Aké sú obrady vigílie?
Veľkonočné trojdnie dnes vrcholí Bielou sobotou, ktorá je stále časom smútku. Veriaci počas dňa prichádzajú do kostolov k Božiemu hrobu, v ktorom je uložená Eucharistia v monštrancii, tiež socha mŕtveho Ježiša Krista a kríž, ktorý si je možné uctiť. Obrady Veľkonočnej vigílie Pánovho zmŕtvychvstania sa podľa rímskokatolíckeho kňaza z Farnosti svätých košických mučeníkov Košice – Nad jazerom Lukáša Durkaja začínajú až po západe slnka, aby vynikol symbol svetla:
„Ak to počasie dovolí, vonku sa rozloží oheň, ak nie, tak niekde blízko vchodu do kostola, ktorý sa na začiatku Veľkonočnej vigílie požehnáva a potom sa z neho odpaľuje špeciálna veľkonočná svieca – paškál.“
Paškál, ktorý je symbolom vzkrieseného Krista, je odvodený od slova Pascha, čo je tradičný názov pre Veľkú noc. Na svieci je kríž, do ktorého sú zapichnuté hrudky tymiánu na znak piatich Kristových rán, tiež je na nej letopočet a prvé a posledné písmeno gréckej abecedy, teda alfa a omega. Paškál je odpálený od požehnaného ohňa a slávnostne nesený do chrámu, v ktorom ešte nie sú zapálené svetlá. Takýmto spôsobom sa má zvýrazniť udalosť zmŕtvychvstania. Durkaj priblížil, že veriaci si od neho odpaľujú vlastné sviece a kňaz alebo iný spevák prednáša veľkonočný chválospev, ktorý opisuje noc vigílie a význam sviece:
„Bohoslužba pokračuje predĺženou bohoslužbou slova, v ktorej sa číta viacero čítaní zameraných na tajomstvo Veľkej noci. Postupne od stvorenia sveta, cez Abrahámovu obetu, východ z Egypta, až po prorokov prevádzajú tými znakmi, ktoré odkazujú na kresťanskú Veľkú noc. Po poslednom starozákonnom čítaní opäť zaznie hymnus Sláva Bohu na výsostiach, počas ktorého opäť zaznejú zvony a organ, ktorý sa používa.“
Bohoslužba slova so štyrmi až siedmimi čítaniami pokračuje epištolou, slávnostným spevom aleluja a evanjeliom. Po homílii nasleduje bohoslužba krstu, počas ktorej je možné udeliť túto sviatosť. V opačnom prípade sa požehná krstný prameň v krstiteľnici, do ktorého sa ponára paškál a nasleduje obnovenie krstných sľubov. Bohoslužba krstu sa končí pokropením veriacich požehnanou vodou. Súčasťou liturgie je aj bohoslužba obety a obrad vzkriesenia, ktorý je podľa Durkaja typický v našich krajoch:
„Tento obrad pozostáva zo slávnostného vyhlásenia, že Kristus vstal z mŕtvych a následnou procesiou so sprievodom, v ktorom sa nesie, samozrejme, Eucharistia v monštrancii, často paškál alebo aj socha zmŕtvychvstalého Krista. Ľudia si opäť zapaľujú sviece a takto v sviečkovom sprievode, podľa toho, ako to počasie dovolí, vykonávajú okruh okolo kostola alebo aj cez dedinu či mestskú časť.“
Vo väčšine kostolov sa na Bielu sobotu požehnávajú veľkonočné jedlá, ktoré sú symbolom radosti a hojnosti. Ide o obľúbený zvyk, ktorý je skôr typický pre východné Slovensko. Požehnanie pokrmov by malo podľa Durkaja privádzať ľudí k viere v Boha a láske k blížnym, a to aj tým, že sa s jedlom podelíme s ostatnými:
„Keďže ide o veľmi populárny zvyk, ľudia z praktických dôvodov sa radi zhromažďujú už v sobotu popoludní, respektíve večer. Prinášajú si tradičné jedlá, medzi ktoré patrí takzvaná paska, čo odkazuje jednak na chlieb, ktorý sa používa pri Eucharistii, jednak je to predobrazom veľkonočného baránka. Potom tam, samozrejme, patria výrobky z mäsa – klobásy, šunky, z vajec a mlieka, čiže varené vajíčka, ale aj ten známy syrek či syrec.“