Ahojte cyklisti! Víkend klope na dvere a po minulotýždňovom prológu v podobe rovinatého Hornádsko – Olšavského okruhu sa tentoraz vyberieme do lesnatejšieho a vlnitejšieho terénu.
V rámci našej druhej etapy si na konto pripíšeme hneď dve prémie Vrchárskej koruny Abova.
Štartujeme pri súdkoch
Hlavným vrcholom dnešnej etapy bude Sokoľský hrad. Hoci ho majú Košičania čo by kameňom dohodil, väčšina o ňom ani len netuší. Pre priaznivcov horských bicyklov je to pritom parádna výzva.
Za miesto štartu si vyberme napríklad Aničku, alebo populárne „súdky“ pod obcou Ťahanovce. Jedna kofola na doplnenie potrebných cukrov a ide sa na to. Úvod je pohodový, popri Hornáde mierime smer sever a cez chatovú osadu „Pri tuneli“ sa dostávame až na koniec asfaltovej cesty. Tá plynule prechádza do šotoliny a ďalej popri rieky prichádzame až k železničnému mostu. Ten je potrebné pretlačiť (kto má z toho obavy, môže sa presunúť z Košíc do Kostolian po ceste, alebo cyklocestou, ktorou sa budeme vracať – reč teda o nej bude neskôr). Po vstrebaní adrenalínu z prebehnutia cez železničný most pokračujeme ďalej po cestičke a prichádzame k futbalovému štadiónu v Kostoľanoch pri Hornáde. Po ceste pokračujeme smer Sokoľ a o malú chvíľu sa už kocháme pohľadom na konskú farmu. Pokračujeme cez dedinu, pričom na hlavnej križovatke v tvare T bočíme doľava a z pekne spracovanej informačnej tabuli nasávame informácie o histórii Sokoľského hradu. V tej chvíli sa dá tušiť, že to už nebude ďaleko. Omyl, bude. A bude to do kopca.
Začíname stúpať
Značenie na hrad je veľmi dobré a zablúdiť by sme teda nemali. Prvá značka nás navádza zabočiť doľava a vybrať sa na Kráľovú studňu. Nenecháme sa tým vyrušiť a pokračujeme po Hradnej ulici. Po asfaltovej ceste potom pokračujeme ďalej a ďalej a ďalej. Mierne stúpanie nám spríjemňuje pekná cesta vedúca popri potoku Uhrinče v lese. Keď dôjdeme na koniec asfaltky, pokračujeme ďalej smerom rovno (nenecháme sa zlákať turistickou značkou, ktorá naviguje na skratku smerom doľava). Cieľom je dôjsť až k horárni a pár sto metrov za ňou sa cesta rozdeľuje. My pokračujeme stále rovno a čaká nás najvážnejšie stúpanie.
Tu sa zastavím, pretože tento bod bol pre mňa z pohľadu plnenia Vrchárskej koruny Abova zásadný. Keď som totiž funel týmto stúpaním, objavila sa predo mnou prvá živá duša, ktorú som od Kostolian stretol. Pozriem lepšie, veď je to pani Eva Dučaiová. Duša Klubu rodinnej turistiky KRTKO, žena, ktorá pozná nielen v okolí Košíc každý kút. Ak vám neporadí ona, tak volajte domov, že vás už čakať nemusia. Pýtam sa teda – dobre idem na Sokoľský hrad? „Dobre mladý pán, aj ja tam idem“ pousmiala sa. A potom prišla kľúčová otázka: „Mierite po vrchol do Koruny Abova?“ Zatvárim sa ako Zuzana Plačková v knižnici. O čom to hovoríte? „No to je projekt pre takých, ako ste vy,“ pokračovala a podrobne my vysvetlila, o čo vlastne v tomto projekte ide. Vravím si – to znie dobre. Viac ako dobre. A odvtedy zbieram vrcholy ako huby po daždi.
Po hrade veľa neostalo
Vráťme sa však na našu trasu. Lapajúc po dychu pokračujem ďalej a čoskoro sa naša cyklocesta (bohužiaľ neznačená) stretáva s turistickou skratkou. To už sa na stromoch opäť zjavujú nabité tabuľky „Hrad Sokoľ“ a zablúdiť je už nemožné. Potom je to už rýchle. Z hlavnej zvažnice bočíme doľava po značke a prichádzame k informačnej tabuli o hrade, po ktorom ostalo asi toľko, ako na švédskych stoloch v Antalyi po prebudení ruských turistov.
„Hrad Sokoľ pochádza z 13. storočia, zrejme po tatárskych vpádoch. Vzhľadom na svoju polohu hlboko v horách, nemal strategickú polohu, bol skôr útočiskovým hradom pre prípad ďalšieho nájazdu. Zanikol pravdepodobne v polovici 15. storočia, kedy bol zbúraný mestom Košice. Bol to malý hrad, ktorý mal vežu a malú obytnú budovu. Zachovala sa len priekopa, v teréne rozoznať studňu a je tu aj 27 m dlhá hradná jaskyňa,“ čítame na tabuli.
610 m n.m., GPS: 48,8268586N, 21,1649211E
Nejaké väčšie hradby by sme tu hľadali márne, miesto je to však pekné. Po výšľape poslúžia na oddych lavičky s drevenými stolmi, nesmie chýbať ani fotka pri veľkom dvojitom kríži za hradnou priekopou. Bicykel nechajte pri informačnej tabuli (práve tam je miesto pre povinnú fotku do VKA) a pešo sa prejdite po ľavej strane hradného pahorku. Práve tam sa nachádza jaskyňa. Tí odvážnejší ju môžu preskúmať. Ak nie je doma pani líška, tak sa môžete príjemne schladiť na mieste, kde sa kedysi chladilo vínečko.
Po stopách kráľa
My si teraz musíme vystačiť zo zásobami z domu a po fotoshootingu a krátkej pauze sa vraciame do sedla. Od hradu sa vraciame na našu cestu a pokračujeme doľava, smerom do sedla pod Bielou skalou. Zablúdiť nemáme kam, jednoducho ideme stále po hlavnej zvažnici. Napravo vidíme Bielu skalu, ak máte chuť, môžete zísť z bicykla a do prudkého kopca si vyšliapať ku Krížnej a Previsovej jaskyni. My takú chuť nemáme a pokračujeme až do stretnutia s červenou značkou. Ak by sme chceli zamieriť na Vysoký vrch, tak bočíme prudko doprava, my však máme tentoraz iný cieľ a pokračujeme v smere jazdy. Pár minút šliapania a prichádzame k smerovníku „Kráľova studňa“.
Táto značka však ešte nepredstavuje koniec cesty. Z červenej značky prechádzame doľava na modrú a to už máme iba pár sto metrov ku krásnemu miestu, ktorému dominuje veľká drevená studnička v tvare kráľovskej koruny. Aj tu nachádzame altánok i tabuľu posiatu informáciami o tomto mieste. Dozvedáme sa napríklad to, že tu pri svojich poľovačkách odpočíval kráľ Matej Korvín a svedkami histórie sú aj umelo vysadené lipy. Nezabudnúť na fotku potvrdzujúcu zisk ďalšieho vrcholu Vrchárskej koruny Abova!
660 m n.m., GPS: 48.8096831N, 21.1784536E
Zjazd na vychýrenú zmrzlinu
Kto chce, môže sa vrátiť smerom k rázcestiu a pokračovať smer Chata Hrešná po červenej značke. My sme však dostali chuť na slávnu kostoliansku zmrzlinu a pokračujeme teda po modrej značke. Táto fáza trasy je hlavne o zjazde, veď z výšky 660 metrov nad morom sa potrebujeme vrátiť do údolia. Z lesa sa dostávame na cestu a o pár minút už stojíme v rade na zmrzlinu, ktorá láka ľudí z Košíc aj napriek vyššej cene (1,20 za kopček).
Po osviežení pokračujeme smer Kysak a za mostom cez Hornád bočíme doprava. Hneď od potravín vedie po ulici Hlavná cyklocesta a jej kvalitné značenie nás vedie k motokrosovému areálu a nasleduje cca 5 kilometrov po lese. Táto cesta nás privádza priamo medzi domčeky v obci Ťahanovce a po príjemnom zjazde sme späť pri súdkoch. Kruh sa uzatvára a pre nami je už iba jedna úloha – chopiť sa oroseného pohára. Komu nešmakuje pivko či kofola – alebo cestou vytriasol posledné drobné – môže si doplniť fľašu „vajcovkou“, slávnou to smradľavou vodou na Aničke.
Tajomný hrad Sokoľ i malebná Kráľova studňa už teda našli svoje miesto v galérii našich fotoaparátov. Aké miesta k nim pribudnú o týždeň? Nechajte sa prekvapiť a „checkujte“ nás aj ďalší piatok.
Autor: PETER JESENSKÝ