Prvé dni plačeme, ale človek to musí vydržať: Smutné príbehy slovenských opatrovateliek v Rakúsku pandémia ešte zhoršila

Začiatky sociálneho, spoločenského a politického fenoménu s názvom opatrovateľky v Rakúsku, ktorý už dávno prekročil hranice Slovenska aj Rakúska a smeruje k Európskemu súdnemu dvoru siahajú do 90. rokov minulého storočia.

S otvorením hraníc bývalého východného bloku po páde komunistického režimu v roku 1989 začala aj masová pracovná migrácia. Po dekáde balancovania na hrane čierneho pracovného trhu, prácu opatrovateliek Rakúšania v roku 2006 legalizovali a zo slovenských žien starajúcich sa o odkázaných rakúskych seniorov sa stala masová záležitosť.

Situácia vrcholila v roku 2015, keď podľa sociológov z Ústavu etnológie  sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied pracovalo v Rakúsku oficiálne takmer 30-tisíc žien zo Slovenska. Skúste hádať z ktorej časti krajiny ich bola drvivá väčšina. Presne tak. Z východu. A to hovoríme iba o oficiálnych, evidovaných číslach a počtoch. S nelegálnymi opatrovateľkami by sme sa s veľkou pravdepodobnosťou dostali nad 40-tisíc.

Menej ako 20 % z nich tvorili zdravotné sestry s praxou, viac ako 60 % žien je bolo zamestnaných (a platí to aj dnes) ako samostatne zárobkovo činné osoby na živnosť. Ale pozor! Sprostredkovane cez pracovné agentúry.

Priemerne zarábali 60 eur za deň, 840 eur za mesiac a aj vďaka dvojtýždňovému alebo štortýždňovému pracovnému turnusu s ďalšími dvoma či štyrmi týždňami voľna, boli do roku 2018 ženy v Rakúsku viac-menej spokojné.

„Napriek psychickej aj fyzickej náročnosti, častokrát spojenej so zneužívaním zo strany sprostredkovateľských agentúr, s nevýhodnými a nevyhovujúcimi pracovnými podmienkami opatrovateľky vyjadrovali spokojnosť s touto prácou a vyberali si ju ako dlhodobú životnú stratégiu, v ktorej pokračovali nezriedka aj po dovŕšení dôchodkového veku,“ informovala ešte v roku 2018  Martina Sekulová z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie.  

Od roku 2019 sa začala situácia zahraničných opatrovateliek v Rakúsku pomaly ale isto zhoršovať. Rakúska vláda najprv odhlasovala krátenie rodinných prídavkov pre deti cezhraničných pracovníkov, ktorých deti nežijú v Rakúsku, ale v inej krajine. Opatrenie sa okamžite dotklo 30-tisíc detí slovenských žien, ktoré pracovali ako opatrovateľky. Väčšina týchto detí bola z najchudobnejších oblastí Slovenska.

Krajiny strednej a východnej Európy zareagovali. Koncom januára 2019 začala Európska komisia pre porušenie zmluvy o Európskej únii proti Rakúsku konanie. O rok a pol neskôr, v máji 2020 podala na Súdny dvor Európskej únie za takzvanú indexáciu prídavkov na deti žalobu. Podľa komisie je takáto rakúska legislatíva diskriminačná a porušuje právo Európskej únie.

„Slováci a Slovenky pracujúci v Rakúsku dostávali na dieťa menej než Rakúšania, hoci rovnako prispievajú daňami na rakúsky štát,“ komentoval kauzu slovenský europoslanec Michal Šimečka.

„Aj keď si na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora ešte budeme musieť počkať, všetko nasvedčuje tomu, že rozhodne v neprospech Rakúska, ktoré bude musieť legislatívu zmeniť a vytvorí sa tým silný precedens pre ostatné členské štáty EÚ, ktoré by koketovali s myšlienkou takýmto spôsobom znižovať rodinné prídavky,“ dodáva eurposlankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.  

Najväčšia ľudsko-právna mimovládna organizácia na svete Amnesty International sa problému diskriminovaných opatrovateliek zo strednej a východnej Európy venuje niekoľko rokov. Nový výskum, ktorý prebiehal od novembra 2020 do mája 2021 odhaľuje a priamo pomenováva vykorisťovanie opatrovateliek, ktoré do Rakúska dochádzajú za prácou.

Šokujúco nízke mzdy, národnostná diskriminácia, nadmerne dlhý pracovný čas, zneužívanie, nedostatočné prestávky, chýbajúca náhrada príjmu počas práceneschopnosti. Taká je denno-denná realita slovenských žien v Rakúsku od minulosti. No počas pandémie koronavírusu sa ich pracovné podmienky stali doslova neznesiteľné.

„Práca v domácej starostlivosti je emocionálne a fyzicky vyčerpávajúca aj v tých najlepších časoch. Počas pandémie však množstvo opatrovateliek, ktoré dochádzajú do Rakúska z iných krajín, pracovalo v nadmerne dlhých denných službách a pracovných zmenách často v rozmedzí niekoľkých mesiacov. Čo je horšie, túto nevyhnutnú prácu vykonávajú za platy nižšie ako je zákonom stanovená minimálna mzda v Rakúsku,“ hovorí Kristína Országhová, výskumníčka Amnesty International Slovensko.

Minimálna mzda za opatrovateľskú prácu je v Rakúsku 17 484 eur ročne (1 457 eur mesačne). Slovenské opatrovateľky v Rakúsku zarábajú priemerne 10 080 eur ročne (840 eur mesačne).

Opatrovateľky síce pracujú ako k samostatne zárobkovo činné osoby ale reálne nemajú na vyjednávanie výšky platu a pracovnej doby či úloh žiadny vplyv. Jednak pracujú pod dohľadom starších ľudí, o ktorých sa starajú, a ich rodín, na strane druhej ich nekompromisne sledujú agentúry, ktoré im prácu sprostredkovali. O možnosť vyjednať pracovné a platobné podmienky s nimi väčšinou diskutovať odmietajú.

Navyše na garanciu minimálnej mzdy, obmedzenú dĺžku pracovného času či prístup k náhrade príjmu počas práceneschopnosti majú v Rakúsku nárok iba opatrovateľky v zamestnaneckom pomere.

Mnohé opatrovateľky dlhodobo zažívajú situácie, v ktorých musia čeliť rasizmu, obťažovaniu a zneužívaniu. So žiadosťou o ochranu, asistenciu alebo pracovnú inšpekciu sa v Rakúsku jednoducho nemajú na koho obrátiť.

Amnesty International v priebehu šiestich mesiacov výskumu viedla rozhovory s niekoľkými desiatkami opatrovateliek zo Slovenska aj iných krajín. Mnohé z nich tvrdili, že kvôli pandémii sa ocitli v 24-hodinových službách sedem dní v týždni, šesť týždňov v kuse. Bez primeranej ochrany pred nadmerne predĺženým pracovným časom či pred odopieraním práva na pravidelné prestávky na odpočinok, ktoré sú hlavne pri takomto náročnom type práce absolútne kľúčové.

Spravodlivé odmeňovanie opatrovateliek a opatrovateľov je problém v celej Európe. Koncom júna nemecký Federálny pracovný súd vyniesol zásadné rozhodnutie, podľa ktorého opatrovateľky, ktoré pracujú v nemeckých domácnostiach (v mnohých prípadoch ide práve o ženy zo strednej a východnej Európy) musia zo zákona dostávať minimálnu mzdu. Naopak vo Veľkej Británii až 58 percent opatrovateliek a opatrovateľov, podobne ako v Rakúsku, dostáva za svoju prácu platy nižšie ako je tamojšia minimálna mzda.

Smutné príbehy opatrovateliek v Rakúsku, hlavne po dvoch ostatných pandemických rokoch, to iba potvrdzujú. „Chceme iba svoje práva. Mali by sa kontrolovať naše pracovné podmienky. Keď nastúpite do práce, nájdete tam niečo iné, než uvádza zmluva. Spraviť si prestávku alebo iba sa vyspať je veľmi ťažké. Často sme zavalené prácou nad rámec zmluvy,“ hovorí Hilda, opatrovateľka z Rumunska pracujúca v Rakúsku.

Slovenka Sofia vysvetľuje: „Práca bola veľmi vyčerpávajúca a únavná. Požiadala som teda o zvýšenie platu. Obrátila som sa na agentúru, ktorá kontaktovala môjho klienta a jeho rodinu. Keď jeho manželka zistila, že som si vypýtala viac peňazí, rovno mi povedala, že môžem opustiť ich domácnosť. Vraj vonku čaká veľa dobrých žien, ktoré by túto prácu rady robili.“

„Bolo to v zime a ja som nakoniec skončila na ulici. Dve a pol hodiny som v chladnom počasí čakala na svojho priateľa, ktorý ma prišiel vyzdvihnúť. O dva dni neskôr, keď už som bola doma na Slovensku, agentúra zisťovala, či som pricestovala v poriadku. Oznámili mi, že prišli o klienta. Asi to malo byť ospravedlnenie. Je to ťažké a veľmi ponižujúce. Asi najhoršie je, že si na to človek zvykne,“ dodáva Sofia.

Opatrovateľka Katarína zo Slovenska povedala svojmu klientovi, že je vyčerpaná. „Raz okolo  tretej hodiny ráno, keď som každú polhodinu vstávala kontrolovať klienta, lebo nebol spokojný s prikrývkou, s vankúšom či s nohami, som mu povedala: ‚Som vyčerpaná, musím sa tiež trochu vyspať, pretože o šiestej musím vstávať a podať vám lieky.‘ Povedal mi na to: ‚OK, ale vy ste 24-hodinová opatrovateľka v domácnosti. Neplatím vás za to, aby ste tu spali.‘ To ma zabolelo. Nie som robot. Som len človek. Prvé tri dni na tomto mieste som plakala, ale človek to musí vydržať.“

Ďalšia slovenská opatrovateľka sa výskumníkom Amnesty International zdôverila o sexuálnom obťažovaní klientom o ktorého sa v Rakúsku starala.    

„Nútil piť víno a alkohol. Nechcela som, tak sa urazil. Bolo to vo Viedni. Potom sa ma opýtal, či ma môj priateľ sexuálne uspokojuje a či nepotrebujem nejaké sexuálne pomôcky. Bolo to sexuálne obťažovanie. Hovorím to úplne otvorene a nahlas. Mám toho už dosť. V Rakúsku sa cítim  menejcenná. Ako keby som nemala žiadnu hodnotu.“

„Vyzývame preto rakúske štátne orgány, aby rozšírili záruku minimálnej mzdy a ochranu pred predlžovaním pracovného času aj na tieto opatrovateľky mimo zamestnaneckého pomeru. Zároveň ich vyzývame, aby posilnili kontroly inšpekcie práce a poskytovali poradenské služby i odškodnenie za diskrimináciu a zneužívanie v práci,“ komentuje situáciu Rado Sloboda, riaditeľ slovenskej pobočky Amnesty International.

►viac ako 92 percent pracujúcich v domácej starostlivosti v Rakúsku tvoria ženy, viac ako 98 percent z nich cestuje za prácou z krajín strednej a východnej Európy, najmä z Rumunska a Slovenska

►v súčasnosti poskytuje  v Rakúsku opatrovateľskú starostlivosť starším ľuďom v ich domovoch viac ako 60-tisíc opatrovateliek a opatrovateľov, táto práca je tiež známa ako 24-hodinová starostlivosť

►viac ako 98 percent opatrovateliek a opatrovateľov v domácnosti je v právnej pozícii samostatne zárobkovo činných osôb, mnoho z nich sa dostane do kontaktu so staršími ľuďmi, ktorí potrebujú starostlivosť, prostredníctvom agentúr sprostredkujúcich zamestnanie

►samostatne zárobkovo činné osoby nemajú v Rakúsku nárok na nemocenské dávky vyplácané za práceneschopnosť trvajúcu bez prerušenia 42 dní

►Rakúsko patrí k európskym krajinám s najvyšším rozdielom v odmeňovaní žien a mužov (v roku 2019 dosahoval 19 percent), pre ženy, ktoré za prácou v tomto odvetví dochádzajú zo zahraničia, je rozdiel ešte väčší a ich platy často nedosahujú úroveň minimálnej mzdy

►populácia krajín Európskej únie má čoraz väčší podiel starších ľudí, predpokladá sa, že do roku 2050 stúpne podiel ľudí v Európe starších ako 65 rokov o viac ako 40 %, z dnešných 91 miliónov na 130 miliónov

►to znamená, že európske štáty budú musieť vytvoriť efektívne politiky, systémy a opatrenia ako v budúcnosti zabezpečiť dlhodobú starostlivosť pre milióny starších ľudí  

►aby zabezpečili, že si všetky opatrovateľky a opatrovatelia budú môcť uplatňovať právo na spravodlivé odmeňovanie, právo na priaznivé a spravodlivé pracovné podmienky a právo na sociálne zabezpečenie bez akejkoľvek diskriminácie

►rozšírili záruku minimálnej mzdy a ochranu pred predlžovaním pracovného času na všetky opatrovateľky a opatrovateľov v domácnostiach

►prispôsobili zákony a predpisy tak, aby chránili práva samostatne zárobkovo činných opatrovateliek a opatrovateľov, ktorí v praxi vykonávajú prácu v kontexte pracovného pomeru.

►posilnili mechanizmy inšpekcie práce, napríklad prostredníctvom pravidelných neohlásených návštev v domácnostiach starších ľudí využívajúcich služby domácej starostlivosti na území celého Rakúska

►zapojili samotné opatrovateľky dochádzajúce za prácou zo zahraničia do procesu tvorby reforiem, ktorých cieľom bude zlepšiť ich ľudsko-právne postavenie

►prijali opatrenia na odstránenie diskriminácie voči pracovníčkam zo zahraničia a zaviedli zábezpeky a podporné služby zamerané na predchádzanie zneužívaniu a vykorisťovaniu