Art film fest 2018 priniesol množstvo zaujímavých snímok, ale aj besedy a diskusie. Jedna z nich - WOMANOFFICE, sa pozrela bližšie na tému, ktorá dotvára líniu festivalu - ženy a ich postavenie (nielen) v spoločnosti.
Mnohí hovoria, že žijeme vo svete mužov. Nuž, v mnohých ohľadoch je to pravda, ale to neznamená, že ženy nemajú svoje pevné miesto v akomkoľvek odvetví. Aj o tom bola pondelková beseda WOMANOFFICE, ktorá sa konala v rámci Art Film Festu 2018. No a že ženy sa vedia presadiť, to je samozrejmé, aj keď niekedy mužom nevonia to, že im šéfuje žena. Režisérke Mariane Čengel – Solčanskej sa to už stalo: „Keď sme nakrúcali legendu o lietajúcom Cypriánovi, prišli tam pĺtnici, a to boli naozaj pekní chlapi, statní. Prvýkrát zrejme videli filmovačku, a boli strašne zvedaví, že kto tomu vlastne velí, lebo tam bolo veľa ľudí, sto ľudí točí film a naozaj to funguje ako dobre ozubený stroj. Potom zistili, že som to ja. Tak prišiel jeden za mnou a hovorí: To vy tu im rozkazujete tým chlapom a oni vás poslúchajú? Tak nám by ste darmo rozprávali“.
Aj takéto úsmevné situácie zažijú mnohé ženy. Treba si ale stále priznať, že stereotypy fungujú, a ťažko sa im vyhnúť. Muži dokážu byť niekedy hákliví, pokiaľ ide o vedenie ženy. A to sa určite týka aj produkcie. Producentka Čiary Wanda Adamík Hrycová na besede povedala, že slovenský film je, čo do producentov, tak fifty-fifty, v tejto brandži pôsobí mnoho úspešných žien. Čo sa ale týka financií a získavaní a prerozdeľovaní fondov, tak tam sú hlavne chlapi. „Ja nemôžem povedať, ja mám chlapov rada, mám doma štyroch, troch synov a manžela. Ja chlapov milujem, inšpirujú ma. A myslím si že môžem sa cítiť silná aj vďaka tomu, že cítim podporu od nich. Takže ja naozaj som veľká fanúšička chlapov, a mám ich rada. Ale jeden je fakt, a to je že žijeme v mužskom svete a myslím si, že keby sa trošku posilnil ženský element, tak by tu bolo menej marazmu a menej beznádeje a možno apatie voči veciam verejným, ktorá tu teraz vládne so spoločnosťou.“
Aj Wanda Adamík Hrycová si zažila situáciu, kedy si skutočne pomyslela, že asi by sa jej lepšie viedlo, keby patrila k silnejšiemu pohlaviu: „Čelila som niekoľkým takým situáciám v priebehu svojho života, kedy som vedela, že keby som bola muž, tak uspejem viac, alebo istým situáciám sa vyhnem. Je to tak.“
Možno vám napadlo, či má žena pri režírovaní v niečom navrch, možno za to môže povestná ženská intuícia, alebo väčšia empatia. Režisérka Mariana Čengel – Solčanská má na to jednoznačnú a rozhodne triezvu odpoveď: „Viete, strašne rada by som povedala, že ženské filmy sú lepšie, ale bola by to rovnaká hlúposť, ako tvrdiť, že mužské filmy sú lepšie. Dávam do toho všetko, čo môžem a dúfam, že talent, ktorý mi bol daný od Boha zúročujem najlepšie, ako sa dá“.
Mnohé ženy majú svoje sny a túžby a určite sa medzi nimi nájde aj nejaká ambícia, ktorá sa týka umeleckého, možno podnikateľského života. Vstúpiť do tohto kolotoča ale rozhodne nie je ľahké. Netreba sa ale nechať odradiť. „Jediná rada, ktorú mám je možno to, že dovoliť si zlyhať, alebo začať odznova, že proste tá cesta nie je nikdy priamočiaro úspešná, vždy má nejaké kostrbaté záhyby a ono to v tomto našom prostredí vyzerá, akoby to mužom bolo dovolené, ale ženy buď musia byť strašne super a strašne úspešné a musia mať hrozný talent. Ja myslím, že si musíme hlavne sami v sebe dovoliť zlyhať a začať odznova, a možno sa nám niečo nepodarí alebo podarí, ale žijeme v slobodnom svete a musíme sa zbaviť takých tých predsudkov, že žena je na to, aby mala deti a je chodiaca maternica a je na to, aby mala rodinu,“ dopĺňa ďalšia účastníčka WOMANOFFICE, režisérka Tereza Nvotová.
Autorka: DENISA RYBÁROVÁ