Spomienka na brutálnu popravu v Košiciach v januári 1945

KošiceHistoricKE

19. januára si budeme pripomínať 80. výročie oslobodenia Košíc od nadvlády fašistov. Teror, ktorý vládol v meste v čase blížiaceho sa frontu, bol nesmierne krutý a Strana šípových krížov sa neštítila ani verejnej popravy a vystavením tiel mŕtvol 12 osôb na Hlavnej ulici.

Foto
Policajné riaditeľstvo v Košiciach na pohľadnici z roku 1944  / HistoricKE

V čase, keď spojenecké vojská víťazne postupovali na všetkých frontoch, viacerí spojenci hitlerovského Nemecka sa vzdávali, medzi nimi boli Taliansko, Fínsko, Bulharsko či Rumunsko. Medzi poslednými ostalo Slovensko a Maďarsko. Váhavý a neúspešný pokus maďarského regenta M. Hortyho o prímerie so Sovietskym zväzom viedol k nemeckej okupácii Maďarska v marci 1944, ktorá uvoľnila cestu k nastoleniu fašistickej totality na čele s F. Szálasim.

Ferenc Szálasi bol košický rodák, stal sa dôstojníkom maďarskej armády a založil podľa nacistického vzoru Stranu šípových krížov (Nyilaskeresztes párt). Maďarské vládnuce kruhy začiatkom vojny s ním odmietli spolupracovať, ale napriek tomu sa mu podarilo vybudovať miestne organizácie a jedna z nich bola aj v Košiciach. Strana Šípových krížov získala v Košiciach už roku 1940 okolo 1500 členov a pokúsila sa získavať do svojich radov aj slovenské obyvateľstvo.

Fašistická Strana šípových krížov sa ujala moci v Maďarsku 15. októbra 1944. Predstavitelia tejto strany zaviedli teror po celej krajine a prenasledovali každého, kto čo i len sympatizoval s ich nepriateľmi. Výsledkom ich brutality boli deportácie, ako i popravy nepohodlných osôb. Činnosť nyilašovcov i napriek blížiacemu sa frontu neutíchala. Vydávali sa nové mobilizačné vyhlášky. Týkali sa mládencov od 17 rokov. Popritom robili súpisy chlapcov od 12 a dievčat od 16 rokov, s ktorými zrejme rátali na vojnu. Aj preto sa v meste a v okolí skrývalo veľa mladých mužov.

Foto
Ťažké delostrelectvo 1. čs. armádneho zboru v ZSSR na presune v Západokarpatskej operácii  / HistoricKE

Nyilaši v Košiciach zaviedli rovnaký teror ako v celej krajine a smeroval proti všetkým, ktorí nesúhlasili s novým režimom. To viedlo k popravám a prenasledovaniu pod vedením a rozhodovaním dvoch miestnych vedúcich predstaviteľov, G. Gyarmatiho a L. Darabosa. V období tejto hrôzovlády nyilasov v Košiciach popravili okolo 500 osôb a do koncentračného tábora poslali vyše 1200 ľudí. 

Šokujúcou udalosťou v meste bola poprava obesením 12 väzňov na Hlavnej ulici. 5. januára 1945 vydal krajský vedúci zločineckej strany šípových krížov rozsudok smrti 12 väzňom. V rozkaze bolo takéto zdôvodnenie: „Na základe svojej právomoci odsudzujem pri partizánskej činnosti pristihnutých A. Hatcha, L. Hercza, A. Grüna, M. Kohána, M. Gulyása. Za zločin opätovného úteku z vojnového operačného pásma zaistených odsudzujem J. Suhu, A. Fabiána, V. Szerényiho, O. Szücsa, F. Cseha, J. Dulínyiho na trest smrti obesením. Vzhľadom na to, že skrývanie sa a prechovávanie vojenských zbehov rozrástlo sa v meste (Košiciach) do takých veľkých rozmerov, považoval som čas za dozretý na skoncovanie s touto vlastizradnou činnosťou, a preto uvedené osoby neodsudzujem na zlikvidovanie, ako to určuje nariadenie, ale ako odstrašujúci príklad na TREST SMRTI OBESENÍM.“ Rozsudok bol podpísaný hlavným županom, a zároveň vojenským vládnym zmocnencom Gyarmathym. Ako pozdrav sa uvádza: VYTRVAŤ! NECH ŽIJE SZÁLASI! Dátum je uvedený 5. január 1945.

Ako asi prebiehala táto verejná poprava, sa dozvedáme zo spomienok na tieto udalosti, ktoré boli neskôr uverejnené v košických novinách:

„Práve vtedy sa blížilo k Hlavnej ulici mesta Košíc nákladné auto, prikryté plachtou z celtoviny. Ľudia na chodníku zastali a s nemou úzkosťou vo vydesených očiach sa pristavili, netušiac, akého „divadla“ sa stanú svedkom. Z kabíny vyskočil muž v nyilašovskej uniforme, vyliezol na korbu a ponad konár najbližšieho stromu pri chodníku prehodil povraz. Potom nedbanlivo mávol rukou, šofér naštartoval, zaradil rýchlosť. Auto sa pomaly pohlo a na haluzi ostalo visieť telo prvého obesenca. Vzadu, na korbe nákladniaka, sedeli vedľa seba ešte ďalší desiati odsúdenci a čakali na svoj osud. Po niekoľkých metroch auto opäť zastalo, z jeho kabíny vystúpil muž v uniforme... a situácia sa opakovala...“

Krutý proces začal na Hlavnej ulici pred terajšou budovou Štátnej vedeckej knižnice. Na jednom zo stromov obesili prvého odsúdeného. Podľa očitých svedkov sa konár odlomil, a preto ďalšieho muža obesili na stĺp verejného osvetlenia. Ďalšieho popravili pred budovou bývalého Baťu a posledná poprava bola pred budovou vojenského veliteľstva, dnes Košického samosprávneho kraja. Traja z popravených mali iba 23 rokov, jeden bol 34-ročný a ostatní boli štyridsiatnici. Ich telá nechali istý čas visieť a na krk im zavesili tabuľky s nápismi „Som zbeh“. „Som partizán“ či „Som komunista“.

Foto
V košických novinách Felvidéki Ujság, ktoré boli už silne pod vplyvom strany šípových krížov, sa uverejnila k tejto udalosti len krátka zmienka. „Verejné popravy. Podľa rázneho rozkazu hlavy štátu musia byť na mieste vyhladení vojenskí dezertéri, tí, ktorí neplnia rozkazy narukovania, partizáni, účastníci komunistických organizácií, vinníci z lúpeží, vlámaní a krádeží. Nakoľko sa v Košiciach v poslednom období zvýšilo ukrývanie vojenských utečencov, ako aj počet domácich lúpeží a iných trestných činov, vládny splnomocnenec pre vojenské operácie vykonal pred verejnosťou na odstrašenie potrestanie páchateľov týchto zločinov.“  / Felvidéki Ujság, 8. január 1945

Teror nyilašov v Košiciach pokračoval aj nasledujúcich dňoch, až kým Košice neboli oslobodené. O týchto udalostiach bude náš nasledujúci článok.

 

Autor: HistoricKE

 

Komentáre