Slovensko si dnes pripomína 75. výročie Slovenského národného povstania

VýchodHistoricKE

Najvýraznejším a najaktívnejším reprezentantom partizánskeho hnutia bola skupina Čapajev pôsobiaca na východnom Slovensku.

29. august patrí Slovenskému národnému povstaniu (SNP). Ide o významný deň, nakoľko SNP radíme k najsvetlejším stránkam novodobých dejín slovenského národa, ktorý povstal so zbraňou v ruke proti fašizmu, za jeho porážku a obnovenie samostatnej Československej republiky. V rámci našho pátrania po minulosti vám spolu s HistoricKE prinášame prehľad udalostí, ktoré predchádzali vzniku SNP a v skratke aj popis priebehu povstania, tejto téme sa ale podrobnejšie ešte budeme venovať v niektorom z ďalších článkov.

Nekonsolidovaná situácia v armáde a rýchly postup východného frontu smerom k hraniciam Slovenska urýchlili diferenciáciu v zmýšľaní a postojoch slovenskej spoločnosti. Prípravy SNP inicioval v roku 1943 Edvard Beneš, vodca česko-slovenskej exilovej vlády. K založeniu SNR (Slovenskej národnej rady) došlo pred Vianocami 1943, rovnako i k zjednoteniu hlavných odbojových smerov a jej vytvorenie sa stalo najdôležitejším predpokladom príprav celonárodného povstania.

Najvýraznejším a najaktívnejším reprezentantom partizánskeho hnutia bola skupina Čapajev pôsobiaca na východnom Slovensku. Zárodok skupiny vznikol už  na jeseň 1943, jeho hlavným organizátorom bol letecký dôstojník Ľudovít Kukorelli. Základ  skupiny tvorili sovietski utečenci zo zajateckých táborov, doplnení Slovákmi, Ukrajincami, ale aj niekoľkými srbskými a francúzskymi zajatcami.

Foto
L. Kukorelli, náčelník štábu partizánskej brigády Čapajev / HistoricKE

Okrem povstaleckých skupín mala dôležitú úlohu v SNP zohrať aj Východoslovenská armáda. V súvislosti s približovaním frontovej línie navrhol generál Ferdinand Čatloš jej vytvorenie v januári 1944. Nemecké vrchné velenie tento plán schválilo 12. februára 1944 a od apríla sa začal presun jednotiek na východ. Východoslovenská armáda mala brániť priesmyky v Karpatoch, v skutočnosti malo byť ich úlohou otvoriť priechod sovietskej armáde a umožniť jej rýchle obsadenie slovenského územia.

Od júla 1944 pôsobil oddiel Čapajev v Slanských vrchoch. Išlo o strategické miesto, odkiaľ mali partizáni možnosť výpadov na všetky strany a na každom z týchto smerov boli dôležité objekty a komunikácie. V lete 1944 sa skupina rozrástla, čo svedčilo o výraznej zmene v zmýšľaní obyvateľstva na Slovensku. Svojich stúpencov získavali systematickou agitáciou prostredníctvom vlastného vysielača a vydávaním letákov či propagandou v armáde. Štáb oddielu Čapajev rozvíjal aj politickú činnosť. 5. augusta 1944 vyzvali na zvolanie zjazdu politických činiteľov na východnom Slovensku.

Ústredné miesto medzi vytýčenými úlohami zaujímalo organizovanie disciplinovaných partizánskych jednotiek a všetkého, čo s tým súviselo: spravodajská činnosť, nábor ľudí, materiálne zabezpečenie. S narastaním počtu a organizačným upevňovaním skupín začali partizáni diverzné a bojové akcie. 1. augusta 1944 prepadli kasáreň pohraničnej finančnej stráže v Lenártove, 4. augusta podmínovali železničnú trať medzi stanicou Vranov nad Topľou a Soľ. Čapajeovci boli aktívni aj v blízkosti Košíc, na slovenskej strane odzbrojili 9. augusta vojenskú stráž a zničili železničný most na trati Kostoľany nad Hornádom – Trebejov.

„Dňa 9. augusta 1944 o 22.30 hod. prepadla skupina partizánov železničnú stráž pri Kostoľanoch nad Hornádom. Stráž bola silná 16 mužov. Partizánov bolo asi 40 – 50 mužov. Nezvestní sú dvaja žandári zo žandárskej stanice Kostoľany nad Hornádom, a to hl. strážm. Betinec a strážm. Šagát. Vraj boli videní, keď boli spolu s vojakmi odvádzaní do lesov. O 23.58 hod. dňa 9.8. 1944 bolo možné v Prešove počuť silný výbuch. So žandárskou stanicou Kostoľany nad Hornádom nemám telefónneho spojenia. Žandárska stanica Kysak mi telefonuje, že bol asi vyhodený železný železničný most pri km. 9.8 a 9.9 pred železničnou stanicou Kostoľany nad Hornádom v smere od Kysaku. Tak hliadky nemeckej brannej moci, tak aj hliadky naše sú vonka a je prestrelka.“

(správa exp. žandárskeho dôstojníka z 10.8. 1944 – zo stránky KVH Beskydy) 

Prvá skupina vysadená na východnom Slovensku

Po 15. auguste sa základňa zväzku Čapajev stala križovatkou sovietskych partizánskych jednotiek prichádzajúcich z Poľska a západnej Ukrajiny. Jej letisko sa stalo miestom vysadzovania týchto skupín, ktoré sa dopĺňali z členov partizánskej brigády, a tak posilnené začali bojové pochody na stredné a západné Slovensko. Pre jednotku Čapajev sa tak skončila izolácia a získalo sa dôležité spojenie so sovietskou stranou. Malé vysadené skupiny sa v priebehu mesiaca rozrástli v počte na niekoľko stovák členov.

Organizátorská skupina pod velením A. A. Martynova bola prvá takáto skupina vysadená na východnom Slovensku v priestore Humenné - Stropkov - Hanušovce v noci zo 14. na 15. augusta 1944 v počte 18 partizánskych organizátorov. Po niekoľkých dňoch boli členovia skupiny na základni reorganizovaní do partizánskeho oddielu Stalin, ktorý začiatkom septembra v počte asi 70 ľudí odišiel na západ, do okolia Gelnice, kde vybudoval základňu pri obci Opátka. Po presune partizánskej jednotky Stalin do okolia Gelnice sa k nim pripojil oddiel Thälmann.

Foto
Príslušníci partizánskej skupiny Čapajev / Slovenský partizánsky zväzok Čapajev, 2014

Medzi ďalšie úspechy oddielu patrí vyhodenie do povetria tunela na železnici Košice - Spišská Nová Ves a zmocnenie sa roty maďarských vojakov v priestore Rožňava, čiže ich aktivity presahovali maďarsko-slovenské hranice. Podľa rozkazu mal oddiel Stalin postupovať z východného Slovenska na západ, prejsť Slovenskom a dosiahnuť priestor Brna.

V posledných dňoch augusta 1944 prerastal antifašistický boj formou partizánskej vojny a smeroval zreteľne k širšiemu povstaleckému vystúpeniu. Atmosféra bola napätá a každým dňom sa očakávala nemecká okupácia, ale tiež i prechod Červenej armády v Karpatoch. Golian okupáciu tiež očakával a 25. augusta v noci vyhlásil bojový poplach vojenských posádok a na druhý deň vydal rozkaz klásť odpor v prípade, že by nacistická armáda začala obsadzovať Slovensko.

Úzke kontakty partizánov s ilegálnymi organizáciami vyúsťovali v obsadzovaní miest partizánskymi jednotkami a nastoleniu povstaleckej moci vo viacerých mestách. Tieto udalosti urýchlili nacistické rozhodnutie o okupáciu územia, pričom prezident Tiso v snahe zachrániť ešte posledné trosky slovenského štátu s ňou súhlasil. Vojenské ústredie s nemeckým vpádom už počítalo a učinilo pre tento prípad potrebné opatrenia. 

Večer 28. augusta vydal Golian nariadenie posádkam zapojených do povstania, aby zintenzívnili spravodajskú činnosť a prešli do bojovej pohotovosti. Na dokončenie všetkých vojenských opatrení nezostalo veľa času. Vpád na Slovensko sa stal signálom pre začiatok veľkého protifašistického vystúpenia slovenského ľudu – Slovenského národného povstania

Keď 29. augusta začali slovenskí vojaci pri Žiline bojovať proti nemeckým okupačným jednotkám, podplukovník Ján Golian vydal v Banskej Bystrici rozkaz na začatie povstania, o 20.00 hod. po odznení dohodnutého hesla „Začnite s vysťahovaním“.

Do Banskej Bystrice,  ktorú už v tej dobe kontrolovali povstalci, vošli jednotky 1. partizánskej brigády Stalina, ktorej velil kpt. A. Jegorov. Partizáni aj tu vyhlásili obnovenie Československej republiky.

Foto
Generál F. Čatloš vyznamenáva slovenských vojakov bojujúcich na východnom fronte / HistoricKE

Kľúčovým momentom pre osud SNP bola strata Východoslovenskej armády, v ktorej boli sústredené tie najlepšie jednotky. Nemcom neunikli náznaky príprav SNP a oprávnene pokladali Východoslovenskú armádu za nespoľahlivú. Naplánovali preto vlastnú operáciu Kartoffelernte mit Prämie (Zber zemiakov), ktorej cieľom bolo preventívne zabrániť prechodu slovenskej armády na sovietsku stranu.

Nemci spustili svoju operáciu v tom najmenej vhodnom okamihu pre Východoslovenskú armádu. Okrem toho, že prípravy na povstanie ešte neboli dokončené, ocitla sa armáda v kľúčovom okamihu bez velenia, bez spojenia a bez potrebných informácií o tom, čo sa na zvyšku Slovenska deje.

Rozhodnutie, čo spraviť, tak ostalo na pleciach jednotlivých veliteľov. Väčšina jednotiek bola navyše rozmiestnená na dlhom úseku ďaleko od seba a nejaký spoločný koordinovaný postup nebol možný. Keď 31. augusta Nemci spustili operáciu, Golian sa márne snažil doručiť rozkazy jednotkám, aby sa prebili na stredné Slovensko a letcom, aby preleteli na letisko Tri Duby. Spojenie mali pod kontrolou Nemci a rušili ho.

Na začiatku bojov, ktoré sa odohrávali na východnom Slovensku, zaútočili tri nemecké skupiny z troch smerov, celkovo v počte 25-tisíc vojakov. Úspech početne slabších nemeckých jednotiek zaistila najmä perfektná koordinácia, rýchlosť a rozhodnosť. Neprebiehalo to však hladko.

5. septembra bol Ján Golian povýšený na generála a stal sa veliteľom celej Slovenskej armády. SNR vyhlásila mobilizáciu záložníkov do 35 rokov. Po mobilizácii, ktorá prebehla toho istého dňa, sa počet príslušníkov povstaleckej armády zvýšil na 47-tisíc osôb.

8. septembra Červená armáda a 1. čs. armádny zbor v ZSSR začali útok na Dukliansky priesmyk na slovensko-poľských hraniciach. Slovenskí povstalci však neboli schopní sa s jednotkami Červenej armády spojiť. Krvavé boje v horách, ktoré stáli Červenú armádu 19-tisíc padlých, sa pretiahli na dva mesiace. V dňoch 8. až 13. septembra Nemci odsunuli vyše 12 400 vojakov a dôstojníkov, medzi nimi aj príslušníkov úderného pluku 1. tankovej armády, čo viedlo k stabilizácii východného a severného úseku povstaleckého frontu.

V tom čase zároveň prebiehala druhá mobilizácia, vďaka nej počet príslušníkov povstaleckej armády dosiahol 60-tisíc osôb, ale asi štvrtina z nich nemala zbrane.

7. októbra 1944 na Slovensko priletel gen. Rudolf Viest, ten prevzal velenie 1. československej armády na Slovensku. SNR vyslala do Londýna svoju delegáciu, aby rokovala o slovenskej otázke s prezidentom Edvardom Benešom. 7. októbra pristálo na letisku Tri Duby šesť amerických B-17, ktoré priviezli zásoby vojenského a zdravotníckeho materiálu.

Dobytie Turca ani ďalšie úspechy nemeckých vojsk na západnom úseku povstaleckého frontu nemohli zakryť skutočnosť, že blesková policajná akcia hitlerovského velenia na Slovensku, pôvodne plánovaná na jeden týždeň, nesplnila pôvodné očakávania. Zmenšená aktivita na nemeckej strane frontu bola predzvesťou záverečnému útoku na povstalecké územie.

Generálny útok sa začal 18. októbra 1944 zosilneným bombardovaním Banskej Bystrice a okolia. Následne sa začal útok nemeckých pozemných síl. Povstalecké jednotky sa tu nachádzali v značnom stupni dezorganizácie a poľnými cestami ustupovali pozdĺž úpätia Nízkych Tatier cez Šumiac v smere na Heľpu. 

27. októbra padla Banská Bystrica, časť povstaleckých sa dostala do zajatia, medzi nimi aj veliaci generáli J. Golian a R. Viest (boli popravení v Nemecku). Časť armády i partizánskych oddielov sa rozpŕchla domov, časť prešla na partizánsky spôsob boja.

30. októbra 1944 gen. Hermann Höfle za spoluúčasti predstaviteľov slovenskej vlády na čele s dr. Jozefom Tisom usporiadal v Banskej Bystrici vojenskú slávnosť. Dr. Jozef Tiso slúžil omšu, vyznamenal príslušníkov Waffen-SS a verejne poďakoval Hitlerovi. Do tohto dňa zajali Nemci vyše 10-tisíc povstalcov, ukoristili asi 80 diel, 600 nákladných áut, 1 pancierový vlak, 1 nákladný vlak, 300 koní a získali štátnu pokladnicu s hotovosťou 2,8 miliardy korún.

1. československá armáda na Slovensku dokladala 1720 padlých, 3600 ranených, 150 zajatých a 580 nezvestných. Celkové straty v dôsledku bojov na Slovensku sa odhadujú na približne 10-tisíc až 12-tisíc padlých. Nemecké vojská prišli o 4200 padlých, 5000 zranených, 300 zajatých. Prišli tiež o 130 diel a mínometov, o približne 20 tankov a samohybných diel, 28 lietadiel, 210 automobilov rôznej kategórie a 1 pancierový vlak. *

*Hlavná použitá literatúra:

Pažurová, Helena: Slovenský partizánsky zväzok Čapajev, Múzeum SNP  2014.

Balberčák, Štefan:  Bojová a diverzná činnosť partizánskej skupiny Čapajev na východnom Slovensku do vyhlásenia SNP (v hláseniach jednotlivých úradov). Dostupné na stránke www.kvhbeskydy.sk

 

Autor: HistoricKE

Komentáre