Zaspomínali sme si na udalosti novembra 89.
Do boja za slobodu a demokraciu v novembri 1989 sa zapojila aj metropola východu. Medzi ľuďmi túžiacimi po zmene stála na Hlavnej ulici aj súčasná predsedníčka Českého spolku v Košiciach Dagmar Takácsová. Na novembrové udalosti si spomína veľmi živo:
„To boli hviezdne okamihy, ktoré sme zažili, zhromaždenia vo vlhkom, novembrovom a decembrovom studenom čase. Ale bolo to veľmi pekné, lebo boli sme jednak mladší, mali sme ešte kus života pred sebou, nádejali sme sa, že si ten život budeme môcť lepšie zariadiť podľa svojho, podľa svojich slobodných rozhodnutí, čo sa nakoniec čiastočne splnilo, čiastočne nie. Každopádne sú to veľmi pekné spomienky, pretože to bol skutočne zlomový okamih.“
V tom čase sme boli ešte súčasťou Československej socialistickej republiky. Podľa Takácsovej vtedy ľudí ani nenapadlo, že sa spoločný štát o pár rokov rozdelí.
„Tie rozhodujúce udalosti sa diali v Prahe. My sme zo začiatku, prvé dni, boli informovaní prostredníctvom zahraničného rozhlasu, ktorý sme počúvali doma dávno predtým. Samozrejme, v podstate celú tú dobu komunistického režimu sa počúvala Slobodná Európa alebo Hlas Ameriky. Takže my sme boli v obraze veľmi rýchlo a veľmi skoro. A napokon, potom ani dlho netrvalo, keď sa aj miestne médiá dostali k informáciám a mohli postupne začať hovoriť pravdu,“ zaspomínala si Dagmar Takácsová.
Udalosti vtedy podľa nej vyburcovali takmer každého.
„Jednak preto, že ten komunistický útlak trval dlho a jednak preto, že ešte stále žili pamätníci toho, ako v skutočnosti vyzerali 50. roky, aký krutý bol ten politický útlak. Vnímala som, že vysokoškolskí študenti boli na čele hnutia tu aj v Česku. Myslím si, že mladí ľudia boli vtedy informovanejší. Zdá sa mi, že sa viac zaujímali o verejné dianie, že nemali toľko vedľajších lákadiel, ako majú teraz. Internetová komunikácia nebola tak rozvinutá, neboli sociálne siete. To ich dnes uzatvára do akejsi bubliny,“ zamyslela sa Takácsová.
Podľa najnovších prieskumov sa zvýšil podiel tých, ktorým udalosti z novembra 89 nič nehovoria. Spôsobené je to najmä tým, že dnešná generácia nemá s komunizmom osobnú skúsenosť. Dagmar Takácsová však vidí aj iný dôvod:
„Spoločnosť je čím ďalej, tým materiálnejšia, menej prikladá význam duchovným hodnotám. Akoby bola plytšia, akoby jej menej záležalo na zásadných veciach a sústreďuje sa na vecí podružné. Okrem toho je tu veľká frustrácia, agresia, nekontrolovaný hnev, ktorý začína prerastať až do fyzických prejavov. Je to 33 rokov, ale je to úplne iná spoločenská situácia. Samozrejme, je to prirodzené, spoločnosť sa vyvíja. Ale ten nárast agresie, bezohľadnosti, cynizmu a pohŕdania hodnotami ma desí.“
Nežná revolúcia priniesla podľa Takácsovej viaceré benefity, ktoré však dnešná generácia berie ako samozrejmosť.
„Veľa vecí sa napravilo. Samozrejme, slobodné voľby – obrovská devíza, ktorú si ale nevážime. To je vidieť na volebnej účasti. Nemáme cenzúru médií, môžeme slobodne povedať svoj názor, môžeme slobodne cestovať. A potom druhá vec je aj tá, že ľudia si dnes málo uvedomujú, že spolu so slobodou musí ísť aj veľká zodpovednosť, osobná aj spoločenská. Lebo sloboda bez zodpovednosti je anarchia,“ uzavrela Takácsová.
O udalostiach 17. novembra sa podľa nej musí veľa rozprávať, a to nielen v škole či v médiách, ale hlavne v rodine, kde sa začína hodnotová výchova dieťaťa. Pretože, ako dodala, ak na to zabudneme, tak si budeme musieť historické udalosti veľmi pravdepodobne v budúcnosti zopakovať.