Spoznajte históriu Hotela Imperiál

KošiceHistoricKE

Pri prechádzke Mlynskou ulicou si nemožno nevšimnúť rohovú budovu, ktorá zasahuje na Hrnčiarsku ulicu. Tento dom pod č. 16 je úzko spätý s dejinami košického pohostinstva. Košičania si ho ešte môžu pamätať ako Imperiál alebo ľudovo „Impík“, ale v priebehu storočia, čo slúžil pohostinským a ubytovacím službám, niesol aj iné názvy ako Otthon, Rohlena, krátko i Slovan. Hotel v prvej polovici 20. storočia konkuroval Schalkházu a Európe a možno ho tak zaradiť medzi slávne košické hotelové trio.

Foto
Na fotografii vpravo je hotel Otthon, známy neskôr ako Imperiál, fotografia bola vyhotovená okolo roku 1910  / HistoricKE

Už na konci 19. storočia fungovala na prízemí pôvodne dvojposchodového domu kaviareň. V roku 1893 prevzal podnik J. Seemayer. Po renovácii kaviarne dostala názov Otthon a bola otvorená 7. októbra 1893. Ako neskorší majiteľ sa uvádza Gyula Kálmán, ktorý tu 4. júla 1906 zriadil nový košický hotel.

Foto
Otthon – kaviareň a hotel  / HistoricKE

Po vzniku Československej republiky (1918) sa viackrát menil názov hotela. Sprvoti niesol poslovenčený maďarský názov Otthon, teda Domovina. Po tom, čo sa majiteľom stal Hermann Rückmann, bol hotel premenovaný na Imperiál.

Pomery v kaviarni Imperiál a stanovisko československého čašníctva

Pred niekoľkými dňami pri príležitosti razie vo veci hazardnej hry v kaviarni Imperiál sme upozornili aj na pomery, ktoré tam panujú, ako aj na konanie jeho majiteľa pri jednaní so zástupcami „čašníctva“ spolku Otakar. Ako nám bolo z čašníckych kruhov povedané, celá záležitosť je nateraz urovnaná tak, že kaviareň navštevovaná väčšinou československým obecenstvom musí mať aj obsluhu v jazyku slovenskom alebo českom a že nemožno terorom vyradiť čašníkov organizovaných v spolku Otakar. V dôsledku toho sa majitelia kaviarne Imperiál zaviazali, že príjmu do služieb počínajúc dňom 6. januára jedného čašníka, „Otakaristu“.

(Slovenský východ, 4.1.1925)

V roku 1931 bola pristavaná štvorpodlažná časť zo strany Hrnčiarskej ulice. Tým sa aj ubytovacia kapacita výrazne zvýšila. Hotel ponúkal po dostavbe celkovo 55 komfortne zariadených izieb so 66 posteľami, s ústredným kúrením a tečúcou teplou i studenou vodou. Cena za izbu pre jednu osobu vychádzala na 20 Kč, pre dve osoby to bolo 35 Kč.

V tom istom roku kaviarenská časť už niesla názov „Rohlena“ – podľa nájomcu Jaroslava Rohlenu, druhého predsedu Odborného živnostenského spoločenstva košických hostinských. Rohlena mal istý čas v prenájme aj reštauráciu v Schalkházi. V septembri 1934, keď sa Rückmann dostal do finančnej tiesne, J. Rohlena odkúpil hotel s kaviarňou vo verejnej dražbe za 1 250 000 Kč a nazval ho Rohlena. Stal sa jediným košickým hotelom v „československých rukách”, ako o tom informovala dobová tlač. Hotel v tom čase disponoval najkrajšou tanečnou sálou v meste zvanou Dancing Imperiál.

Foto
Oznam o otvorení kaviarne / Slovenský východ, 18. január 1931
Foto
Reklama hotela Rohlena z 30. rokov  / HistoricKE

Po prinavrátení Košíc Maďarsku sa v roku 1939 zmenil názov späť na Imperiál, novým nájomcom kaviarne bol Endre Schreder. Počas II. svetovej vojny ubytovacia časť poskytovala 53 izieb, pričom 12 izieb bolo dvojposteľových. V hoteli sa nachádzala jedáleň, kaviareň i bar. Cena za izbu s jednou posteľou bola 3.20 P (engő), za dvojposteľovú 4 P. Pre zaujímavosť, denný poplatok sa pohyboval od 6 P a obed stál 1,50 P.

Aj v priebehu vojnových ťažkých rokov sa tu organizovali koncerty slávnych speváčok, tanečníc a umelkýň. Vystúpili tu napr. primabalerína Lucie Blanche, hviezda kodaňskej „National scala“ či akrobatické duo Joan a Roud Morris. V kaviarni vystúpili i slávne maďarské speváčky – Lilla Lázár, Miss White i talentovaná mladá Klára Horváth.

Foto
Strana bulletinu Imperiál, ktorý pozýval na prvotriedny program, rok 1941  / Východoslovenské múzeum v Košiciach

Hotel sa ešte v priebehu roka 1945 stihol otvoriť. Povojnovým majiteľom Imperialu ostal Jaroslav Rohlena. Prevádzkovateľom kaviarne sa stal Rohlenov dlhoročný spoločník Jozef Minářik, ktorý neskôr viedol aj hotel.

Po znárodnení v roku 1949 prešiel do správy Okresného výboru KSS. O štyri roky neskôr ho prevzal podnik Reštaurácie Košice. Znárodnenie hotela znamenalo jeho úpadok. V nových pomeroch nastolených po roku 1948 nebolo mysliteľné „márnenie času“ na noblesných plesoch a tancovačkách. Luxusná reštaurácia bola pretvorená na jedáleň a predaj teplých a studených jedál. Priestory sa začali využívať na organizovanie straníckych a podnikových zjazdov a iných socialistických mítingov. Po tom, čo bol 1. októbra 1963 hotel Slovan (predtým Schalkház) oficiálne uzatvorený a následne budova asanovaná, personál Slovanu prebral zrekonštruovaný hotel Imperiál a kým nebola postavená nová budova Slovanu (dnes Hotel Double Tree by Hilton), premenovala Imperiál na Slovan. Po revolúcii budovu vydražili a zriadili v nej banku v roku 1995.

 

Autor: HistoricKE

 

Komentáre