Smutný príbeh niekdajšieho košického mešťanostu

KošiceHistoricKE

S jednou z najkrajších stavieb na Moyzesovej ulici sa spája príbeh významnej košickej rodiny Tostovcov. V roku 1912 si ho dal postaviť László (Ladislav) Tost, kresťansko-socialistický politik, neskôr v rokoch 1938 - 1939 mešťanosta Košíc. Na konci druhej svetovej vojny bol za pomoc židovskému obyvateľstvu nemilosrdne popravený nyilašovcami.

Foto
László Tost  / HistoricKE

László Tost sa narodil v Zborove (dnes okres Bardejov) v roku 1875 do rodiny nemeckého pôvodu, ktorá prišla na územie Uhorska v priebehu 18. storočia. Jeho otec Károly, ktorý bol správca panstva v Zborove, získal šľachtický titul v roku 1890. Starší syn László študoval v Košiciach, po strednej škole nastúpil na Vyššiu hospodársku školu (Gazdasági Tanintézet, od roku 1906 Akadémia) zriadenú v roku 1875, ktorá bola prvá poľnohospodárska škola na území dnešného Slovenska.

Foto
Fotografia budovy vtedajšej Hospodárskej školy na Komenského / HistoricKE

Po ukončení štúdií sa v roku 1902 oženil s Máriou Horváth zo zámožnej zemplínskej šľachtickej rodiny a vrátil sa do rodného kraja. Usadili sa v dedinke Duplín (dnes okres Stropkov), kde sa im narodili tri deti. Do Košíc sa vrátil v roku 1908, keďže bol vymenovaný za úradníka Finančného riaditeľstva, kde zotrval až do odchodu do dôchodku. Jeho rodičia si ešte pred vypuknutím prvej svetovej vojny zakúpili jednu z kaplniek na košickej kalvárii, kde sú aj pochovaní.

Po tom, čo László Tost nastúpil do úradu v Košiciach, začal riešiť otázku svojho reprezentatívneho rodinného sídla. Vhodnú parcelu na výstavbu objavil na vtedajšieho Rákóczi körút (Rákócziho okružná, dnes Moyzesova), ktorá sa v tej dobe postupne zastavovala. V roku 1912 si podľa plánov slávneho maďarského architekta Dénesa Györgyiho, študenta Károlya Kósa, nechal vystavať rodinný dom palácového typu, ktorý pozostával z 15 bytov, preto rodina časť priestorov prenajímala.

Foto
Tostov dom na dobovej pohľadnici / HistoricKE

V roku 1925 Tost vstúpil do Kresťansko-socialistickej strany. Počas medzivojnového obdobia to bola najsilnejšia politická strana v Košiciach, pôsobil v nej aj jeho brat, známy košický farár Barnabás. László sa stal jedným z najaktívnejších členov strany, v roku 1928 mu bola zverená úloha krajinského pokladníka. Členom mestského zastupiteľstva sa stal v roku 1932, vtedy ho ustanovili aj za námestníka starostu, funkciu zastával do októbra 1938, kedy bol vymenovaný za samotného starostu mesta (názov funkcie sa po Viedenskej arbitráži premenoval na mešťanosta).

O mesiac neskôr, v novembri 1938, bola podpísaná Viedenská arbitráž, v ktorej sa rozhodlo o pričlenení južnej časti slovenskej krajiny v prospech Maďarského kráľovstva. Do dotknutého územia boli zahrnuté aj Košice. Z tohto dôvodu 11. novembra 1938  slávnostne vstúpil do mesta spolu s vojskami maďarský regent Miklós Horthy. Pri jeho príchode ho ako mešťanosta vítal práve László Tost. V úrade mešťanostu pôsobil krátko, už v máji 1939 údajne na vlastnú žiadosť odstúpil z funkcie. Naďalej však zostal politicky aktívny, do roku 1944 bol totiž členom Hornej snemovne maďarského parlamentu v Budapešti. Počas deportácie Židov v máji 1944 podľa spomienok Artúra Göröga pomáhal židovskému obyvateľstvu. Jeho starší syn Gyula Tost bol pobočníkom Miklósa Horthyho a ako Hortyho dôverník sa podieľal na príprave pokusu o vystúpenie z vojny, ktorý bol neúspešný a v októbri 1944 v Maďarsku prevzala moc fašistická Strana šípových krížov (v Košiciach známy ako „nyilašovci“). Zakrátko na to Gyula Tost spáchal samovraždu.

 

Foto
Kresba Tostovho domu na Moyzesovej ulici  / HistoricKE

Nyilašovci v Košiciach nastolili krutý teror proti všetkým, ktorí nesúhlasili s novým režimom, čo sa v praxi prejavilo prenasledovaním a aj hromadnými popravami odporcov, často na základe vykonštruovaných obvinení. V januári 1945 sa s príchodom frontu stupňovala ich agresia. 4. januára 1945 vo večerných hodinách prišli za Tostom dvaja nyilaši a odvliekli ho do Čermeľského údolia, kde ho následne postrelili siedmimi guľkami (údajne jedna guľka za každého Žida, ktorému pomohol). László Tost však nezomrel okamžite, v ranných hodinách ho našiel lesník, bol prevezený do nemocnice, kde krátko po príchode zraneniam podľahol. Rodinný dom na dnešnej Moyzesovej po vojne skonfiškoval štát, jeho manželku v júni 1947 presídlili do Maďarska.

O živote Lászla Tosta sa mohli Košičania dozvedieť viac na prednáške Veroniky Szeghy-Gayer, ktorá sa uskutočnila 1. októbra v priestoroch Pamätnej výstavy Sándora Máraiho na Mäsiarskej ulici. Historička, z ktorej výskumu sme čerpali aj my, v súčasnosti chystá o Lászlovi Tostovi aj zaujímavú biografiu.

 

Autor: HistoricKE

 

Komentáre