Pre katolíkov sa však končia.
Sviatok Troch kráľov je pre veriacich slávnosťou Zjavenia Pána, kedy si pripomínajú, že Ježiš Kristus sa zjavil ako Mesiáš Izraela, Spasiteľ sveta a Boží Syn. V tento deň sa slávil aj krst Pána v rieke Jordán, ale rímskokatolícka cirkev ho od roku 1969 stanovila na nedeľu po 6. januári, tento rok to pripadá na 8. januára. Zároveň sa končí vianočné obdobie rímskokatolíckeho liturgického roka.
Príbeh o troch kráľov z východu je v Biblii, konkrétne v evanjeliu podľa Matúša. Mudrci z východu nasledovali hviezdu, putovali za Ježišom do Betlehema a priniesli mu zlato, kadidlo a myrhu. Malo ísť o troch panovníkov menom Gašpar, Melichar a Baltazár. Grécky teológ a spisovateľ Origenes sa prvýkrát o nich zmienil v 3. storočí. Ich relikvie mala nájsť svätá Helena, ktorá ich priviezla do Konštantínopolu a jej syn ich daroval milánskemu biskupovi Eustorgiovi. Keď Miláno v roku 1158 dobyl cisár Fridrich Barbarossa, boli prevezené do Kolína a od roku 1948 je relikviár uložený v tamojšej katedrále.
Kňazi posväcujú trojkráľovú vodu, zároveň prichádzajú k veriacim a požehnávajú príbytky, ktoré kropia svätenou vodou a v hornej časti dverí napíšu kriedou aktuálny rok a spojenie písmen C, M, B, skratku latinského Christus Mansionem Benedicat – Kristus nech požehná náš príbytok. Traja králi sú tradičnými postavami betlehemov aj vianočných a trojkráľových hier.
V byzantsko-slovanskom obrade a v iných východných obradoch sa 6. januára slávi krst Ježiša Krista spolu s Bohozjavením a zjavením Najsvätejšej Trojice. Kresťanské cirkvi východného obradu si 25. decembra pripomínajú poklonu troch mudrcov Ježišovi. Dnešný deň je pre pravoslávnych veriacich začiatkom Vianoc.
Zdroj: TASR