Posledné slnečné dni dodali cyklistom nádej na príjemný cyklistický zážitok a z vlastných skúseností môžem povedať, že aj lesy ako tak preschli. Pred víkendom nám teda nič nebráni naplánovať si ďalšiu zážitkovú cykloturistiku.
Cieľom našej dnešnej výzvy v rámci Vrchárskej koruny Abova (VKA) bude zabudnutá, no pôsobivá Tolhajská. Celkovo si na svoje konto pripíšeme tri body z VKA.
Ako to už pri našich cyklopotulkách v okolí Košíc býva, aj na Tolhajskú vedie viacero ciest. My sa na kedysi turistami vyhľadávané miesto vydáme cez Jahodnú. Cestu na známe rekreačné stredisko už hádam popisovať nemusíme, absolvovali sme ju už totiž aj minulý týždeň počas objavovania Železného vrchu a Lajošky.
Z Jahodnej sa opäť raz vydáme na starú židovskú cestu, no po niekoľkých kilometrov sa pri smerovníku nevydáme na Pogaň tábor a Lajošku, ale pokračujeme v smere jazdy (nadol). Po príjemnom zjazde sa dostávame na Potoky a napájame sa na asfalfovú cestu. Bočíme doprava a po približne kilometri sledujeme odbočku na cyklotrasu do lesa (ak sa spustíte až do chatovej osady a dostanete sa ku kolibe, tak ste odbočku minuli).
Náučný chodník s peknými výhľadmi
Po odbočení sa trochu zadýchame pri krátkom, ale výživnom stúpaní a potom je to celkom príjemná jazda ponad Košickú Belú. Spomedzi stromov sa miestami núkajú krásne výhľady, cestu nám spríjemňujú informačné tabule (nachádzame sa totiž na náučnom chodníku mestských lesov) a oddych ponúka pôsobivá lúka s posedom. Jednoducho, pravá cyklistická romantika.
Pri turistickom rázcestníkom nad Košickou Belou sa nenechajte zlákať cestou do doliny (žltá turistická značka), ale pokračujte do protiľahlého lesa smerom na Opátku. Ak ste sa náhodou spustili do obce, tak netreba zúfať, milovníci kopcov si aspoň vychutnajú pekný strmák od Zlatníka (nová asfaltová cesta, ktorá bola opravená počas zatvorenia mosta cez Ružín).
Po niekoľkých desiatkach minút jazdy prichádza zjazd na Opátku. Z lesa sa vraciame späť na asfalt a užívame si malebnú dedinu, ktorá pripomína koniec sveta. Odporúčam zvoľniť z tempa, pretože pohľad do niektorých dvorov sa naozaj vyplatí. Nie, nemyslím na opaľujúce sa dámy bez horného dielu plaviek, ale na kreatívne ukážky tesárskeho umenia miestnych majstrov. Pastvou pre oko je aj miestny kostol, ku ktorému nás cesta vedie. Na konci dediny sa držte jediného pravidla – opustite modrú turistickú značku a za posledným domom pokračujte 180-stupňovou zákrutou smerom doprava.
Horská prémia Suchý vrch
Z Opátky je to potom hlavne o stúpaní, ktoré má cca 5 kilometrov. Na kvalitnej asfaltovej ceste bez premávky áut je to však pre každého vrchára veľká vychutnávačka a ak hodíte očkom doprava, energiu vám dodajú krásne výhľady. Zablúdiť nie je kam a zmáčaní vlastným potom prichádzame do Sedla pod Suchým vrchom. Ak by som povedal, že je to nejaké miesto za odmenu, tak by som klamal. Ide v podstate o skladisko vyrúbaného dreva, na ktorom sa nachádza veľká turistická mapa. Z pohľadu orientácie je to však dôležitý bod a úprimne priznávam, pri svojom prvom pokuse o Tolhájsku som tu poriadne zazmätkoval. Lenivý otvoriť si mapu v mobile, vydal som sa cestou smerom nadol. Keď som sa rútil štyridsiatkou po asfaltovej ceste, bolo mi jasné, že na tú moju bájnu chatu môžem zabudnúť a namiesto vytúženej horskej prémie som už o pár minút neskôr zdravil zberačov medvedieho cesnaku na parkovisku pri populárnych Turniskách.
Vy však takí motáci ako som ja určite nie ste a na spomínanom Sedle pod Suchým vrchom naberáte správny smer – po žltej značke smerom na Zlatoidské lúky
Pamodaj šťastia lavička
Popod kopec Okrúhla teda stúpame po žltej značke a očkom sledujeme pravú časť cesty. Z pohľadu celej túry je totiž kľúčová kamenná lavička pri prameni.
Pamodaj šťastia lavička, poviem si po príchode k nej. Nielenže totiž ponúka možnosť doplnenia prázdnej fľaše, ale zároveň ide o moment, kedy už človek vie, že cieľ je čoby kameňom dohodil.
Samotná chata Tolhajská značená nie je a odbočiť k nej musíte práve pri rozprávkovej lavičke. Schádzame teda zo žltej značky (jediná možná odbočka smerom doľava) a po pár sekundách prichádzame na miesto nevídané. Krásna lúčka obklopená jedľami, drevená chata s lavičkami volajúcimi po oddychu.
850 m n.m., GPS: 48.7794464N, 21.0330408E
Zbojnícka minulosť
Z informačného letáku pribitom na chate sa dozvedáme, že tu kedysi stále pekná poschodová poľovnícka chata grófa Csákyho, ktorú postavili v polovici devätnásteho storočia z červeného smreka. Chata Tolhajská (z maďarského tolvaj – zbojník) bohužiaľ neprežila vojenské udalosti a v roku 1944 bola úplne vypálená. Pripomínajú nám ju len viditeľné základy. Potešiť nás tak musí aspoň malý zrub (pôvodná maštaľ) neprístupný verejnosti. V každom prípade ide o miesto hodné všetkého toho stúpania.
S kamarátom vyberáme vytrasené plechovky piva, zopár keksov a mlčky si predstavujeme, aká krása to tu musela byť kedysi. V časoch, keď tu pani horárka tíšila hlad turistov domácimi dobrotami. Boli časy boli, ale sa minuli. Poľovnícky guláš či pirohy sa dnes veru servírovať nebudú a tak po krátkom oddychu dvíhame kotvy.
Po návrate na žltú značku pokračujeme v smere pôvodnej cesty na Zlatoidské lúky. Po príchode na tento rázcestník sa núkajú viaceré možnosti. Ak má niekto čas a energie na rozdávanie, nasmeruje si to na Kojšovskú hoľu. Nám na dnes celkom stačilo a smerom doľava mierime na Idčianske sedlo a následne na Tisícovku. Túto trasu už určite väčšina cyklistov dobre pozná a po vyšliapaní prudkého kopca sa núka odbočka na Loreley. Aj tá vás tak či tak vráti späť na hlavnú Cestu hrdinov SNP, po ktorej sa pomaličky blížime k starej dobrej – momentálne rekonštruovanej – chate Lajoška. Ten kto si ju ešte náhodou neodfotil, pridáva si dnešnú druhú fotku do Vrchárskej koruny Abova.
906 m n.m., GPS: 48.7638908N, 21.0786692E
Minulý piatok sme si to z Lajošky namierili ponad Vyšný Klátov na Klatovianku a tentoraz to teda urobíme inak. Cez spomínaný Pogaň tábor sa spúšťame po cykloceste späť na Jahodnú a po povinnom občerstvení u kapitána vodnopólových Hornets Lacka Vidumanského smerujeme opäť do lesa. Žltá, či červená značka – výber nechávam na vás. Ja volím červenú klasiku, ale tak ako sa tieto trasy na Jahodnej rozídu, tak sa potom opätovne na Kamennom hrbe milostne pobozkajú. Potom to už nie je žiadna veľká námaha a rýchlym tempom mierime na Horný Bankov. Či už ste smädní, alebo nie, zastavte sa v Bistre U Ďurka (dvesto metrov za golfovým ihriskom). Táto „občerstvovačka“ postavená v roku 1935 Júliusom Tóthom je totiž tradičnou zastávkou košických turistov a v rámci VKA predstavuje ďalší povinný bod z „to do listu“.
390 m n.m., GPS: 48.7451597N, 21.21349446E
Ako sa dostať do Košíc z Horného Bankova do Košíc, to už vám hádam radiť nemusíme. Ak vám do mobilu pribudli ďalšie tri vrcholy Abovskej koruny, tak gratulujeme a tešíme sa na ďalší spoločný cyklovýjazd.
Autor: PETER JESENSKÝ