V roku 2017 to dokázala sama, teraz pomohla Zuzana Jusková preplávať Lamanšský prieliv prvej štafete Sloveniek.
Spoločne so Zuzanou Vančovou, Zuzanou Szabóovou, Táňou a Ninou Chudými a Soňou Rebrovou zdolali 32 kilometrov z anglickej Shakespearovej pláže do Francúzska z 12 hodín a 40 minút.
„Začiatok i koniec boli rovnaké ako vtedy. Teraz som však videla aj to, ako vyzerajú a ako sa správajú plavci vo vode,“ rozhovorila sa košická plavkyňa, ktorá strávila vo vode tri hodiny. Jej rolou bolo tentoraz odplávať prvý a posledný úsek. Medzitým trpela na lodi. „Poviem pravdu, na lodi nám bolo veľmi zle. Loď sa neustále nakláňala zo strany na stranu a viackrát som si vravela, že som mala radšej skočiť do vody a odplávať si to celé. Na druhej strane však panovala skvelá nálada. Posádka i observer doslova žasli nad tým, ako sme sa zabávali. Po mojom prvom preplávaní La Manche ma boleli ruky. Teraz ma bolela bránica od smiechu.“
Ďalšie členky tímu vyberal predovšetkým tréner Zoltán Makai. V roku 2002 zvládol La Manche ako prvý Slovák v ére samostatnosti a bol tiež trénerom Juskovej pri jej sólovom počine.
„Pri tom pohľade na dievčatá vo vode som si spomínala práve na Zoliho, ktorý mi vtedy popisoval veci okolo lode. Vravel mi čo vidí, aké lode okolo nás plávajú. Teraz nám to navyše „spestrila“ návšteva migrantov. Priplávali k nám na veľkom člne a vyzeralo to tak, že chcú popreskakovať na našu loď. Náš kapitán našťastie vedel čo má robiť a jasne im naznačil, že tu nepochodia. V tej chvíli som si však pomyslela aj na to, že práve kvôli takýmto migrantom je brzdený môj sen o preplávaní Gibraltaru. Tam je tento problém ešte vypuklejší,“ povzdychla si Zuzana Jusková.
V rámci prípravy sa mali Slovenky vydať do Chorvátska. Pandemická situácia však ich plán zmenila a otužilosť i psychickú odolnosť tak cibrili v studených vodách Palcmanskej Maše. Počas samotnej štafety medzi Anglickom a Francúzskom bola kľúčová práve psychika.
„Hecovali sme sa neustále. My suchozemci si takúto plavbu nemôžeme natrénovať, pretože tu nemáme more. Prípadné úvahy o vzdaní svojho úseku však boli neprípustné. Dievčatá poznajú moju východniarsku povahu a upozornila som ich, že ak by niektorá vzdala svoj úsek, tak ju minimálne zabijem,“ rozosmiala sa Z. Jusková.
Ona sama žiadne problémy nemala a bola najrýchlejšou členkou štafety. Výrazne jej pritom pomohli skúsenosti z roku 2017. „Plávala som s tou istou posádkou a kapitán teda vedel, že nie je problém keď odplávam ďalej od lode. Mne to vyhovovalo z pohľadu vĺn. Ak sa však takto vzdialili ostatné baby, tak už na nich trúbil. Vlny boli naozaj hrozivé a dosahovali meter a pol. K tomu si musíme pripočítať tradičné neznesiteľné štípanie medúz. Cítite to aj cez plavky, ale neurobíte s tým nič. Neoprén je zakázaný a vystačiť si musíte s obyčajnými plavkami a lanolínovou masťou.“
Výsledný čas 12 hodín a 40 minút predstavoval vizitku skvelej tímovej práce. „Ten čas potešil a dokonca sme prekonali slovenskú mužskú štafetu. Vzhľadom na minimum skúseností dievčat s oceánom išli naozaj krásne. Čas však nebol našou prioritou.“
Ak si však myslíte, že partiu slovenských žien čakala na francúzskom pobreží slavobrána, tak ste na omyle.
„V podstate sme sa objavili na pláži s niekoľkými dôchodcami a ich psíkmi. Všetci tam mali rúška a tak sme sa aj trochu báli, aby nás hneď nepokutovali. Všetci ľudia na pláži však boli veľmi milí. Oni sú už zvyknutí na to, že tam vychádzajú z vody diaľkoplavci a tak nám spontánne gratulovali. Pre mňa to bolo tentoraz príjemnejšie ako po prvom pokuse. Vtedy som padala z nôh, teraz som stála pevne na svojich,“ prezradila Z. Jusková.
Po dosiahnutí francúzskeho pobrežia nasledoval návrat loďou do Anglicka. Chýbať samozrejme nemohla symbolická oslava.
„Nebolo to však nič veľké. Kúpili sme šampanské, ale nevypili sme ani celé poháre. Okrem nášho úspechu sme však oslávili hlavne narodeniny, ktoré mal presne v ten deň tréner Zoli Makai. Keď prehrmí celá tá súčasná kríza, tak sa ešte s babami určite rady stretneme a pospomíname na toto veľké dobrodružstvo,“ dodala pre košiceonline.sk Zuzana Jusková.
Autor: PETER JESENSKÝ