Nedôvera medzi Izraelom a Hamasom narastá napriek viacerým kolám diskusií sprostredkovaných Katarom, Egyptom a USA.
Izraelské nálety na Palestínu v piatok (11.7.) zabili najmenej sedem osôb.
„Päť ľudí zahynulo a ďalší utrpeli zranenia pri izraelských útokoch na školu, ktorá ukrývala vysídlencov... na severe Gazy,“ uviedol úrad vo vyhlásení. Informoval o dvoch ľuďoch zabitých pri samostatných útokoch v meste Gaza a v meste Chán Júnis.
Väčšina obyvateľov Pásma Gazy musela počas súčasnej vojny aspoň raz opustiť svoje domovy a útočisko hľadali zvyčajne práve v školách, ktoré sa však opakovane stali terčom izraelských útokov. Armáda Tel Avivu tvrdí, že jej údery sú zamerané na palestínske militantné hnutie Hamas, ktoré sa údajne skrýva za civilistami.
Cieľom ofenzívy zo strany Izraela je zlikvidovať „objekty teroristickej infraštruktúry nad zemou i pod zemou“ a zaistiť „zbrane a vojenské vybavenie“. Jej vojaci začiatkom tohto týždňa zneškodnili dvoch členov hnutia Palestínsky islamský džihád, ktoré bojuje po boku Hamasu. Jedným z nich bol údajne veliteľ Palestínskeho islamského džihádu v meste Gaza, ktorý sa podľa Tel Avivu podieľal na útoku zo 7. októbra 2023 na Izrael, ktorý začal vojnu.
Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) tiež uviedol, že zaznamenal najmenej 798 prípadov zabití na miestach poskytovania pomoci Humanitárnej nadácie pre Gazu (GHF) a v blízkosti humanitárnych konvojov iných organizácií vrátane OSN.
„Do siedmeho júla sme zaznamenali už 798 zabití, z toho 615 v blízkosti miest GHF a 183 pravdepodobne na trase konvojov s pomocou,“ uviedla hovorkyňa OHCHR Ravina Shamdasaniová.
GHF s podporou Izraela a USA začala distribuovať pomoc pre Palestínčanov v Pásme Gazy koncom mája, keď Izrael uvoľnil blokádu palestínskej enklávy. Aktivity nadácie odvtedy sprevádzajú chaotické aj násilné scény. Izrael totiž opakovane útočí v Gaze aj na miesta, kde ľudia čakajú na humanitárnu pomoc GHF. Nadácia opakovane odmieta, že by na jej miestach došlo k týmto incidentom.
Nepriame rokovania medzi Izraelom a hnutím Hamas v katarskej Dauhe o novej dohode o prímerí v Pásme Gazy a výmene rukojemníkov sa podľa palestínskych predstaviteľov dostávajú na pokraj zlyhania, keďže obe strany sa hlboko rozchádzajú v niekoľkých sporných otázkach.
Najdôležitejšie problémy sa týkajú stiahnutia izraelských jednotiek a spôsobu distribúcie humanitárnej pomoci v palestínskej enkláve. Od predošlého víkendu sa v Dauhe uskutočnilo osem kôl nepriamych rozhovorov, ktoré sprostredkúva Katar, Egypt a USA. Počas piateho kola rozhovorov izraelskí vyjednávači údajne odovzdali sprostredkovateľom písomnú správu, v ktorej sa uvádza, že Izrael bude v Pásme Gazy udržiavať obmedzenú „nárazníkovú zónu“ s hĺbkou od jedného do 1,5 kilometra. Hamas považoval tento návrh za možné východisko pre kompromis.
Keď si však hnutie vyžiadalo a dostalo mapu s náčrtom zón navrhovaných Izraelom na stiahnutie, dokument bol údajne v rozpore s predchádzajúcou správou a zobrazoval oveľa hlbšie vojenské pozície. Mapa podľa predstaviteľa označovala nárazníkové zóny, ktoré boli v niektorých oblastiach hlboké až tri kilometre.
Hamas zároveň požaduje, aby bola humanitárna pomoc distribuovaná do Pásma Gazy pod záštitou OSN. Izrael ale presadzuje mechanizmus Humanitárnej nadácie pre Gazu (GHF), podporovaný USA a Izraelom. V tejto otázke síce bol podľa sprostredkovateľov zaznamenaný čiastočný pokrok, no bez finálnej dohody.
Diplomati v Dauhe však naďalej tvrdia, že ešte stále existuje malá šanca na dosiahnutie kompromisu, avšak situácia podľa nich zostáva neistá.
Zdroj: TASR