmov, množstvo dokumentov aj televíznych produkcií. Za svoje snímky získal celý rad ocenení na prestížnych svetových filmových festivaloch.
Známy maďarský scenárista a režisér sa popri Striebornej mušli za film Nyár a hegyen (Leto na horách) na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v San Sebastiane v Španielsku z roku 1968 mohol pochváliť aj Strieborným leopardom z MFF vo švajčiarskom Locarne 1972 za film Jelenidö (Súčasnosť).
A v tom istom roku 1972 porazil aj vtedy ešte neznámeho Stevena Spielberga a jeho snímku Duel. Odborná porota na MFF v Taormine na talianskej Sicílii totiž Bacsóovmu filmu Forró vizet a kopaszra! (Horúcu vodu na plešinu!) dala prednosť a udelila mu cenu Grand Prix tejto prestížnej prehliadky najkvalitnejších svetových filmov.
Péter Bacsó sa narodil v Košiciach 6. januára 1928. Pochádzal z umeleckej rodiny, jeho matkou bola známa spisovateľka Boris Palotaiová. Po absolvovaní strednej školy sa chcel stať najprv hercom, potom divadelným režisérom.
Nakoniec sa rozhodol pre štúdium filozofie. Odtiaľ ale po krátkom čase prešiel na Akadémiu divadelného a filmového umenia v Budapešti, kde sa jeho rodina presťahovala z Košíc v roku 1939. Vysokoškolské štúdiá v odbore filmová dramaturgia dokončil v roku 1950, hneď v nasledujúcom roku začal na tejto vysokej škole prednášať.
V tom čase mal s filmom už bohaté praktické skúsenosti. Vo svojich 19 rokoch sa stal asistentom maďarského režiséra Gézy Radványiho pri natáčaní filmu Niekde v Európe z roku 1948. Po jeho dokončení ďalej pokračoval v praktickej filmovej práci ako scenárista. Hneď po ukončení štúdií začal pracovať aj ako dramaturg a scenárista filmového štúdia Hunnia.
Ako asistent réžie, scenárista a od roku 1963 aj ako režisér sa podieľal na tvorbe množstva významných maďarských filmov, bol aktívnym účastníkom obnovy maďarskej kinematografie. Ako scenárista exceloval napríklad skvelou predlohou filmového megahitu režiséra Zoltána Fabriho Sladká Anna.
Bacsóova filmografia sa vyznačuje rozmanitosťou žánrov, medzi ktorými prevládajú satiricky a groteskne ladené komédie, čo je v maďarskej kinematografii pomerne vzácny žáner. Bacsó sa vo svojej filmovej tvorbe venoval spoločenským a ekonomickým rozporom, ale aj politickým bizarnostiam a deformáciám socialistickej spoločnosti v 50. rokoch minulého storočia.
Z tohto obdobia a z týchto tematických okruhov pochádzajú aj jeho najviac oceňované tituly. Nyár a hegyen (Leto na horách, Strieborná mušľa, San Sebastian 1968), Jelenidö (Súčasnosť, Strieborný leopard a cena FIPRESCI, Locarno 1972), A tanú (Svedok, Cena ekumenickej poroty, Cannes 1981).
Svoj prvý, lyricky ladený celovečerný film Nyáron egyszerű (V lete je to jednoduché) natočil v roku 1963, maďarskú premiéru mala snímka 5. marca 1964. Reálny úspech však verejnosti priniesol Bacsóovi až film Fejlövés (Výstrel do hlavy, 1968), v ktorom skúmal okolnosti vedúce k rozhodnutiu dobrovoľne ukončiť život.
Svoj najslávnejší film, tragikomickú politickú satiru s prvkami čiernej komédie o komunistickom režime z obdobia začiatku 50. rokov, o človeku, ktorý sa stane obeťou stalinistického režimu, A tanú (Svedok) natočil v roku 1969.
Hneď po dokončení bol ako jediný tuzemský, tento film v Maďarsku zakázaný a desať rokov ležal v trezore. Po oneskorenej premiére v roku 1979 sa stal jedným z najkultovejších maďarských filmov v histórii a tiež jedným z mála, ktoré maďarskú kinematografiu preslávili aj v zahraničí. V ďalšom období pokračoval Péter Bacsó v natáčaní politicko-satirických filmov pre širšie publikum, ale vyskúšal si aj iné žánre. Napríklad muzikál, komédiu či krimi.
V roku 1980 režíroval kriminálny film podľa švédskeho románu Muž, ktorý sa vyparil autorov Maj Sjöwall – Per Wahlöö, ktorého dej sa odohráva z veľkej časti v Budapešti. Hlavnú úlohu si v ňom zahral známy britský herec Derek Jacobi, film natočený v medzinárodnej koprodukcii s rovnakým názvom (v angličtine The Man Who Went Up in Smoke) mal vo Švédsku premiéru 25. decembra 1980.
Péter Bacsó sa uplatnil aj v televíznej tvorbe ako režisér seriálov, napríklad Kiss Romulusz (Malý Romulus, 1944) a Helló Doki (Hello Doki, 1997). V natáčaní pokračoval až do vysokého veku, no jeho neskoré snímky už neboli také úspešné.
Film Pétera Bacsóa Hamvadó cigarettavég (Tlejúca cigareta) z roku 2001 bol kontroverzne vnímaný ako nekriticky oslavný životopisný film maďarskej herečky a speváčky Kataliny Karádyovej. Jeho film z roku 2008 Majdnem szűz (Takmer panna) je o snahe chovankyne domova skončiť s najstarším remeslom na svete. Hlavnú predstaviteľku Júliu Ubrankovicsovú za výkon vo filme ocenili trofejou za najlepší ženský herecký výkon.
Okrem úspešnej filmárskej kariéry pôsobil Péter Bacsó aj ako vysokoškolský pedagóg, textár, scenárista a dramaturg. Viac ako dve desaťročia bol šéfom úspešného maďarského filmového štúdia Dialóg. Zomrel v Budapešti 11. marca 2009 vo veku 81 rokov.
Zdroj: Wikipedia/fdb.cz/csfd.cz/theguardian.com