V septembri v roku 1939 si len málokto dokázal predstaviť, že prišla ďalšia dlhá vojna, ktorá zasiahne celý svet. Mnohí dúfali, že skončí do Vianoc, ale nakoniec to bolo až päť Vianoc, počas ktorých ľudia žili v strachu a v obavách, či sa takto v kruhu najbližších stretnú i nasledujúci rok. Svet si mohol v pokoji užiť tieto sviatky až v roku 1945. Aké boli prvé slobodné Vianoce v Košiciach po hrôzach druhej svetovej vojny?
„Po siedmich rokoch neustáleho zápasu o najvyššie hodnoty ľudstva na frontoch, vo verejnom živote, na vinách éteru a všade inde, oslavujeme znovu slobodné Vianoce. Oslavujeme ich po skončení najkrutejšej a najzhubnejšej vojny, akú ľudstvo dosial poznalo. Mnohým zdá sa preto nie dosť vhodné označiť tieto Vianoce slobodnými. Záleží však na tom, aký obsah dáme slovu sloboda. Takí, ktorí oslavujeme slobodné Vianoce, oslavujeme ich s tým, že slovu sloboda dávame vyšší ideový a hlavne nehmotný obsah. Veď ako by inak bolo možné dnes hovoriť o slobodných Vianociach, keď sa nachádzame ešte v takých veľkých ťažkostiach hospodárskeho a sociálneho života, ktoré nám zhubná vojna zanechala. V mnohých krajoch našej oslobodenej vlasti, práve v týchto slobodných Vianociach, cítia ľudia veľmi citeľne a možno povedať, azda ešte viac ako u predchádzajúcich Vianoc nedostatky hmotného rázu. A preto sú dnešné Vianoce slobodnými – tak ako celý náš štátny a národný život – predovšetkým v tom ideovom a sociálne-politickom smysle.“ Demokrat, 24. december 1945
Na Vianoce v roku 1945 sa Perinbaba zachovala na Štedrý deň macošsky, nepriniesla snehovú nádielku a počasie bolo podobné tomu, na aké sme zvyknutí posledné roky. I keď už začiatkom decembra mrzlo a snežilo, športovci si už pripravovali hodnotný vianočný program. Ale posledný predvianočný týždeň urobil dôkladný škrt cez všetky rozpočty a Vianoce boli tohto roku „čierne“.
O panujúcej predvianočnej nálade v Košiciach informuje článok z novín Demokrat, ktorý bol uverejnený 17. decembra 1945.
„Predvianočná nálada. Ledva vykročíš nohou do mesta, už ta zarazí ten nevšedný ruch, aký panuje po hlavných uliciach. Niekedy sa musíš tlačiť prúdmi »náhliacich« sa ľudí, čo sa mocú popred výklady. A človek je už taký! Ak vidí, že sa tam hen do toho výkladu díva pár ľudí, pozastaví sa aj on, hoci nevie, čo vlastne chce. A potom sa pridá viacej zvedavcov. A tak je to aj po obchodoch. Darmo si potrebuješ súrne niečo kúpiť. A čo by si si vyplazil jazyk sta cválajúce psisko, nedostaneš sa ďalej od vchodu, bo ženičky s batohmi ta len zavše »náhodou« švacnú po kotrbe. Darmo je, oko ľudské a najmä plemä ženské – je zvedavé. A nedivíš sa, keď všade počuješ len nežné švitorenie a pasúce sa oči po výkladoch. A hen tam už aj nesie v balíčku usmiata mladučká matka »ježiškové« pre svoju ratoliestku; tam zasa mladík skrýva malú škatuľku – čosi pre dievčatko a tam hen zasa kopa ľudí, čakajúcich na sladkosti. A tí, čo im myseľ letí po šírom svete, sídu sa na pošte, kde po lavičkách usilovne lepia slinami desiatky vianočných gratulácií pre svojich najdrahších alebo najbližších priateľov. A rozčerením vzduchom sa nesie chuť nadchádzajúcich dní, v ktorých cítiť, že sa blíži oné vianočné čaro, čo nás aspoň nachvíľočku zbaví pochmúrneho života a strasie prach každodenných strastí.“ Demokrat, 21. december 1945
Ako vnímali Košičania význam Vianoc v prvom povojnovom roku ?
Vianoce – sviatky kresťanskej lásky a veľkého daru ľudstvu! Vianoce znamenajú vo vývoji ľudstva pred tisícimi rokmi taký stupeň, ktorý dal celému nášmu ľudskému zameraniu nový smysel. Keď porovnáme dnešnú našu situáciu i v tom ohľade hmotnom, vidíme tiež určitú obdobu s prvými Vianocami príchodu Syna Božieho. Nie v hrdom paláci a nie v hojnosti pozemských darov, ale v jednoduchej maštaľke, v núdzi a uprostred zimy, nedostatku hmotných prostriedkov rodí sa Dieťa, predstaviteľ božej veľkosti a určovateľ ľudskej bytosti za krátkeho svojho pôsobenia na zemi. Tu nebolo treba všetkého toho dostatku hmotných prostriedkov, aby sa stvorila nová koncepcia a ideová náplň života ľudského, ktorú božia Prozreteľnosť chcela i prakticky ukázať pôsobením svojho Syna na zemi.
Symbolika Vianoc. Vianoce neboly by Vianocami, keby sme ich nechápali ako sviatok kresťanskej lásky. Neboly by Vianoce, keby sme ich nechápali ako sviatok pravého vyznania spolublížneho medzi sebou vzájomne a keby sme im i v praktickom, i ideovom význame upierali to, čo ony v podstate v kresťanskej náuke znamenajú.
Vianoce znamenajú predovšetkým najvyššiu dôstojnosť ľudskú. Je tomu tak preto, že ak vyznávame kresťanský svetonázor a vyznávame Boha Stvoriteľa, tak Tento práve na Vianoce poslaním svojho Syna vydvihol najviac ľudskú dôstojnosť a charaktery, ktoré ju znázorňujú. I my musíme zvlášť dnes, keď sme po tej strašnej katastrofe prebehnuvšej vojny, ktorá neznamenala len vojnu kanónov a guľometov, ale predovšetkým tiež vojnu svetonázorov a ideí, vyzdvihnúť vysoko význam Vianoc ako sviatku ľudskej dôstojnosti. Nemôžeme nezabudnúť a nepripomenúť práve vtedy, keď slávime sviatok Synovstva Božieho ako hlboko bola pošliapaná ľudská osobnosť. Čo všetko bolo podniknuté práve v poslednej vojne na zničenie tejto dôstojnosti a osobnosti, ako človek, ako dieťa božie takto určené práve symbolikou vianočných sviatkov stalo sa púhym číslom, číslom pri kanóne, guľomete, alebo číslom v koncentráku v Osvienčime, Buchenwalde a všade inde. Demokrat, 24. december 1945
