Vplyv na verejné financie by sa prejavil neskôr.
Slovenská národná strana (SNS) na minulotýždňovej koaličnej rade navrhla znížiť počet samosprávnych krajov z ôsmich na štyri. Model by vychádzal z historického usporiadania Slovenska, na základe ktorého by vznikli štyri regióny, a to Bratislava, Západ, Stred a Východ. SNS tvrdí, že táto reforma by priniesla úsporu vyše 500 miliónov eur vďaka zníženiu počtu úradov a odstráneniu duplicít.
Predseda vlády Robert Fico vyhlásil, že Smer-SD je pripravený zahlasovať za tento návrh. Redukcia počtu vyšších územných celkov je podľa jeho slov jednou z ciest šetrenia zdrojov financií, ktorá by neohrozila fungovanie štátu. Líder Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok reagoval, že sú pripravení rokovať o tejto reforme.
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik pripomenul, že samosprávne kraje existujú 24 rokov. Za toto obdobie podľa neho preukázali svoju životaschopnosť. Návrh z dielne SNS o prípadnom znížení ich počtu nepovažuje za konsolidačné opatrenie s okamžitým vplyvom na verejné financie. Jeho príprava by si vyžiadala čas aj analýzu.
Božik avizoval, že ZMOS a Samosprávne kraje Slovenska (SK8) pripravujú spoločný pozičný dokument k reforme verejnej správy:
„V ňom je zakotvené, že otázku počtu krajov nebudeme otvárať, pokiaľ s takýmto návrhom neprídu samotné vyššie územné celky.“
Reforma z dielne SNS by podľa Božika nemala vplyv na verejné financie a rozpočet už na budúci rok. Jeho príprava si vyžaduje minimálne jedno volebné obdobie. Reálny vplyv na verejné financie by sa prejavil až v nasledujúcom volebnom období, teda minimálne o päť rokov. Božik dodal, že detailná analýza by preukázala, ako sa dospelo k uvádzanej výške úspor a čo bolo predmetom porovnania:
„Kľúčovými hodnotiacimi parametrami musia byť ekonomická výkonnosť samosprávneho subjektu a pomer výdavkov na verejné služby pre obyvateľov voči jeho prevádzkovým nákladom.“
Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) nesúhlasí s návrhom SNS. Slovensko podľa neho nemá problém s počtom vyšších územných celkov, ale s nedokončenou decentralizáciou verejnej správy. SK8 uviedlo, že ich počet nie je príčinou vysokých verejných výdavkov, ale skôr zámienkou na obídenie podstaty problému, ktorou je potreba zásadnej a koncepčnej reformy, pričom odhadovanú úsporu nepovažuje za reálnu:
„Územná samospráva nie je len mapa na papieri. Je to systém, ktorý má slúžiť ľuďom tam, kde žijú – v krajoch, mestách a obciach. Pre občana by redukcia krajov znamenala, že rozhodovacie centrá by sa ešte viac vzdialili, stratila by sa možnosť rýchlejšie riešiť problémy priamo v kraji a oslabila by sa regionálna identita.“
SK8 skonštatovalo, že kvalitný systém sa nebuduje kreslením nových hraníc, ale odstránením duplicít medzi štátom a samosprávou či posilnením finančnej autonómie regiónov, a tiež zabezpečením, že rozhodnutia robia priamo volení zástupcovia, nie politicky nominovaní prednostovia okresných úradov, pod ktorých má podľa návrhu prejsť časť kompetencií samosprávnych krajov. Združenie doplnilo, že smerovanie k centralizmu nemá opodstatnenie. Posilňovanie moci centra na úkor územia je podľa neho v rozpore s princípom subsidiarity aj Európskou chartou miestnej samosprávy.
Podobné zmeny v iných krajinách priniesli podľa SK8 minimálne reálne úspory, ale zhoršili dostupnosť služieb a rozbili funkčné regionálne štruktúry. Úsporu verejných financií považuje za dôležitú, ale nie jedinú a hlavnú hodnotu reformy:
„Významné úspory by bolo možné dosiahnuť aj zoštíhlením štátneho aparátu – na centrálnej úrovni aj lokálne.“
Okresné úrady by sa mali podľa SK8 zrušiť a ich kompetencie by sa mohli prerozdeliť medzi samosprávne kraje, ktoré dlhodobo patria medzi najefektívnejšie úrovne verejnej správy z pohľadu hospodárenia. SK8 poukázalo aj na to, že takto závažný návrh je predstavený bez akejkoľvek diskusie s krajmi, a to aj napriek existencii viacerých poradných orgánov vlády. Združenie je však pripravené rokovať o zmysluplnej reforme verejnej správy.
Únia miest Slovenska (ÚMS) zdôraznila, že redukcia počtu vyšších územných celkov nie je konsolidačným opatrením. Ak chce kabinet konsolidovať, mal by podľa nej začať v štátnej správe vrátane zníženia výdavkov ústredných orgánov štátnej správy a ich organizácií, ale v rámci miestnej všeobecnej a špecializovanej štátnej správy. ÚMS opäť apeluje na štát a politické strany, aby pokračovali v procese decentralizácie štátu.
„ÚMS sa opakovane vyjadrila, že nebude podporovať nesystémové, ad hoc návrhy vládnucich politických strán, ktoré nie sú podložené odbornými analýzami, zvyšujú riziko ďalšej centralizácie a môžu prispieť k snahám o návrat autokracie,“ povedala hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová.
Únia nesúhlasí s tvrdením, že štyri kraje rešpektujú históriu regiónov Slovenska. Okrem toho sú podľa nej nevhodným riešením pre druhú úroveň územnej samosprávy. ÚMS odmieta prezentovanú úsporu verejných financií, ktorú by malo priniesť zníženie počtu samosprávnych krajov.
Kľúčovou podmienkou reformy verejnej správy je podľa prezidenta ÚMS Richarda Rybníčka jasná vízia budúcnosti Slovenska, z ktorej vyplynie aj štruktúra verejnej správy s jasnou deľbou právomocí zodpovednej za jej realizáciu. Rybníček doplnil, že je dôležitý decentralizovaný spôsob spravovania štátu a presun právomocí a zodpovednosti bližšie k občanom:
„Roky vyzývame vládne koalície na diskusiu o zmene spravovania štátu a o pokračovaní reformy verejnej správy. Skutočná reforma sa však nezačne pri nepremyslených pokusoch a vyhláseniach.“
Zdroj: TASR