Na výstave nájdete aj doposiaľ nevystavené kresby.
Posledný rozhovor vôbec poskytol Július Hegyesy práve pre Rádio Košice a sme radi, že vám prinášame ďalšie vzácne interview s jeho dcérou Zuzanou Uhrinovou Hegyesyovou. Tá je aj kurátorkou aktuálnej výstavy Július Hegyesy: Čierne slnko v Múzeu Vojtecha Löfflera. Na výstave nájdete aj doteraz nevystavené kresby.
„Veľmi rada spomínam na čas, samozrejme, na všetko spomínam veľmi rada, veď je to môj otec. Mám nespočetne veľa spomienok, ale veľmi rada spomínam na to, keď som mohla byť trochu aj súčasťou kreslenia. V tom zmysle, že keď už nemohol chodiť, tak som ho vždy vyviezla niekam do prírody, lebo chcel veľmi kresliť. Bol veľmi rád v lese a keďže tam nemohol dôjsť, tak som ho tam odviezla a tam sme trávili čas v rozhovoroch alebo v tichu a dívala som sa na to, ako kreslí. Kreslieval priamo tam v tých lesoch a na toto spomínam asi úplne najradšej,“ uviedla dcéra známeho výtvarníka.
Július Hegyesy sa celý život venoval niekoľkým témam, a to portrét, zátišie, ženský akt, otvorená krajina alebo lesné interiéry.
„On to nerozširoval, lebo tieto jednoduché veci sa mu páčili, mal ich rád a ostal v tomto prostredí. Ale ako keby išiel v tom prostredí stále hlbšie a hlbšie, vyťahoval z tých motívov stále to podstatnejšie a podstatnejšie a tá jeho kresba sa stáva čoraz viac abstrahovanou,“ povedala kurátorka výstavy.
Medzi spomínanými dvanástimi portrétmi nájdete aj ten Ľudovíta Felda. Ako prezradila Zuzana Uhrinová Hegyesyová, Ľudovít Feld sa nedával často kresliť, no práve portrét od Júliusa Hegyesyho považoval za najlepší. V druhej časti výstavy nájdete uhľokresby, ktorými je Hegyesy známy. Ako povedala dcéra a kurátorka v jednej osobe, sú akýmsi synonymom jeho tvorby. Zároveň doplnila, že tretia časť výstavy prináša nevystavené práce zo skicára, je ich šestnásť a ide o perokresby, kresby tušom či ceruzou:
„Ja som chcela práve predstaviť jeho kresliarsku cestu životom, ako kráčal, aké kresliarske rozhodnutia robil. Tak mi prišlo výborné prvýkrát predstaviť jeho kresbu, ktorá stála na počiatku jeho tvorby. A možno aj preto, že vždy ma trošku rušilo, keď on bol, aj je zaraďovaný medzi realistických kresliarov a ja tomu rozumiem, ale chcela som, aby bolo vidieť, ako sa veľmi líšia jeho kresby a čím pozdnejšie, tým viac sa líšia od kresieb, ktoré stáli na začiatku.“
Na výstave je aj jedna z kresieb z tohto najpozdnejšieho obdobia, na ktorej je vidieť, že ide o úplne vyabstrahovanú krajinu, podľa jej slov je to ako keby závan krajiny. Vernisáž výstavy Čierne slnko dopadla nad očakávania. Múzeum Vojtecha Löfflera navštívilo viac ako 200 ľudí, ktorí prišli vzdať hold tomuto významnému umelcovi.
„Keďže tu už nie je, už sa na nás díva len zhora, nie je svedkom, ako sme to urobili. Ja som si aj kládla otázky, či sa mu to bude páčiť, či by súhlasil s tými študentskými kresbami. Tak som si už hovorila, že ktovie teda, čo by mi povedal. Možno by sám bol radšej, keby tu mali väčší priestor práve tie práce z pozdnejšieho obdobia. Ale predsa to je výstava k jeho 90. narodeninám a ja som mala takú ani nie obavu, ale to nikdy neviete, koľko ľudí sa príde pozrieť. A človek žije vtedy, keď sa na neho nezabudlo. Účasť ľudí bola naozaj dojemná a prichádzajú ďalší a ja sa z toho nesmierne teším. Teším sa aj z toho, že sem chodia, snáď ešte aj budú chodiť, študenti, aby videli aj kresbu. Tieto kresby sú z času, keď mal sedemnásť až dvadsať rokov, možno aj pre nich to môže byť praktické a motivujúce,“ dodala Uhrinová Hegyesyová s tým, že vernisáž sa uskutočnila 21. februára a výstava potrvá do 23. apríla:
„Teším sa z tej odozvy, ktorú výstava má, takže myslím, že sa nám to podarilo a že by sa tešil.“