Nikdy nedoženie kondíciu demokracie, ktorá je na západe.
V týchto dňoch si pripomíname výročie Nežnej revolúcie. Udalosti spred 34 rokov neviedli len k pádu režimu, ale aj k zmene spoločnosti, demografie, religiozity, životnej úrovne či sociálneho a ekonomického statusu menšín. Politológ Gabriel Székely z Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v rozhovore pre Košice Online uviedol, že štát stále trpí viacerými deficitmi:
„Zmenilo sa veľa, primárne kvôli tomu, že sme vstúpili do Európskej únie a NATO, okrem iného, samozrejme, lebo sme aj členmi iných organizácií a nadnárodných spoločenstiev. Menia sa aj podmienky, v akých žijeme, to znamená, že aj mestá už nevyzerajú rovnako, čiže aj výstavba ciest, infraštruktúry, nových sídlisk, bytov. Aj z toho pohľadu spoločnosť napreduje. Očakávame, že by to malo byť rýchlejším a lepším tempom, keď sa porovnáme s okolitými krajinami.“
Demokracia okrem iného priniesla slobodu slova, pohybu, vierovyznania aj politický pluralizmus. Slovensko si však prešlo neľahkou cestou. V 90. rokoch prevládala korupcia a organizovaný zločin. V demokratickej krajine je dôležité dodržiavanie ľudských práv a slobôd či stav justície, ktorá by mala byť v právnom štáte nezávislá. Kondíciu demokracie zachovávajú médiá, preto by mali byť čo najviac nestranné a neutrálne.
„Médiá by mali byť strážcami demokracie. Nie je zlé, ak poukazujú na prešľapy politikov, ak vyťahujú možno niekedy aj kauzy, že je tu investigatíva, to je dobré. Je to aj náplň ich práce, ak ich to teda baví a že je to ich každodenný chlieb, tak je to v poriadku a je to stokrát lepšie, ako keby to mali byť iba suchopárne informácie. Nezávislosť médií by mala byť čo najviac dosiahnuteľná. Otázka znie, či je tu aj vyváženosť spravodajstva,“ skonštatoval Székely.
Hranice sa vďaka zmene režimu otvorili. Z tohto dôvodu je nevyhnutné vnímať, čo sa deje v okolitých štátoch a udržiavať dobré vzťahy najmä s krajinami V4. Székely tvrdí, že nikdy nedoženieme kondíciu demokracie, ktorá je na západe. Zároveň každá generácia sa stále bude vracať k dobe, v ktorej žila, čo potvrdil aj Székely:
„Inak na to pozeral a spomínal ten, ktorý bol napríklad členom strany alebo jeho rodinní príslušníci, ktorí mali možno dostatok, nemali strádanie, mohli napríklad aj cestovať. Inak na túto dobu nazeral ten, ktorý bol bežný občan a možno nebol členom strany a možno aj bol, ale bol, povedzme, z robotníckej, roľníckej rodiny. Inak na to bude pozerať možno ten, ktorý bol v tom čase študentom a ten, ktorý bol rodičom.“
Deň boja za slobodu a demokraciu súvisí aj so spomienkovým optimizmom. Odkaz Nežnej revolúcie je však rovnako pozitívny ako pred 34 rokmi, pričom sa nesie naprieč generáciami.