Vonku páli ako vo vysokej peci a vrchári to nemajú v takýchto podmienkach jednoduché. V rámci nášho zdolávania vrcholov Abova si preto tentoraz naservírujeme takú oddychovku. Cieľom dnešnej trasy bude málo známy hraničný kríž nad obcou Janík. Aj v tomto prípade pritom platí, že môže ísť o veľmi jednoduchú, ale aj náročnú cyklotúru.
Ak nemáte chuť pražiť sa na slnku a ponáhľate sa k vode, tak sa môžete odviezť autom (alebo vlakom) do Moldavy nad Bodvou, či dokonca priamo do Janíka. V takom prípade ide o naozaj nenáročnú úlohou vhodnú aj pre cyklodeti. Ako je to však u nás zvykom, my si to dáme pekne natvrdo.
Okolo vody
Do vody v rámci dnešnej cyklotúry skočím až v jej závere, no pohľad na vodné hladinu si užijem viackrát. V prvom prípade sa tak stane už po pár desiatkach minút. Krátko po štarte bočím v Myslave na lesnú cestu smer Bukovec. Každý kopec je totiž v príjemnej lesnej mikroklíme akosi znesiteľnejší. Táto cesta je väčšine cyklistov známa, základom je zabočiť na začiatku stúpania (v momente keď sa začne dvíhať asfaltka) doprava a potom po žltej značke stúpať až k Baške. Paralélne s hradskou pokračujem po poli až k vysielaču nad Bukovcom, pričom z tohto miesta sa núka od kríža krásny výhľad na obe vodné nádrže.
Pokračujem k tej hornej (áno, k tej, v ktorej sa kúpať nemôžeme) a vyberám si z dvoch ciest. Pekná asfaltová vedie okolo nádrže a na Sedlo Podkova ma privedie svižným tempom (cez Mexiko). Ak sa chcem vyhnúť asfaltu a užiť si ešte viac lesa pokračujem od hrádze vodnej nádrže po modrej značke (na úvod je však nutné zdolať nepríjemné stúpanie, ktoré si môže vyžadovať aj tlačenie bicykla). Ak sa však človek vyšplhá na Sedlo pod Bielou skalou, čaká ho veľmi príjemná jazda hrebeňom (červená značka) cez Holičku a Kobylianku až na Sedlo Podkova (áno, na tomto mieste sa stretnú pohodlná i zážitková trasa). Tá lesná ponúka aj nádherný pohľad cez vyrúbané stromy nad Mexikom.
Pohodová fáza
Po príchode na Sedlo Podkova križujem asfaltovú cestu a pokračujem v smere jazdy po červenej značke. Nasleduje príjemná fáza bez väčších stúpaní, pričom na tomto úseku nemožno zabudnúť na zastavenie pri bývalých kúpeľoch Rudník. Zostalo po nich iba pár kameňov, no informačná tabuľa približuje zašlú slávu i smutný osud kúpeľov.
Chvíľka nostalgie a pokračujem ďalej k ďalšiemu pozoruhodnému miestu – kostolíku sv. Anny. Prameň sv. Jána Nepomuckého ponúka vítané doplnenie fľaše s vodou a príjemný je aj pohľad na malé jazierko.
Od kostola je to o dlhom zjazde do Poproča (stále po červenej značke) a v podobnom duchu sa to nesie aj ďalej. O tom, že zastaviť sa v Jasove sa oplatí, sme si písali už v predošlej abovskej výzve. Tentoraz však z Jasova nemierim do Medzeva, ale pokračujem smer juh až do Moldavy nad Bodvou.
Keďže je horúco, zastavujem na príjemnom námestí s drevenou bránou a po vanilkovo-citrónovej zmrzline sa len tak zapráši.
Dajte mi kopec!
Po krátkom osviežení pokračujem ďalej na juh a miestami ma chýba mikrospánok. Dôvod je jednoduchý – chýbajú kopce. Od Poproča až po Janík je to v podstate iba o monotónnom krútení pedálov. Žiadne lesy, žiadne väčšie stúpania.
Situácia sa konečne začína meniť po príchode do Janíka. Iste nečakajte tu nejaké pekelné stúpanie a la Kojšovská hoľa či Makovica. V horúcich dňoch však postačí aj hraničný pahorok medzi Slovenskom a Maďarskom.
Cez obec Janík postupne prichádzam k malebnému rybníku miestneho rybárskeho zväzu, pri ktorom sa nachádza aj fotogenická kaplnka svätej Trojice. A potom už začína stúpanie k hlavnému bodu dnešnej trasy. Cesta na hrebeň vychádza priamo pri kríži. Ten síce nie je nejako výnimočný, no upozorňuje nás na vrchol a zároveň hranicu. Vrchol Seksia má len 303 m a nejde teda o žiadnu horu. Z maďarského textu sa dozvedáme, že kríž dal postaviť András Galajda v roku 1929 a na počesť padlých ho obnovila v roku 1997 rodina Dzuró.
280 m n.m., GPS: 48.5269772N, 20.9923072E
Od kríža potom pokračujem presne po hranici (cestu diktuje turistická značka, ale aj biele hraničné kamene) a užívam si krásne výhľady na Turniansky hrad a celé údolie. Na to, že sa nenachádzam na nejakom vysokom pohorí, ide o naozaj veľmi pekné pohľady.
Romantika končí zjazdom do Buzice a to je zároveň koniec horskej cyklistiky. Odteraz je to už len o naberaní kilometrov na cestách smerom do Košíc. Komárovce, Veľká Ida, Šaca a smerujem späť na Bukovec. Tentoraz však už k rekreačnej nádrži a to už sa odolať nedá. Zmývam pot v chladivej vodičke a z cyklistu sa mením na rekreanta vychutnávajúceho si kombináciu slnko – voda – chladivé nápoje.
Autor: PETER JESENSKÝ