Slovenky žijúce v zahraničí sa snažia podať príbeh Slovenska cez symbol lipy

SlovenskoĽudsKE

Gabriela Beregházyová a Zuzana Palovic sa stretli v zahraničí. Na začiatku ich spojila túžba vyrozprávať príbeh o Slovensku svojim zahraničným priateľom.

Slovensko si za posledný rok prešlo zložitým obdobím, ktoré mnohokrát ukázalo našu krajinu v zahraničí v komplikovanom svetle. Tento obraz sa rozhodli začať meniť dve Slovenky, ktoré žijú v zahraničí. Zuzana Palovic, jedna z autoriek, je dcérou „migrantov systému“ a z našej krajiny ušla s rodičmi, keď mala len štyri roky. Gabriela Beregházyová študovala na britskej univerzite, kde sa spoznala so Zuzanou. Po dopísaní záverečných prác cítili potrebu napísať niečo, čo by oslovilo širšie publikum. Tak vznikla kniha Slovensko: Legenda Lipy, ktorá vyšla po slovensky a po anglicky súčasne.

„Na začiatku nápadu stála myšlienka, že Slovensku chýba viditeľnosť v zahraničí. Ľudia v zahraničí Slovensko nepoznajú a teda nevedia, čo od neho môžu čakať. Trvalo nám chvíľu, kým sme k tomuto pohľadu prišli, ale obidve sme dlho žili v zahraničí a vnímali len to, ako sú Slováci prezentovaní z druhej strany. Tento obraz sa nám nepáčil a chceli sme ho zmeniť,“ predstavila projekt Gabriela Beregházyová.

Naše dejiny sú podľa autoriek momentálne len zhluk rokov a udalostí. Ich snahou bolo podať príbeh o Slovákoch formou, ktorá bude v zahraničí príťažlivá. „Nevedeli sme odpovedať na jednoduché otázky, ktoré sa nás v zahraničí o Slovenskej identite pýtali.  Hovorili sme im fakty, ktoré sme o Slovenskej histórii vedeli, ale neboli to veci, ktoré chceli počuť. Uvedomili sme, že Slovensku chýba ľahký príbeh, povedaný s emóciami,“ povedala Zuzana Palovic.

Foto
Celú knihu prepája motív lipy ako stromu, ktorý sprevádzal Slovákov a Slovanov od počiatkov / http://legendofthelinden.com/

Celú knihu prepája motív lipy ako stromu, ktorý sprevádzal Slovákov a Slovanov od počiatkov. V knihe sa venujú tomu, prečo sú lipy posadené na cintorínoch a takisto aj na pečiatke v slovenských pasoch. Lipa je podľa nich symbolom hodnôt, ktoré sme si vážili a nemali by sme na nich zabudnúť.

„So Zuzanou sme boli v Bratislave s americkou delegáciou. Od cudzincov, ktorých sme denno-denne stretávali sme dostávali o Slovensku množstvo otázok a zistili sme, že sami nepoznáme odpovede. Raz sme sa rozprávali o tom, že z detstva si pamätáme viacero líp a po chvíli sme to už googlili a hľadali súvislosti. Tak vznikol prvotný nápad a zrazu sme zistili, že lipa figurovala vo viacerých našich historických udalostiach,“ priblížila vznik knihy Gabriela Beregházyová.

Rozprávať príbeh Slovenska v dobe, v ktorej je národná hrdosť spájaná skôr s politickým extrémizmom sa môže zdať riskantné, no autorky tvrdia, že ich kniha ide inou cestou. „Momentálne je naša krajina veľmi háklivá na túto tému, to si uvedomujeme. V tomto by sme sa mohli učiť od iných štátov. Napríklad Američania sú veľmi hrdí na Ameriku, aj keď množstvo z nich nie je hrdých na súčasné vedenie, hrdosť na vlasť pre nich nesúvisí so spokojnosťou s politickou situáciou. Propagácia krajiny a takisto láska k vlasti by nemala by priamo spojená s politikou,“ priblížila svoj pohľad Palovic.

 

Autor: MARTIN MAJDÁK

Komentáre