Na Štúrovej ulici, mierne skrytá pred očami verejnosti, dodnes stojí továreň Karola Poledniaka – „predchodkyňa“ Východoslovenských strojární. Nádherný priemyselný objekt určite stojí za zmienku, ale aj za pohľad pri najbližšej prechádzke ulicou.
Kariéra zakladateľa najúspešnejšieho strojárenského podniku v Košiciach – Karola Poledniaka st. začala ešte v 80. rokoch 19. storočia v taktiež známej a významnej Fleischerovej zlievarni, kde tento pôvodom poľský rodák pôsobil v zámočníckej dielni. Samostatne začal Karol Poledniak podnikať v roku 1886 a vo svojej dielni zhmotňoval najmä individuálne požiadavky svojich klientov, pričom sa venoval aj oprave rozličných poľnohospodárskych strojov, čo odrážalo stále prevažne agrárny charakter regiónu. K rozšíreniu výroby o typické strojné zariadenia pre firmy ako pivovary, mlyny a cukrovary došlo na prelome 19. a 20. storočia, kedy sa prevádzka presťahovala na dnešnú Štúrovu 34, kde je možné nájsť pozostatky slávnej košickej továrne aj dnes.
Na sklonku 19. storočia mal rozvoj priemyslu v Košiciach stále pomalý rozbeh, ten sa s príchodom nového storočia neustále zrýchľoval, čo sa odrážalo nielen v neustálom rozvoji sortimentu výroby, ale aj vo zväčšovaní prevádzky a stúpajúcim počtom zamestnancov podniku.
V roku 1914 už mala firma slušne rozvinutý manažment, a tak sa na chode továrne mimo samotného majiteľa podieľali aj správca obchodu a administrácie, hlavný účtovník, pokladník, niekoľko úradníkov, technických kontrolórov, ale aj množstvo majstrov výroby. Počas prvej svetovej vojny prešla továreň z pochopiteľných dôvodov na vojenskú výrobu, pričom sa v nej vyrábali napríklad granáty. V októbri v roku 1915 však Karol Poledniak st. náhle zomrel, a tak výrobu po roku štúdia vo Švajčiarsku prevzal jeho syn Karol Poledniak ml. Počas nasledujúcich, z pohľadu hospodárskeho, ale aj politického vývoja, pomerne neľahkých tridsiatich rokov vybudoval silný a stabilný podnik, čo z neho robí jednu z najvýznamnejších postáv hospodárskych dejín Košíc.
Karol Poledniak sa aktívne podieľal aj na spoločenskom, kultúrnom, politickom, a ako funkcionár KAC (Košického atletického clubu), aj športovom živote mesta. Za ženu si zobral Martu Bauerneblovú, ktorá pochádzala z významnej košickej pivovarníckej rodiny. Poledniak bol už pred sobášom zainteresovaný v pivovarníckom biznise, pravdepodobne v súvislosti s dodávaním strojového zariadenia pre Bauerneblov pivovar.
Pamätníci opisovali Poledniaka ako síce príjemného, technicky zručného, no aj prísneho človeka, ktorému na kvalite jeho produktov nesmierne záležalo. Aj preto je možné v dobových dokumentoch dohľadať množstvo technických nákresov, ktoré odrážali nielen individuálne požiadavky zákazníkov a aktuálny dopyt, ale aj kvalitu a náročnosť kladenú na pestré portfólio produkovaných výrobkov. Poledniak ml. taktiež pokračoval v spolupráci so železiarstvom Adriányi a Markó, pomocou ktorého bolo možné si v Košiciach zakúpiť menšie stroje, pričom zapracoval aj na reklame a propagácii firmy.
Vznik Československa však pre nerovnomernosť priemyselnej výroby v českých krajinách a na Slovensku spôsoboval ťažkosti aj košickým podnikom. V roku 1923 nastala finančná kríza spôsobená najmä prehusteným konkurenčným prostredím. Karolovi Poledniakovi ml. sa túto krízu podarilo prekonať najmä získaním dôvery od zákazníkov svojimi kvalitnými výrobkami, aj keď predával za vyššie ceny ako napríklad konkurenčná zlievareň Fleischer. Tá napokon v roku 1926 pozastavila výrobu a upadla do konkurzu.
Cit pre podnikanie a nové trendy sa u Poledniaka prejavili aj rozširovaním sortimentu a ponuky služieb pre motoristov, ktorým počas 30. rokov poskytoval opravu vozidiel, čím reagoval na postupne sa rozvíjajúci motorizmus a nové potreby trhu. Veľká hospodárska kríza zasiahla do prevádzky podniku najmä v roku 1932. Došlo nielen k prepadu objednávok, ale aj k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov. Následky krízy sa podarilo úspešne odstraňovať medzi rokmi 1934 – 1938.
Slovenskí hospodárski historici sa zhodujú na tom, že po roku 1938 väčšina priemyselných podnikov na arbitrážnom území stagnovala. Zlievareň Karola Poledniaka však ostala stabilná aj v tomto období, pričom dokázala získavať lukratívne zákazky najmä vďaka slabému konkurenčnému prostrediu v Maďarsku. V tomto období v podniku pracovalo približne 400 zamestnancov, ktorí sa podieľali napríklad na výrobe nádrží pre výstavbu rafinérie v Mukačeve. V roku 1944 počas okupácie sa zamestnanci firmy aktívne podieľali na ukrývaní a zakopávaní strojov pred nemeckým vojskom.
Podnikateľské aktivity Karola Poledniaka boli ukončené až oslobodením Košíc. V januári 1945 bol zatknutý NKVD a odvlečený do zajateckého tábora na Ukrajinu, hoci za jeho prepustenie lobovalo listom zaslaným Kancelárii prezidenta republiky až 300 jeho niekdajších zamestnancov. V marci toho istého roku ale Poledniak v tábore zomrel. Na firmu bola napokon po vojne uvalená národná správa, následne bola od roku 1948 znárodnená a začlenená k národnému podniku „Kriváň ČKD“, z ktorého sa neskôr stali Východoslovenské strojárne.
Autorka: Katarína Hromuľáková – Katedra histórie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach