Medailovou žatvou slovenskej výpravy sa skončili ME v plávaní masters. Kompletnú zbierku medailí si priniesla Zuzana Binar Mimovičová, s dvomi cennými kovmi sa vrátila ďalšia Košičanka Erika Mrázová. Práve ona je hnací motor slovenských plavcov masters, ktorých motivuje a verí, že medailové úspechy ich povzbudia aj do budúcoročných MS v japonskej Fukuoke.
Členka košického ŠKP Zuzana Binar Mimovičová sa predstavila v kategórii 30-34 rokov a domov sa vrátila ovešaná cennými kovmi. "Som šťastná, ale aj trochu sklamaná. Čakala som trochu viac, ale na druhej strane, keď si uvedomím, koľko som trénovala, tak je to celkom fajn. Popri práci a deťoch to bolo náročné, navyše moja tréningová skupina už dávnejšie ukončila sezónu. Mala som to náročnejšie, ale dopadlo to celkom fajn," poznamenala.
Do štartových listín ME masters sa dostali aj plavci, ktorí by vzhľadom na vek ešte mohli štartovať aj na riadnom šampionáte. V Ríme sa v najmladšej kategórii miesili bývalí elitní plavci s amatérmi. "Nie každý sa chce rozlúčiť so športom, ktorému sa dlho venoval. Táto kategória však zaujme aj tých, ktorí sa tomu v minulosti nevenovali," poznamenala Mimovičová, ktorá vzala do Ríma aj manžela s dcérkou.
Pre mladú rodinku išlo o spojenie príjemného s užitočným. "Požičali sme si tam auto, pretože cestovať metrom a ďalšími spôsobmi by bolo pre nás náročnejšie. To auto bolo pre nás malým domovom, s ktorým sme cestovali po všetkých plavárňach. Tam ich je totiž dosť veľa. Napríklad v takom Olympijskom centre bolo šesť bazénov, z čoho som bola prvý deň dosť unesená. Bolo to náročné a občas som zvažovala, či tam ísť s celou rodinou. Určite by mi však všetci chýbali a napokon som bola rada, že sme spojili povinnosti aj s niečím príjemným. Pozreli sme si aj mesto a napokon sme to všetci dobre zvládli," prezradila.
Svoje medailové ťaženie v Ríme začala striebrom na 100 metrov prsia, keď časom 1:15,50 min. zaostala za víťaznou Španielkou Diago Miravetovou len o 0,17 s. "Na stovke prsia som čakala lepší čas, keďže na majstrovstvách Slovenska to bolo lepšie. Avšak poľavila som v tréningu, takže napokon som bola rada, že to vyšlo na medailu," netajila Mimovičová, ktorá si túžbu po najcennejšom kove predsa len splnila, hoci nečakanej disciplíne.
Na 200 m polohové preteky triumfovala časom 2:30,49 min. "O tejto disciplíne sme aj s mojím trénerom pánom Skálom uvažovali, že sa z nej odhlásime. Predsa len ide o kondičnú disciplínu, na ktorú veľmi netrénujem, skôr sa venujem päťdesiatkam. V oddieli však máme diaľkových plavcov a prispôsobila som sa tréningom v skupine, ktorú sme mali. Vyťažila som z toho, že som s nimi niečo naplávala," poznamenala Zuzana Binar Mimovičová, ktorá bez medaily neodišla ani z pretekov na 50 m prsia.
Bronz sa jej však málil. "Od tejto disciplíny som čakala viac. Bol tam síce istý problém s časomerom, navyše boli dlhé prestoje, ale nechcem sa vyhovárať. Bola som už asi aj trochu unavená. Musím uznať, že tentoraz mi viac sadli vytrvalostné disciplíny."
Napriek náznakom perfekcionizmu s odstupom niekoľkých dní priznala, že tri medaily sú aj vzhľadom na konkurenciu cenný úspech. "Viem, že keby som viac trénovala, bolo by to lepšie. Mojou prioritou je už rodina, prípadne práca. Popri tom ešte plávam. Keď budem vidieť, že má význam ísť na nejaké ďalšie preteky, tak o tom budem uvažovať. Stretla som tam dievčatá, ktoré boli už aj na MS v Budapešti. Pohľad na ne mi povedal, že nie som jediná, kto ešte pláva. Bolo tam najmä veľa domácich plavkýň z Talianska. Myslím si, že je to pochopiteľné a keby bolo takéto podujatie na Slovensku, tak by bolo viac Sloveniek," poznamenala Zuzana Binar Mimovičová.
Vyslankyňa ŠK Olympia Košice Erika Mrázová vylovila v rímskom bazéne dva bronzy. "Vôbec som s tým nepočítala. Ani som tam pôvodne nechcela ísť, ale napokon som sa obetovala pre jedného mladšieho kolegu, ktorý išiel prvýkrát štartovať. A vidíte, oplatilo sa," tešila sa plavkyňa kategórie 70-74 rokov. V jej prípade nejde o bývalú profesionálnu športovkyňu, naopak, amatérku, ktorá začala brať plávanie vážne až v neskoršom veku. "Snažím sa trikrát do týždňa trénovať. Plávam už 24 rokov, začala som v 50-tke. Prvýkrát som bola na MS v roku 2000 v Mníchove. Skončila som tam na 13. mieste, moja mama bola na 9. priečke. Mama bola aj majsterka sveta, keď mala 80 a 85 rokov. Ja chcem potiahnuť do stovky," prezradila Mrázová, ktorú súťažné plávanie chytilo natoľko, že motivuje aj ďalších masters reprezentantov SR. "Človek musí mať v starobe hobby. Ja mám plán plávať do sto rokov. Mám za sebou ME 2013 v Eindhovene, na ktorých som bola dvakrát tretia. Z roku 2018 mám striebro a bronz. Bola tam napríklad olympijská víťazka z 1968. Ja som oproti nej amatér. Ja som hnacia sila, všetkým naokolo hovorím, kde budú ďalšie preteky. Nasledujúce budú vo Fukuoke, potom v Dauhe a ďalšie v Tampere," demonštrovala Mrázová svoj prehľad, ale pravdepodobne aj súťažné plány, keďže bronzami z Rímu sa vonkoncom nechystá skončiť svoju súťažnú dráhu.
V hlavnom meste Talianska si preteky užila aj napriek tomu, že si celú réžiu musela, rovnako ako všetci ostatní reprezentanti, hradiť z vlastného. Cenné zážitky a aj úspechy však za to stáli. "Moje deti aj vnúčatá to pozerali, fandila mi celá rodina. Išlo to v live streame, takže to mohli sledovať v reálnom čase. Veľmi pekné, priam veľkolepé bolo vyhlasovanie víťazov. Tam som sa cítila veľmi dobre, užila som si to," povedala Erika Mrázová.