Hokejový ošiaľ sa v Košiciach stupňuje, azda každý fanúšik verí tomu, že po dlhých rokoch sa trofej ocitne opäť v metropole východu. My si v dvoch článkoch zaspomíname na ťažké povojnové roky košického hokeja, ako aj na famózny postup Dukly Košice do najvyššej československej súťaže.
Po vojne sa na Slovensku i športové dianie pomaly dostávalo do starých koľají. Hokejových funkcionárov čakalo veľa povinností – vytvoriť novú organizačnú štruktúru, systém majstrovských súťaží a zaktivizovať kluby. Na valnom zhromaždení slovenského hokejového zväzu 4. novembra 1945 bolo zvolené nové vedenie a vznikli štyri župy: Západoslovenská, Považská, Pohronská a Tatranská. Obnovilo sa i Československé ústredie ľadového hokeja (ČSÚLH) pod vedením Josefa Krála.
Krátko po skončení vojny boli v Košiciach snahy o vytvorenie nového športového spolku, ktorý by zjednotil všetkých športovcov. Tak vznikol spolok, ktorý poniesol názov starej ŠK Jednoty založenej v roku 1942. Predsedom sa stal prof. Dr. Harčár. Pod jeho odborným vedením sa začalo pilne pracovať a klub sa rýchlo vzmáhal. Za pár mesiacov sa vytvorilo až 14 športových odborov, medzi ktorými nechýbal ani hokejový. Koncom roka 1945 v Košiciach vznikol i nový športový klub Sparta Košice. Začiatkom zimy ožíva i zimné športové zápolenie v Košiciach a začína sa opäť trénovať a hrávať hokej.
Predstavitelia československého hokejového zväzu nerátali so zaradením Košíc do celoštátnej hokejovej ligy. Košičania boli právom nespokojní. Pred mimoriadnym valným zhromaždením 25. novembra 1945 vyzývala aj redakcia novín Východoslovenská Pravda, aby sa rozhodlo na ľade. Tým by malo i prvé košické mužstvo ŠK Jednota možnosť ukázať svoje hokejové kvality. Rovnako i viacerí funkcionári boli za to, aby sa uskutočnil kvalifikačný turnaj za účasti 8 mužstiev. Na mimoriadnom valnom zhromaždení SHZ sa však definitívne rozhodlo, že účastníkmi sa stanú bratislavské mužstvá ŠK a VŠ, HC Tatry Poprad a ŠK Banská Bystrica.
Košičanom neostávalo nič iné, len sa zmieriť s týmto rozhodnutím a sústrediť sa na slovenskú divíziu, najvyššiu súťaž na Slovensku, ktorá sa hrala v dvoch skupinách. ŠK Jednota i Sparta Košice boli zaradené v súťaži do Východoslovenskej divízie. O víťazovi Východoslovenskej divízie sa rozhodovalo medzi víťazmi dvoch skupín, dvoma vzájomnými zápasmi medzi PTS Prešov a ŠK Jednota. Prvý zápas sa hral na klzisku v Prešove a domáci boli úspešnejší, vyhrali 4:2. V odvete dosiahli Košičania len remízu 2:2. Tak sa do kvalifikačných bojov o najvyššiu československú súťaž dostali hráči Prešova a získali zároveň neoficiálny titul majstra východného Slovenska. Vo finále druhej (slovenskej ligy) však Prešov podľahol TŠKNB Bratislava, a tak do najvyššej súťaži nepostúpil.
Lahôdkou pre Košičanov bol priateľský zápas ŠK Jednota so Spartou Praha. Prvé dve tretiny boli v znamení vyrovnanej hry. Vedenia sa ujali hostia dvoma bránkami, ale Zibrínyi dvoma peknými gólmi vyrovnal. V druhej tretine Sparta strelila tri rýchle góly, na ktoré dokázal odpovedať Bardoš jedným. V tretej tretine už ale Jednota nestačila a prehrala vysoko 3:9. Stretnutie na tribúnach sledovalo vyše 2000 divákov.
Aj vtedy dochádzalo počas zápasov k rôznym výtržnostiam, o čom svedčí nasledujúca správa:
Ešte k zápasu Sparta Košice – PTS Prešov
„Ihneď na začiatku brankár domácich ležiac na ľade namiesto venovaniu pozornosti puku, venoval sa prešovskému útočníkovi a silou-mocou držal mu palicu a znemožňoval ho v hre. Prešovčan sa nevedel ovládať a mierne ho strčil. To nazlostilo obrancu domácich, ktorý surovo napadol útočníka hostí. A toto bolo akoby znamením na pokračovanie v surovostiach.
V poslednej tretine rozhodcovia museli stále vylučovať a naraz boli vylúčení aj traja, štyria hráči. Tým zrejme trpela aj úroveň hry a obecenstvo takých surových hráčov vypískalo. Napokon niekoľko slov aj k obecenstvu. Na zápase bolo asi 600 ľudí, ktorí čiastočne sympatizovali s domácimi a čiastočne s hosťami. V poslednej tretine, keď surovosti na hracej ploche dostúpili k vrcholu, strhla sa na dvoch miestach za bariérou menšia bitka a musela zakročovať hliadka NB...“
Jednota Košice nenastúpila do novej sezóny (1946/1947) v dobrej forme. V decembri prehrala tri zápasy za sebou a taktiež nezvládla ani priateľské zápasy so Sláviou Prešov. V tejto sezóne slovenský hokejový zväz vytvoril miesto žúp majstrovské súťaže v štyroch oblastiach. V 6-člennej B skupine východoslovenskej divízie hrali mužstvá ŠK Jednota, ŠkŽ Sparta Košice, AC Svit, ŠK Kežmarok, ŽŠKŠ Spišská Nová Ves a Slávia Prešov. B skupinu vyhrala Jednota pred ŠK Kežmarok. Železničiari Sparta Košice skončili tretí. O celkovom víťazovi divízie sa teda opäť rozhodovalo medzi ŠK Jednota a prešovskou Sláviou – víťazom A skupiny. V ich prvom vzájomnom zápase bola úspešnejšia Slávia – vyhrala 12:7 a keďže o štyri góly vyhrala Slávia i v odvetnom zápase v Košiciach 9:5, postúpila ďalej. Vo finále potom na domácom ľade Prešovčania skončili druhí za postupujúcou Banskou Bystricou, tretí skončili TTS Trenčín a štvrtý TKNB Bratislava.
Sezóna 1947/1948 bola poznačená slabou zimou. Hráči Jednoty začali v novembri s prípravou na nastávajúcu sezónu. Novoty boli na hracej ploche, kde majitelia namontovali nové elektrické vedenie s 26 lampami. Mužstvo získalo aj komplet nový výstroj. Slovenská hokejová liga bola rozdelené na tri 3 skupiny – západnú, strednú a východnú. Košičania v sezóne odohrali iba priateľské stretnutia a súťaž sa neodohrala.
Po revolučnom februári 1948 došlo k zániku Slovenského hokejového zväzu ako právneho subjektu, a tým sa aktivita na dlhšie obdobie zmrazila a obnovila sa koncom 60. rokov. Revolučný rok 1948 priniesol aj zmeny názvov športových klubov. Väčšina športových mužstiev musela prestať s používaním skratiek ako ŠK, HK, FC či AC, a tak i hokejový klub Jednota vstúpil do novej sezóny 1949 pod názvom Sokol Jednota Košice.
Po udalostiach vo februári 1948 sa na Slovensku utvoril Akčný výbor Slovenskej telovýchovnej rady, ktorý sa neskôr premenoval na Akčný výbor Jednotnej telovýchovnej organizácie Sokol. Akčné výbory zakladali aj zväzy a športové kluby. Hokejový odbor Slovenskej sokolskej rady, od 1. marca 1949 hokejový odbor JTO Sokol, pracoval pod vedením JUDr. Karola Vališa. Slovenský hokejový zväz prestal existovať, zo spolkového registra bol vymazaný až 9. januára 1951.
Na zasadnutí hokejového odboru SSR (Slovenskej sokolskej rady) sa rozhodlo o definitívnej štruktúre hokejových súťaží na Slovensku. Zriadili sa dve skupiny ligy a štyri oblastné majstrovstvá. Vo východnej skupine hrali tieto mužstvá: SBN Sparta Prešov, Tatry Poprad, Jednota Košice, Lipt. Sv. Mikuláš a Spišská Nová Ves.
Klzisko v Petrovom sade bolo pod správou korčuliarskeho a hokejového odboru Sokola Jednoty Košice. Pre novú sezónu ho otvorili 9. decembra. Novou posilou Jednoty Košíc bol Matys z Nymburka a od januára 1949 i Štempel. 18. januára sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie Sokolu Jednota Košice. Počas neho členstvo rozhodlo o novom mene klubu – Sokol Dynamo Košice. V návrhoch sa vyskytli aj tieto názvy: Budovateľ, Stavebník, Konštruktíva, Konštruktor a Rozvoj. Košické obecenstvo tak po novom povzbudzovalo novým mohutným pokrikom: Tempo Dynamo!
Košičania utrpeli fiasko hneď v prvom súťažnom zápase, keď ich Poprad-Tatry, dlhoročný účastník najvyššej československej ligy, rozprášil 20:3. Košičania obsadili vo výslednom poradí vo svojej skupine 4. miesto.
Na Košický ľad zavítalo uprostred januára v tom čase jediné slovenské ligové mužstvo NV Bratislava. 2000 divákov videlo vyrovnané stretnutie, v ktorom domáci prehrali 4:6. „Stretnutie sa hralo na veľmi zlom ľade, a preto sily obidvoch mužstiev boli vyrovnané. Bratislavčania za takýchto okolností nevedeli uplatniť svoju lepšiu techniku, rýchlosť a súhru, kým na druhej strane, košickí hráči príkladnou bojovnosťou vedeli si udržať otvorenú hru.“ O pár dní neskôr zavítali do Košíc i Sokol Pardubice. Košičania im boli vyrovnaným súperom, ale prehrali v pomere 4:6. Úspešnejší boli ale v súboji so Znojmom (6:4), kde favorit nestačil a diváci sa mohli spoločne s hráčmi tešiť cennému skalpu českého ligistu.
Pre 50. roky je charakteristický úpadok hokeja na Slovensku. Dôvodom bol nedostatok umelých ľadových plôch, kvalifikovaných trénerov, materiálnych a finančných prostriedkov, nedostatočná starostlivosť o žiactvo a dorast, nevyhovujúce súťaže vo všetkých vekových kategóriách, zrušenie tradičných turnajov, časté reorganizácie a striedanie funkcionárov, prechod odrastencov do iných športových odvetví a minimálny medzinárodný styk. Najtalentovanejších slovenských hokejistov si do Prahy stiahli armádne kluby. Na Slovensku bol aj armádny šport oproti Čechám v úzadí. Vznikali vojenské sokolské jednoty, tie však hrali len krajské súťaže. Pre košický hokej to bolo najhoršie desaťročie v histórii, keď sa klub ocitol na samotnom dne.
V lete 1949 sa zišli predstavitelia dvoch najväčších jednôt v Košiciach (Dynamo Košice – bývalá Jednota a ŠK Železničiari Sparta), aby sa dohodli na zlúčení klubov. Udalosti nabrali rýchly spád a od 6. augusta oba kluby fungovali už pod jednou strechou a klub niesol názov Dynamo ČSD Košice.
Najvyššou slovenskou súťažou bola celoštátna „D“. Mužstvo ČSD Košice ju hralo spoločne so Žilinou, Popradom, VŠ Bratislavou, Spartou Prešov, Banskou Bystricou, železničiarmi Zvolen a Petržalkou.
Kritika na predstaviteľov klubov sa vzniesla v priebehu januára, kvôli ich neochote dohodnúť sa na termínoch, a tak v čas odohrať zápasy súťaže. ČSD Košice sa nedarilo. V 14 zápasoch vyhrali len dvakrát a dvakrát remizovali. Ocitli sa tak na spodku tabuľky. Poprad prehral v tejto súťaži iba jeden zápas, a to so Žilinou vonku v pomere 5:3. Víťazstvom v „D“ súťaži si teda Poprad zaistil postup do kvalifikačnej súťaže, kde však neuspel.
V sezóne 1950/1951 boli druhou najvyššou súťažou oblastné majstrovstvá v ôsmich skupinách. Pracovná skupina hokejovej sekcie Sokola rozhodla, že sa bude hrať len v rámci krajov, aby sa obmedzili náklady na cestovanie a nároky na uvoľňovanie hráčov zo zamestnania. Východná (košická) krajská súťaž prebiehala za účasti Dynamo ČSD Košice, Lokomotíva Spišská Nová Ves, TP Poprad, Tatrasvit a VDP Kežmarok.
Košickí hokejisti začali s prípravami začiatkom decembra. Kondičné tréningy mali hráči každú stredu na ihrisku v Petrovom sade a viedol ich František Jandera (na východnom Slovensku dobre známy ako zakladateľ kanadského hokeja). Káder Dynama tvorili i traja aktívni prvoligoví futbalisti Zibrínyi, Nepko a Matys. Prvé stretnutie na košickom ľade sa odohralo až 26. januára. Košičania si neviedli zle v súťaži, ale na postup to nestačilo. V neprehľadnej dvojstupňovej kvalifikácii, keď ešte nebola známa podoba najvyššej súťaže, zo Slovenska postúpili Tatranské Píly Poprad (Popradčania hrali už pod novým názvom) a Slovena Žilina.
V slovenskom finále sa Poprad stretol s víťazom západnej skupiny VŠ Bratislava. Vo finále zvíťazil Poprad nad VŠ Bratislava v pomere 8:2 (0:1, 6:0, 2:1) a 6:5 (6:5, 0:0, 0:0), čím získal titul majstra Slovenska. Výbornú formu potvrdili Popradčania aj v kvalifikácii a zvíťazili v nej pred silnými celkami Sokola Pardubice, ČSSZ Prostějov a Rovnosť České Budějovice. Znamenalo to ich opätovný návrat do najvyššej hokejovej súťaže. K úspechu Popradu vo veľkej miere pomohlo i vybudovanie klziska s umelým ľadom, v Košiciach umelý ľad stále absentoval.
Z košického Dynama svojou hrou vynikal hlavne útočník Zibrínyi. Dostal sa do pozornosti trénerov Slovenska a za reprezentáciu Slovenska hrával v priateľských stretnutiach. Za Slovensko hral i v zápase s Fínskom v Bratislave v decembri 1950. Slováci v zápase rozdrvili Škandinávcov 11:1.
V sezóne 1951/1952 boli pre ligovú kvalifikáciu základnou časťou krajské prebory. Najsilenejší hokejový tím Košíc sa zúčastnil majstrovstiev košického kraja. Majstrovstvá hrali spoločne s: Vysoké Tatry, Skok Kežmarok, Tatraľan Kežmarok, KP Levoča, TP Poprad B, Spišská Nová Ves a Tatrasvit. Košičania boli blízko k postupu do záverečnej fázy Slovenskej súťaže, ale z postupu sa nakoniec tešili Vysoké Tatry.
V sezóne 1952/1953 sa 1. februára konala výročná členská schôdza závodnej sokolskej jednoty Dynama ČSD Košice. Došlo k dohode a k premene Jednoty Dynama ČSD Košice na telovýchovnú jednotu Lokomotíva Košice. Bol zvolený 20-členný výbor, ktorého predsedom sa stal Dr. Šutka. V Košiciach sa vytvorili ďalšie hokejové kluby – VSS Košice a Sokol Stavbár Košice (v priebehu sezóny si zmenili názov na Tatran Košice Stavbár). O víťazovi prebora košického kraja sa rozhodovalo medzi VSS Košice a NV Vysoké Tatry. Preborníkmi košického kraja sa stali NV Vysoké Tatry. Ich dve víťazstvá nad Košicami a výsledné skóre 33:4 hovorí jasnou rečou.
V sezóne 1953/1954 došlo k reorganizácii súťaže. Vytvorila sa druhá liga, ktorá sa hrala v 4 skupinách, nižšou súťažou boli krajské prebory, ďalej krajská súťaž a prebory okresu. Mnohé skutočnosti spôsobili, že sa uzavreli všetky kanály finančnej pomoci, a tým boli spôsobené aj klesajúce tendencie úrovne košického hokeja. K tomu všetkému pristúpili aj nepriaznivé poveternostné podmienky a „teplé,“ hokeju „nežičlivé“ zimy pre prípravu prírodného ľadu.
Krajského preboru (teda 3. liga) sa za Košice zúčastnilo mužstvo Tatran Košice Stavbár. Súťaž hrali spoločne s Iskra Chemosvit, Lokomotíva Spišská Nová Ves, Slavoj Kežmarok, Spartak Krompachy, Iskra Levoča. Preborníkom sa stalo mužstvo Lokomotívy Spišská Nová Ves. Tatran Košice skončil až na 4. mieste. Z 10 zápasov vyhrali len 3, jeden remizovali a zaznamenali 6 prehier. Celkové skóre mali 41:51. Do druhej ligy sa po víťazstvách v krajských súťažiach prebojoval Slovan Vysoké Tatry.
Účastníkmi ďalšieho krajského preboru (sezóny 1954/1955) boli okrem Dynama Košice Spoj aj Lokomotíva Košice. Opäť sa hralo dvojkolovým systémom. Prvé zápasy sezóny sa odohrali 30. decembra. Preborníkom košického kraja v hokeji sa stala Lokomotíva Spišská Nová Ves. Košickým mužstvám sa nedarilo, obe skončili v druhej polovici výsledkovej listiny.
V sezóne 1955/1956 sa na Slovensku vytvorila oblastná súťaž, ktorá sa hrala v dvoch divíziách G a H, ale bez košického zástupcu. Vo východnej celoslovenskej divízii (skupina H) štartovali mužstvá Spišské Podhradie, Kežmarok, Brezno, Dukla Prešov, Martin a Sabinov. Košický hokej sa ocitol na dne vo svojej histórii, keď mužstvá hrali len krajskú súťaž – 4. ligu. V Košiciach chýbala kvalitná umelá ľadová plocha, rovnako i podpora od samotného mesta.
Hráči Lokomotívy si v sezóne mohli zmerať sily s bratislavskými mužstvami v priateľských zápasoch. V prvom sa stretli so Slovanom Bratislava ÚNV, za ktorých sa blysol mladý Golonka – strelec 4 gólov. Rovnaký počet gólov zaznamenal i Gallo. Zápas sa skončil suverénnym víťazstvom Bratislavčanov 15:2. Zlepšený výkon podali hráči proti druhému mužstvu Červená Hviezda Bratislava, ktorému boli vyrovnaným súperom. Lokomotíva prehrala 3:6.
V sezóne 1956/1957 hokejová sekcia KVČSTV rozlosovala súťaže krajského hokejového preboru. Účastníkmi boli Slovan Vysoké Tatry, Lokomotíva Košice, Spartak Krompachy, Iskra Svit, Dynamo Sp. Podhradie a Slavoj Kežmarok. Súťaž vyhrali hokejisti Slovana Vysoké Tatry, a tak postúpili do divízie.
V sezóne 1957/1958 sa krajského prebora košického kraja zúčastnilo 6 mužstiev: Slavoj Kežmarok, Poprad B, Slovan Levoča, Pokrok Krompachy a Dynamo Sp. Podhradie, Dukla Košice. Z krajskej súťaže (I. B trieda) si Lokomotíva výhrou skupiny zabezpečila postup do krajského preboru.
V sezóne boli položené základy výstavby prvej umelej ľadovej plochy v metropole východného Slovenska, a to znamenalo veľký impulz k rozvoju košického hokeja, čo sa prejavilo v nasledujúcich rokoch. V najbližšom článku si priblížime senzačný postup košického hokeja do najvyššej československej ligy.
Mgr. Peter Anna, Archív mesta Košice