Ako prvý maliar vytvoril portrét cisárovnej Sissi. Niekoľkokrát portrétoval aj rakúskeho cisára Františka Jozefa I. Na viedenskom cisárskom dvore patril medzi vychytených maliarov šľachtickej smotánky.
Druhý februárový deň roku 1838 sa na Dominikánskom námestí číslo 4 (dnes číslo 25), v hospodárskom dome grófa Dessewffyho, narodil Leopold Horowitz. Bola veľká zima a fujavica. Jeho rodičia sa v ten deň nestihli vrátiť z košického trhu. Do matriky židovskej náboženskej obce v Rozhanovciach Leopolda zapíšu až o niekoľko dní neskôr.
Leopoldov otec, obchodník Herman Horowitz, pôvodom Čech, sprevádzal karavány s vínom z Tokaja. Pre grófa Dessewffyho zabezpečoval vývoz a obchod s vínom. So ženou Máriou Grün patrili do veľkej židovskej náboženskej obce v Rozhanovciach.
Aj keď boli v tridsiatych rokoch 19. storočia mestá v Uhorsku pre Židov uzavreté a nemohli sa v nich usádzať, v Rozhanovciach pri Košiciach žila početná židovská komunita.
Leopoldovi rodičia sa so štyrmi deťmi usadili v Košiciach až v roku 1841. Potom, ako bolo židovské náboženstvo oficiálne uznané štátom. Medzi prvými v meste zakladali židovskú komunitu. V Košiciach sa im narodilo ďalších osem detí.
Herman Horowitz zomiera v roku 1878, obchodovanie s vínom po ňom preberá jeden zo synov, Félix. Mladý Leopold najprv navštevuje Premonštrátske gymnázium v Košiciach (1847-1849) a už v tom čase začína študovať u košického maliara Vojtecha Klimkoviča.
Od roku 1953 študuje Leopold na Akadémii výtvarných umení vo Viedni, kde žije do roku 1957, aby sa neskôr, v rokoch 1860 až 1868 usadil v Paríži. Neskôr sa na desať rokov usadí vo Varšave a v roku 1893 sa vracia späť do Viedne, kde zotrvá až do svojej smrti v roku 1917.
Vo Varšave dokončuje aj svoje prvé veľké dielo s názvom Posledné dni ničenia Jeruzalema. Na výstave v budapeštianskej umeleckej galérii v roku 1885 predstavuje svoj životný obraz Prvorodený a tri portréty, s ktorými získava veľký pochvalný list.
Dvere do šľachtických salónov mu však otvorí až portrét kňažnej Sapiehovej z roku 1882. Vo svojich 44 rokoch sa Leopold Horowitz stáva stredobodom pozornosti umelcov v strednej Európe. Obraz získa zlatú medailu na parížskom Salóne a štátnu medailu vo Viedni. Maliar získava nové objednávky v Berlíne, Viedni a Pešti. V tom čase namaľuje vo Varšave aj veľkolepý obraz poľského hrdinu a básnika Adama Mickewicza.
V 90. rokoch 19. storočia vznikajú pod jeho štetcom v Pešti portréty grófky Potockej, spisovateľa Móra Jókaiho, ministerského predsedu Kolomana Tisu, ale aj prešovského rodáka, riaditeľa múzea Františka Pulsykého. Do Viedne sa po štyridsiatich rokoch vracia Leopold Horowitz už ako zrelý a uznávaný maliar.
Maľuje nové portréty vyššej šľachtickej spoločnosti, umelcov a vedcov. Portrétuje napríklad hudobného skladateľa Johanna Straussa mladšieho, cárskeho vyslanca knieža Labanova, českého profesora, chirurga a spisovateľa Eduarda Alberta a ďalšoe známe osobnosti a aristokratov.
Na cisársky dvor ho privedie portrét cisárovho brata arcivojvodu Viliama. U Leopolda Horowitza si čoskoro objednáva portrét v červenej uniforme anglického gardového pluku Royal Horse Guard sám cisár František Jozef I.
Cisár mu stojí modelom ešte päťkrát, Horowitz si roky užíva jeho priazeň a priateľstvo. Nakoniec ho poverí objednávkou na portrét cisárovnej Alžbety, zvanej Sissi. Leopold Horowitz ju maľuje v dvornom hrade pod neustálym cisárovým dozorom.
Leopold Horowitz patrí medzi vyhľadávaných umelcov a popredných portrétistov svojej doby, no venuje sa aj žánrovej maľbe. Počas celej tvorivej kariéry si zachováva charakteristický čistý a precízny akademický štýl maľby.
Plodnú umelcovu dráhu končia tri fascinujúce diela, ktoré namaľuje ako 79-ročný. Prvým je dcéra v bielom, Horowitzova dcéra Štefánka, druhým jeho vlastná podobizeň a tretím svieži obraz barónky Pacherovej - Theinburgovej. Dokončí ho pol roka pred svojou smrťou.
Do Košíc sa Leopold Horowitz každý rok vracal za svojou matkou, až do jej smrti v roku 1904. On sám zomiera 16. novembra 1917 vo Viedni. Horowitzove obrazy sa dnes nachádzajú v popredných galériách v Poľsku, Rakúsku, Maďarsku a na Slovensku.
Zdroj: wikipedia/cassovia.sk/uzzno.sk/webumenia.sk/sng.sk