Celý proces však nebol jednoduchý.
Slovenská republika si dnes (1.5.) pripomína pätnáste výročie vstupu do Európskej únie (EÚ). Krajina sa súčasťou únie stala v roku 2004 spolu s ďalšími deviatimi štátmi, čo bolo doposiaľ najväčšie rozšírenie EÚ. Členmi únie sa v tom istom roku stali Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko.
Slovensko podpísalo Európsku dohodu o pridružení k EÚ, takzvanú Asociačnú dohodu 4. októbra 1993 v Luxemburgu. Európsky parlament ju ratifikoval 27. októbra 1993 a Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) 15. decembra 1993. Dohoda nadobudla platnosť 1. februára 1995 po ratifikácii v členských štátoch EÚ. Vtedajší slovenský premiér Vladimír Mečiar v júni 1995 na samite únie v Cannes predložil oficiálnu žiadosť o vstup Slovenska do EÚ. Európska komisia (EK) ju však v októbri 1997 zamietla a vo svojom posudku nezaradila Slovensko medzi kandidátov, ktorí sú najlepšie pripravení na vstupné rozhovory o členstve v EÚ, a to z dôvodu neplnenia politických kritérií.
Európska rada v decembri 1997 schválila koncepciu rozširovania únie, pričom začala intenzívne rokovať s Českom, Maďarskom, Poľskom, Slovinskom, Estónskom a Cyprom. Slovensko bolo zaradené do druhej skupiny krajín spolu s Litvou, Lotyšskom, Bulharskom a Rumunskom, ktoré sa ešte len mali pripravovať na rozhovory.
Vstupný proces s kandidátskymi štátmi začal v marci 1998 v Londýne za účasti ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ a kandidátskych krajín. Slovensko zastupoval vicepremiér a predseda Rady vlády pre európsku integráciu Jozef Kalman. EÚ v októbri 1998 vyhlásila, že je spokojná s parlamentnými voľbami na Slovensku a označila ich za pozitívny krok k integrácii Slovenska do európskych štruktúr. Európska rada v decembri 1998 na summite únie vo Viedni neodporučila začať priame rokovania o vstupe do EÚ so žiadnou z kandidátskych krajín druhej skupiny. EK dala Slovensku a ďalším piatim kandidátskym krajinám druhej skupiny odporúčanie na začatie rokovaní o vstupe do EÚ až v októbri 1999.
O dva mesiace neskôr sa v Helsinkách uskutočnil samit členských krajín únie, ktoré rozhodli o začatí rokovaní o vstupe do EÚ so Slovenskom, Maltou, Litvou, Lotyšskom a za určitých podmienok aj s Bulharskom a Rumunskom. EK v apríli 2001 oznámila, že pozastavila vyplácanie finančnej pomoci Slovensku pre obavy z možného zneužívania fondov. Premiér Mikuláš Dzurinda vyzval vicepremiéra pre európsku integráciu Pavla Hamžíka, aby predložil správu k rozhodnutiu EK. Prezident Rudolf Schuster v máji 2001 odvolal Hamžíka z jeho funkcie.
Európsky parlament (EP) v marci 2002 schválil v Štrasburgu rezolúciu o rozšírení, v ktorej vyzdvihol dosiahnutý pokrok Slovenska, ale zároveň upozornil na mnohé problémy, predovšetkým na korupciu. Únia v októbri 2002 na samite v Bruseli odporučila Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín na vstup do Únie. EP v novembri toho roku schválil rozšírenie únie, a to najneskôr do 1. mája 2004. Lídri EÚ na summite v Kodani v decembri 2002 dosiahli dohodu o ukončení prístupových rokovaní s desiatimi kandidátskymi krajinami.
Slovensko v apríli 2003 spolu s 24 štátmi budúcej zjednotenej Európy podpísalo v Aténach prístupovú zmluvu, ktorá od mája 2004 rozšírila EÚ o desať nových členov. O mesiac neskôr sa na Slovensku uskutočnilo referendum o vstupe Slovenska do EÚ. Za členstvo hlasovalo 92,46 percenta zúčastnených voličov. K hlasovacím urnám prišlo 52,15 percenta občanov zapísaných vo voličských zoznamoch. Vláda Slovenskej republiky v januári 2004 schválila nomináciu bývalého hlavného vyjednávača Slovenska s úniou Jána Figeľa na post eurokomisára. Naša krajina sa oficiálne stala členom EÚ 1. mája 2004. Vtedajší predseda NR SR Pavol Hrušovský vyhlásil termín prvých eurovolieb na Slovensku na 13. júna 2004.
Zdroj: SITA