Magistrát mesta Košice vyjednával výstavbu potrebnej novej nemocnice od roku 1900 s uhorským ministrom vnútra. Ľady sa pohli až v roku 1914, kedy ministerstvo povolilo stavbu za značnej podpory mesta a župy s podmienkou, že stará nemocnica s budovou, pozemkom a jej zariadením pripadne štátu. Započala sa stavba nemocnice na pozemkoch, ktoré darovalo mesto (dnešná Rastislavova ulica). Onedlho ale vypukla prvá svetová vojna, ktorá výstavbu zastavila.
Po prevrate ostal na stavenisku nakopený stavebný materiál a niekoľko rozostavených objektov, zväčša len v základoch. Nutné bolo začať s výstavbu takmer od počiatku. V januári 1919 bola na ministerstvo doručená správa o zlých pomeroch v zdravotných ústavoch na východnom Slovensku. Ministerstvo vyslalo 20. marca do Košíc ministerskú komisiu, ktorá na čele s Antonínom Kolínskym ešte toho dňa prevzala bývalú nemocnicu do štátnej správy, a tým vyrokovala právny podklad k ďalším opatreniam. Vzhľadom na to, že s dokončením novostavby i pri urýchlenom postupe sa v krátkej dobe nemohlo počítať, vyskytla sa potreba, aby štátna správa zariadila provizórium, kým sa nová nemocnica dostavia. K tomu cieľu našla primerané objekty vo vtedajšom Komenskom ústave, kde adaptovaním siedmich pavilónov zriadila oddelenia: chirurgické, interné, detské, kožné a infekčné a umiestila tu i ústredné kancelárie nemocnice. Stará nemocničná budova na terajšom Námestí osloboditeľov bola upravená pre oddelenia psychiatrické a venerické.
Výstavbu však krátko nato prerušil boľševický vpád v júni 1919, kedy boli úrady nútené Košice na dva mesiace opustiť. Následne i napriek finančnej a hospodárskej kríze štátu po vojne sa obnovil na stavbe čulý ruch a práce postupovali rýchlym tempom. So zreteľom na význam tohto ústavu pre východné Slovensko rozhodlo sa ministerstvo verejného zdravotníctva pôvodný stavebný program maďarskej vlády značne rozšíriť a venovalo od počiatku čo najväčšie úsilie, aby košická nemocnica bola vzorne prevedená a vybavená všetkými prostriedkami, ktorých moderné lekárstvo vyžadovalo. Aby týmto požiadavkám mohlo byť vyhovené, bolo nútné pôvodný projekt zmeniť a značne rozšíriť. Doplnky a zmeny dosiahli značných rozmerov najmä u pavilónu chirurgického, ktorý povstal z pôvodného hlavného pavilónu pre choroby vnútorné, chirurgické a pre administratívu, a pavilónu oddelenia psychiatrického, ktorý bol pozmenený na pavilón pre choroby interné a kožné.
S ohľadom na rozostavaný stav jednotlivých budov po prevrate a na povojenné pomery, najmä na nedostatok materiálu na stúpajúcu tendenciu cien materiálu a miezd, boli stavebné práce v prvom období až do roku 1922 prevádzané z najväčšej časti vo vlastnej režii, len od roku 1922 prevádzajú všetky práce súkromní podnikatelia.
Na stavbe pracovalo vyše 80 rôznych firiem z celej republiky. Stavebný náklad vydaný za vlády činil 32 500 000 Kčs. Hodnota prác prevedených maďarskou vládou pred prevratom činila podľa vtedajších cien cca 9 000 000 Kčs. K dokončeniu a úplnému zaplateniu prevedených prác bolo ešte zapotreby cca 5 000 000 Kčs. Na stavbu prosektúry bude nutných ďalších cca 3 000 000 Kčs a celkový stavebný náklad teda činil 50 miliónov Kčs.
„Na vnútorné zariadenie bolo dosiaľ vydané 5 500 000 Kčs. K opatreniu ďalšieho inventára je ešte potreba cca 1 800 000 Kčs. Na bielizeň, lekárske nástroje, náradie a iné cca 700 000 Kčs. Dovedna vnútorné zariadenie 8 000 000 Kčs a celkový náklad na ústav dovedna 60 000 000 Kčs. Podotýkam, že dokončením hore uvedených budov nebude nemocnica ukončená, lebo projektuje sa k ďalšej výstavbe oddelenie psychiatrické o 300 lôžkach. Budovy pre toto oddelenie majú byť umiestené na pozemkoch v rozlohe cca 6 ha susediacich s terajšou nemocnicou na južnej strane. O kúpe pozemku sa už vyjednáva. Nemocnica v dnešnom stave je zariadená na 700 postelí a vybudovaná v systéme pavilónovom. Pre každé oddelenie slúži zvláštna budova, a to pre oddelenie chirurgické, očné, detské, interné, kožné, pľúcne a infekčné. Nemocničný pozemok darovaný mestom má rozlohu 95 000 m2, zastavená plocha všetkých budov činí 11 700 m2.“ Slovenský východ, 25. jún 1924
Po tom, čo sa Pavel Novák stal starostom Košíc, mesto zintenzívnilo dostavbu areálu. V lete 1923 sa nemocnica začala sťahovať z provizórnych priestorov Komenského ústavu do dostavaných a zariadených pavilónov. O rok neskôr sa podarilo dokončiť celý komplex. Slávnostné otvorenie nemocnice sa uskutočnilo 24. júna 1924 za účasti ministra zdravotníctva Jana Šrámeka a ministra pre Slovensko Jozefa Kállaya. Dobová tlač opisovala zariadenie ako najmodernejší a najväčší zdravotný ústav v Československej republike.
„Minister zdravotníctva Msgr Šrámek prišiel včera o 11.25 hod. pražským rýchlikom. Keď vošiel vlak na nádraží košické, zahrála hudba obidve štátne hymny. Pozdĺž peróna stála čestná rota 14. p. pl. (pešieho pluku). Na vyzdobenom peróne očakával ministra sbor hodnostárov a úradníkov. K vozni ministrovmu odobral sa župan Ján Ruman, generál Gajda, min. m. sl. prezident súd. tabule dr. Mičura a policajný riaditeľ vládny radca Slavíček. Ďalej shromáždění boli k uvítaniu ministra: starosta mesta dr. Pavol Novák, riaditeľ štát. železníc Danko, župný poradca dr. Bernovský, prezident pošt Roth, okresný náčelník Surový, za biskupský úrad dr. Fekete, min. radca dr. Vlček, poľský konzul Stankievic, generál-lekár dr. Kováříček, hlavný lekár dr. Slabej, primát dr. Uram, prez. senátu dr. Kovalík, vrchný štátny zástupca Gregor, vedúci štátny zástupca Martinek.“ Slovenský východ, 25. jún 1924
V slávnostný deň, 24. júna 1924, už pred desiatou hodinou dopoludnia bola cesta vedúca z Peštianskej triedy k objektom štátnej nemocnice početne obsadená obecenstvom, ktoré očakávalo príchod vzácnych hostí. Vchod do nemocničnej budovy bol lemovaný slávobránou. Na malom priestranstve pred administratívnou budovou boli zhromaždení hodnostári, prednostovia úradov a zástupcovia lekárov.
Keď dorazil automobil ministrov do areálu, vystúpili z neho minister Šrámek a minister pre Slovensko Dr. Kállay a pozdravili sa s prítomnými. Primár Dr. Uram uvítal ich úprimným predslovom na prahu budov. Nato sa odobrali vzácni hostia a ich sprievod do prednáškovej sály. Schodisko administratívnej budovy bolo celé biele vyzdobené výplňou zelených paliem a kvetín. Priestranná prednášková sála mala v strede poprsie prezidentovo ozdobené kvetinami. Po pravej strane na pódiu pokrytom kobercami bol rečnícky stôl, ku ktorému vystúpil ako oficiálny zástupca ministerskej rady, minister pre zdravotníctvo J. Šrámek. V početne zhromaždenom obecenstve zavládlo hrobové ticho a minister svojím pokojným spôsobom, hlboko založenou rečou, začal slávnostné zhromaždenie.
Keď dohovoril, zaznel búrlivý potlesk sálou a vystúpil minister pre Slovensko, dr. Kállay. Po ňom sa ujal slova primár nemocnice dr. Uram. Po prednesených rečiach nasledovala prehliadka nemocničných objektov. Vzorné zariadenie nemocnice a veľké záhradné nádvorie budilo priamo údiv hostí a i prítomní hostia lekári vyslovovali sa čo najpochválnejšie o zariadení tohto ústavu. Po prehliadke odišli ministri a hostia do hotelu Schalkház doprevádzaní županom Rumanom, dr. Mičurom, generálom Gajdom, starostom Novákom a ďalšími.
„Komunikáciu medzi budovami umožňujú válcované hradské a chodníky, zbývajúca časť pozemku je upravená na park pre zotavenie chorých. Okrem budovy pre menované oddelenie je tuná budova hospodárska, administračná, obytný dom pre lekárov, domčok pre vrátného, provizorná prosektúra, spalovacia pec a kotálňa i strojovňa, dovedna 12 objektov. Celý ústav je zariadený na ústredné kúrenie teplou vodou, ktorá pripravuje sa v centrálnej kotálni a privádza do jednotlivých budov v podzemných kanáloch potrubím cca 60 metrov dlhým. Kanály sú železobetonové v prierezu 1.20/2.00 m, takže sa dajú pohodlne prechádzať. Okrem ústredného kúrenia slúžia kanály pre rozvod úžitkovej teplej vody a pár a pre elektrické kabely.“ Slovenský východ, 25. jún 1924
„Popoludní o 13.00 hod. bol zahájený slávnostný obed, ktorého sa zúčastnili pozvaní hostia. Pri obede koncertovala hudba p. pl. 32 za osobného riadenia kapt. Kozáka. Prezidentovi republiky T. G. Masarykovi bol zaslaný nasledujúci telegram: „Pri slávnosti otvorenia štátnej nemocnice za prítomnosti členov vlády ministra zdravotníctva Šrámka a ministra pre Slovensko dr. Kállaya, spomíname Vašich zásluh o povznesenie humanity a ďakujeme Vám za veľké dielo, ktorého sa východnému Slovensku a Podkarpatskej Rusi dostáva vybudovaním sociálno-charitatívneho ústavu tak veľkej dôležitosti pre ďaľší rozvoj východného Slovenska. Župan dr. Ruman, guvernér A. Bezkid.“ Slovenský východ, 25. jún 1924
O 16.00 hod. popoludní sa obaja ministri s hosťmi rozlúčili a odcestovali automobilom k prehliadkam štátnych kúpeľov v Sliači, v Trenčianských Tepliciach a Piešťanoch.
Autor: HistoricKE