Išlo o najväčší teroristický útok v histórii sveta.
Presne pred 25 rokmi, dňa 11. septembra 2001, uniesli islamskí fanatici z organizácie al-Káida civilné dopravné lietadlá a narazili s nimi do dvojice mrakodrapov Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku, ktoré sa následne zrútili. Útok smeroval aj do budovy Pentagónu, kde sídlilo ministerstvo obrany vo Washingtone.
Priamo pri útokoch zahynulo 2996 ľudí vrátane 19 únoscov, medzi obeťami boli väčšinou civilisti z viac ako 70 krajín. Následné vdýchnutie toxických látok zapríčinilo smrť viac ako 6000 osôb. Neskôr v roku 2013 diagnostikovalo Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb 1140 osobám „rakovinové ochorenia súvisiace s WTC“ v dôsledku vystavenia sa toxínom v oblasti areálu WTC. Na základe odhadov bolo v tejto súvislosti postihnutých zhruba 25-tisíc ľudí.
Prvé lietadlo narazilo do budovy približne pred 9.00 hod. miestneho času. Riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby (CIA) George Tenet ešte v ten deň večer oznámil prezidentovi USA Georgeovi W. Bushovi, že Centrum protiteroristických operácií (CTMC) dospelo k záveru, že za útokmi stojí Usáma bin Ládin. Útoky z 11. septembra 2001 boli koordinovanou sériou samovražedných atakov – 19 teroristi uniesli štyri dopravné lietadlá, pričom dve z nich narazili do veží WTC. Tretie lietadlo narazilo do spomínanej budovy Pentagónu. Štvrté, ktoré malo podľa výsledkov vyšetrovania naraziť do Bieleho domu alebo budovy sídla Kongresu vo Washingtone, sa zrútilo do neobývanej zóny v štáte Pensylvánia po tom, keď pasažieri premohli únoscov.
Všetky štyri lietadlá typu Boeing 757 patrili aerolíniám American Airlines a United Airlines, pričom smerovali z Bostonu a Washingtonu do Los Angeles a San Francisca.
Samovražednými pilotmi lietadiel boli Muhammad Attá z Egypta (WTC – severná veža), Marwán aš-Šihhí zo Spojených arabských emirátov (WTC – južná veža), Hání Handžúr zo Saudskej Arábie (Pentagón) a Zijád Džarráh z Libanonu (Pensylvánia). Táto teroristická formácia sa dala dokopy koncom 90. rokov v nemeckom Hamburgu.
Spojené štáty v reakcii na útoky vyhlásili globálnu vojnu proti terorizmu s cieľom eliminovať nepriateľské skupiny považované za teroristické organizácie, a vlády, ktoré ich podporujú. Tento program trval viac ako dvadsať rokov.
Útoky teroristov spôsobili škody vo výške viac ako desať miliárd dolárov, pričom išlo o najsmrteľnejší teroristický útok v histórii, ako aj o najtragickejšiu udalosť pre hasičov a príslušníkov bezpečnostných zložiek v dejinách USA. Skutočnosti v Amerike tiež viedli k prísnejším pravidlám s cieľom zamedziť terorizmu.
Práve Usáma bin Ládin je najznámejšou osobou zodpovednou za teroristický útok z 11. septembra, aj keď ho plánovali iné špičky islamského fanatizmu. Al-Káida je militantná organizácia vedená sunnitskými džihádistami, ktorí sa sami považujú za predvoj vedúci ku globálnej islamistickej revolúcii zameranej na zjednotenie moslimského sveta pod nadnárodným islamským kalifátom. Organizácia spáchala viaceré teroristické útoky na vojenské i civilné ciele v USA – boli to napríklad bombové útoky na americké veľvyslanectvá v roku 1998 v Keni a Tanzánii, či bombový útok na raketový torpédoborec amerického vojenského námorníctva USS Cole v roku 2000, ktorý v tom čase kotvil v jemenskom prístavnom meste Aden.
Zakladateľom al-Káidy bol bin Ládin. Salafistický džihádista stál na čele organizácie od roku 1988 až do svojej smrti v máji 2011, keď ho v pakistanskom meste Abbottabad zneškodnili príslušníci špeciálneho amerického komanda SEAL Team Six.
Usáma bin Ládin, absolvent Univerzity kráľa Abdalazíza v Džidde, syn miliardára Muhammada bin Ládina bol od začiatku vojny v Afganistane (2001 - 2021) terčom vojenského pátrania Spojených štátov. Pátracia operácia sa nazývala Trvalá sloboda. Bin Ládinovi sa však napokon podarilo ujsť do Pakistanu.
Hlavným organizátorom teroristických útokov bol podľa záverov vyšetrovacej komisie, zverejnených v roku 2004, vysokopostavený člen al-Káidy Chálid Šajch Muhammad, ktorého zatkli v roku 2003 v pakistanskom meste Rávalpindí a dodnes je zadržiavaný v americkom detenčnom tábore Guantánamo na Kube. Hrozí mu trest smrti.
Jeden z ďalších plánovačov útokov je Zakarijjá Músawí, operatívec al-Káidy. Aj ten je v súčasnosti vo väzení v štáte Colorado, a to s najvyšším stupňom stráženia. Músawí dostal doživotie a je zároveň jedinou osobou, ktorá bola civilne odsúdená za pád dvojičiek.
V roku 2004 bol tiež v Panarabskej televízii odvysielaný videovýrok Usámu bin Ládina adresovaný ľudu Spojených štátov. Bolo to prvýkrát, čo džihádista jednoznačne prijal zodpovednosť za útoky al-Káidy z 11. septembra 2001 proti USA, o ktorých dovtedy hovoril len nejasne alebo záhadne. Bin Ládin vo videu opísal svoje motívy, medzi ktoré patrila pomsta voči USA v mene moslimov za podporu Izraela počas libanonskej vojny v roku 1982. Kritizoval v ňom tiež reakciu amerického prezidenta Georgea W. Busha na udalosti z 11. septembra 2001, ktorej súčasťou boli následné invázie do Afganistanu a Iraku, dvoch krajín s prevažne moslimským obyvateľstvom. V závere varoval Američanov, aby nechali islamský svet na pokoji, v opačnom prípade pohrozil ďalším teroristickým útokom.
Najlepšie zdokumentovanými sú nárazy lietadiel do WTC, takzvaných dvojičiek, a pád budov. Prvý náraz do severnej veže je zachytený iba náhodne na dvoch známych videozáznamoch, pričom jeden z nich nahral český turista.
Čistenie areálu WTC dokončili v máji 2002, zatiaľ čo Pentagón bol opravený do jedného roka. Po zdržaniach pri projektovaní náhradného komplexu sa naplánovalo vybudovanie šiestich nových budov, ktoré nahradili zničené veže na mieste WTC, spolu s múzeom a pamätníkom venovaným obetiam útoku. Pamätník sprístupnili verejnosti v roku 2011, múzeum v roku 2014. Stavba najvyššej časti komplexu, One World Trade Center, sa začala v roku 2006 a otvorili ju v roku 2014. Stala sa z nej nová dominanta dolného Manhattanu. Pamätné miesta na počesť obetí vznikli aj pri Pentagóne a v Pensylvánii.
Zdroj: TASR