Počas socializmu boli na Slovensku obmedzované režimom.
Sviatok Všetkých svätých je na Slovensku od roku 1994 dňom pracovného pokoja a aj cirkevným prikázaným sviatkom. Spájame si ho s navštevovaním cintorínov, omšami v kostoloch a modlitbami za zosnulých.
V minulosti sa oslavovali na jar, čo súviselo s prebúdzaním prírody a príchodom vtáctva. Ľudia si takto predstavovali vrátenie zosnulých duší k tým živým. Východná cirkev oslavovala tento deň už vo 4. storočí. V Západnej cirkvi vznikol neskôr, a to keď nechal pápež Bonifác IV. preniesť kosti mučeníkov do rímskeho Panteónu. Sviatok v minulosti pripadal na 13. mája, kedy mali veriaci orodovať za spásu duší. Pápež Gregor III. počas vysvätenia kaplnky k úcte všetkých svätých v Bazilike sv. Petra zmenil dátum sviatku na 1. november.
Druhý novembrový deň patrí Pamiatke zosnulým. Táto spomienka bola v roku 998 založená opátom Odilom z Cluny. V súčasnosti sa ľudovo nazýva aj Dušičky. Katolícka cirkev tieto sviatky spája nielen so smrťou ale aj so vzkriesením človeka.
Na Slovensku sa v období socializmu režim snažil eliminovať náboženský rozmer sviatku Všetkých svätých. V 70.- 80. rokoch minulého storočia zbory pre občianske záležitosti usporadúvali spomienkové slávnosti, v rámci ktorých sa spomínalo na zosnulých. Pozostávali z púšťania smútočnej hudby, recitácií, smútočných príhovorov, niekde dokonca z vymenovávania zosnulých.
Sviatok Všetkých svätých však neuznávajú protestantské cirkvi, veriaci dlho ani nezapaľovali sviečky na hroboch. Najdôležitejším sviatkom je pre nich Deň reformácie, ktorý sa oslavuje 31. októbra a počas ktorého spomínajú aj na zosnulých.
Zdroj: TASR