Na dlhú cestu do talianskeho Terstu odchádzali plné chuti a vôle pobiť sa o svoj olympijský sen. Domov sa slovenské reprezentantky vo vodnom póle vrátili sklamané a s nelichotivou bilanciou šiestich prehier.
Zverenky trénera Milana Henkricha odohrali šesť zápasov v priebehu šiestich dní a hlavne v záveroch zápasov sa naplno prejavili kondičné resty. Slovenky totiž neodohrali súťažné stretnutie desať mesiacov a zatvorené plavárne im nedovolili ani trénovať. Pár sústredení v šamorínskej bubline očividne nestačilo a celkové skóre 38:111 pôsobí depresívne.
„Sme veľmi sklamaní. Očakávali sme oveľa viac a v kútiku duše sme verili v postup na olympiádu. Určite sme však chceli vyhrať aspoň nejaký zápas,“ pustil sa do hodnotenia olympijskej kvalifikácie Milan Henkrich.
Silné sklamanie sálalo aj zo samotných hráčok. „Som sklamaná a smutná. Toto je však bohužiaľ odraz našich podmienok,“ povzdychla si Daniela Kátlovská.
Slovenské reprezentantky cítili, že v prípade ideálnej prípravy mohli uspieť aspoň v troch zápasoch.
„Mrzia ma zápasy proti Francúzsku, Kazachstanu a Izraelu,“ pomenovala tri šance na víťazstvo Anastasija Halocká. „Nebolo to zlé, ale mohlo to byť aj lepšie a určite sme mohli vyhrať aspoň jeden zápas. Trochu zbytočne sme sa púšťali do plaveckých pretekov, pričom súperky mali natrénované viac. Ak by sme boli v plnej príprave aj my, tak sme mali určite na niekoľko víťazstiev.“
Zatiaľ čo hráčky nášho národného tímu strávili prípravu z väčšej miery na suchu, konkurentky zarezávali naplno a hrávali ligové zápasy. Intenzívny turnaj ukázal, že niektoré veci sa jednoducho oklamať nedajú a samotná túžba uspieť nestačí. Slovenky viedli proti Francúzsku i Kazachstanu, v záverečnom súboji o siedme miesto vlastnili vedenie 6:3 ešte v úvode tretej štvrtiny.
„Práve v týchto zápasoch sa ukázalo, že na týchto súperov máme, ale desaťmesačný výpadok neoklameme. Ukázali sa následky zatvorených bazénov a absencie tréningov,“ upozornil Henkrich. „Nepísané pravidlo vodného póla hovorí, že rozhodujúca je tretia štvrtina. My sme práve v nej ťahali za kratší povraz. Tam sa prejavila nedostatočná príprava. Navyše nám chýbalo niekoľko dôležitých hráčok, ktoré boli pozitívne testované. Citeľná bola aj strata výkonnosti na dievčatách, ktoré vírus prekonali okolo Vianoc.“
Jednou z hráčok po liečbe korony bola aj Košičanka Daniela Kátlovská. „Bolo cítiť, že nám ubúdali sily. Aj proti Francúzkam sme otočili z 1:5 na 8:6. Vo všetkých týchto prípadoch nám však v závere odišla kondícia a potom nás súperky prevalcovali. Aj napriek tomu som na všetky dievčatá hrdá, pretože sme do toho dali všetko. Vzhľadom na podmienky sa nemáme za čo hanbiť.“
Ona sama sa však momentálne trochu hanbí za výzor svojej tváre. V jednom z osobných súbojov proti Kazachstanu totiž utrpela veľmi nepríjemné zranenie v oblasti úst. Neférová súperka sa jej navyše následne vyhrážala smrťou.
„Ubránila som útok a išla som do kontry. Súperka asi mala jasný príkaz a bol to úmyselný faul. Schytala som to ja a asi som sa musela obetovať ako najstaršia,“ priblížila pozadie nepríjemného zranenia slovenská reprezentantka. Nepríjemný incident otriasol celým družstvom. „Dievčatá boli veľmi vydesené. Prišla sanitka a vyzeralo to na šitie. Neskôr sa už smiali, že som sa ráno zabudla umyť, som obeťou domáceho násilia a prirovnávali ma k Jokerovi. Teraz mi padne rúško celkom vhod.“
Aj táto obeta potvrdila, že slovenské pólistky zo seba vydali všetko.
„Urobili sme všetko pre úspech. Bohužiaľ, súperky boli lepšie pripravené. My sme trénovali mesiac, naše konkurentky boli počas celého lockdownu v tréningovej a zápasovej praxi. Bola to však výborná skúsenosť. Takmer po roku sme si zahrali ťažké zápasy a hoci sme vybuchli, ideme ďalej,“ poznamenala Kátlovská, na ktorú nadviazala Halocká. „Nesmieme mať hlavy dole. Ak budeme dobre trénovať, tak výsledky prídu. Verím, že na najbližší podobný turnaj prídeme lepšie pripravené a získame tam lepšie výsledky.“
Trénera Henkricha potešilo aspoň to, že si dievčatá po desiatich mesiacoch poriadne zahrali a načerpali cenné skúsenosti. „Tím je mladý a perspektívny a potrebuje hrať práve takéto zápasy. Bola to teda dobrá škola a z pohľadu budúcnosti nám to môže iba pomôcť.“
Zaujímavou skúsenosťou bol aj turnaj organizovaný v bubline. Na prehliadku prístavného Terstu mohli reprezentantky zabudnúť.
„Opatrenia boli veľmi prísne a nemohli sme chodiť nikam inam, ako na bazén a hotel. Jedinými cudzími ľuďmi, ktorých sme stretli, boli v podstate iba naše súperky. S tými sme mali spoločné raňajky a večere,“ popísala život v turnajovej bubline Anastasija Halocká.
Po náročnej olympijskej kvalifikácii sú slovenské hráčky plné chuti do ďalšej práce, no v tejto chvíli nikto netuší, kedy sa budú môcť vrátiť do vody. Bazény na Slovensku sú naďalej zatvorené a ligy hibernujú.
„Vodné pólo je špecifickým športom. Potrebujeme bazény a po takejto prestávke budú musieť trénovať kluby minimálne mesiac. Otvorenie plavární však podľa všetkého nie je témou dňa a aj nad ligou tak visí veľký otáznik,“ zamyslel sa tréner Henkrich a aktuálnu sezónu už pomaly odpisuje aj Halocká. „Ja samozrejme verím v otvorenie bazénov, ale realistickým pohľadom si myslím, že táto sezóna je už stratená a do akcie sa vrátime až niekedy v lete.“
Výsledky Sloveniek na olympijskej kvalifikácii:
Základná skupina:
Slovensko – Holandsko 2:22
Slovensko – Francúzsko 9:17
Slovensko – Taliansko 4:26
štvrťfinále:
Slovensko – Grécko 3:22
O 5. až 8. miesto:
Slovensko – Kazachstan 10:11
O 7. miesto:
Slovensko – Izrael 10:13