Viacgeneračná rodina Klimkovičovcov pôsobila na východnom Slovensku a v Košiciach od konca 18. storočia. Ignác Klimkovič a hlavne jeho synovia František a Vojtech založili svojou maliarskou tvorbou, výtvarno-pedagogickou praxou a aktívnou činnosťou v umeleckom živote Košíc silnú regionálnu umeleckú tradíciu, ktorá pokračuje dodnes.
Béla Klimkovics alias Vojtech Klimkovič sa narodil 22. marca 1833 v Košiciach do umeleckej, dalo by sa povedať, priamo maliarskej rodiny. Jeho starý otec, zakladateľ maliarskej dynastie Florián Klimkovič bol maliar a pracoval ako úradník mincovne v Smolníku.
Vojtechov otec Ignác Klimkovič pracoval pôvodne ako banský úradník, ale tiež ako maliar a sochár. Okrem toho bol aj zručným rezbárom, rytcom, reštaurátorom a pozlacovačom. Aj Vojtechovi dvaja bratia, František, Florián boli umelcami. Zaslúžili sa o založenie Hornouhorského múzejného spolku, z ktorého neskôr vzniklo Múzeum v Košiciach, dnes známe ako Východoslovenské múzeum.
Vojtech od mala pomáha otcovi a staršiemu bratovi Floriánovi pri maľovaní oltárnych obrazov. Už v mladosti v sebe objaví skvelý pozorovací talent aj výnimočné nadanie na maľovanie portrétov. Po štúdiu na košickom gymnáziu a praxi v otcovej rodinnej umeleckej dielni ho v roku 1851 prijmú na prestížnu Viedenskú akadémiu. Štúdium v triede majstra viedenského biedermeieru G.F. Waldmüllera však musí o rok neskôr, kvôli nedostatku financií, prerušiť.
Počas jeho viedenského štúdia vzniká séria akvarelových štúdií modelov v krojoch (Žena z Dalmácie, Žena v albánskom kroji, Štúdia ženy v talianskom kroji, Muž z Albánska). V národopisnej línii neskôr pokračuje zobrazeniami vidieckeho obyvateľstva Slovenska (Slováci z Pohorelej).
Po návrate do rodných Košic najprv preberá vedenie otcovej rodinnej dielne, následne v roku 1853 zakladá s bratom Františkom súkromnú maliarsku školu. V roku 1857 vystavuje na Prvej hornouhorskej poľnohospodárskej a priemyslovej výstave v Košiciach a v rokoch 1861 až 1871 pôsobí ako pedagóg a profesor kreslenia aj na košickej reálnej škole.
Vojtech vyniká hlavne v kresbe a akvareli. Tvorí žánrové kompozície, portréty a obrazy jednoduchých dejových epizód bez zjavného sociálneho a kritického kontextu. Vo svojich dielach často komponuje anekdotické a bezstarostné stvárnenie reality (Vykladačka kariet, Maliar v ateliéri, Po vydražení, Pod okienkom, Náčrt ku kompozícii Na trhu II). Vo figurálnych štúdiách prezentuje realistický názor bez akéhokoľvek prikrášľovania a idealizácie (Hlava starca, Hlava stareny).
Aj keď veľmi výnimočne, no venuje sa aj krajinárskemu žánru a mestským motívom. Obrazy Košíc tvorí vo viacerých podobách a prostredníctvom viacerých techník (Cintorín na Kalvárii, Pohľad na Košice, Kaplnka sv. Michala). Klimkovičove diela sú charakteristické postromantickým úsilím o realizmus. Často aj pomocou návratu k štýlovým východiskám stredoeuróspkeho biedermeierovského obdobia.
Vojtech Klimkovič sa venuje aj sakrálnej maľbe a náučnej ilustrácii. Jeho oltárne obrazy nájdeme v kostoloch v Držkovciach, Toryse, Košických Hámroch, Kokošovciach, Smolníku, ale aj v mnohých ďalších východoslovenských dedinách.
Istý čas Vojtech Klimkovič tvoril aj litografie. Zachytávajú prevažne Košice v 50. rokoch 19. storočia. Ako jeden z iniciátorov vzniku Hornouhorského muzeálneho spolku sa stáva jedným z prvých kustódov košického múzea a v roku 1877 sa stáva aj prvým riaditeľom Hornouhorského múzea. V tejto funkcii pôsobí až do svojej smrti. Zomiera v Košiciach 10. februára 1885.
Zdroj: Wikipedia/beilana.sav.sk/cassovia.sk