Máme tu ďalší horúci víkend a počasie láka k vode, alebo do hôr. My si vyberieme tú druhú možnosť a v rámci zberu vrcholov v rámci Vrchárskej koruny Abova sa tentoraz vydáme na Kloptaň.
Hneď na úvod musím povedať, že ide o asi najväčšiu výzvu v rámci VKA (hlavne, ak si to nebudeme uľahčovať približovacími prostriedkami ako sú auto či vlak). Nech sa už vyberieme na tento vrch z hociktorej strany, vždy to bude drina, vo väčšine prípadov spojená aj s tlačením (ak teda nie ste Peter Sagan, či Jaroslav Kulhavý).
Kloptaň možno nie je taký známy ako iné kopce v okolí, no zabrať dá poriadne. Stojí tá námaha za to? Rozhodne áno! Na vrchole nás čaká drevená rozhľadňa ponúkajúca nádherné výhľady na všetky svetové strany. Ak máme šťastie na počasie, tak sa nám núkajú Vysoké Tatry či Kráľová hoľa ako na dlani.
Ja osobne som bol na Kloptani tento rok dvakrát, vyskúšal som si tri prístupové cesty a výsledný verdikt znie – neodporúčam ani jednu z nich. Okej, viem, že to neznie povzbudivo. Existuje však aj štvrtá možnosť a tá je vraj pre cyklistov najlepšou možnosťou. Poviem pravdu – neviem, ešte som ju nevyskúšal, ale verím tomu. Horšie ako tie moje trasy to jednoducho byť nemôže.
Povedzme si teda, ako by to malo byť. Dostať sa bicyklom na Kloptaň je najkomfortnejšie nasledovne. Vlakom, alebo autom sa dopravíte do Helcmanoviec. Z tejto obce sa vydávame na mierne stúpanie, ktoré nás po strmšom výstupe napojí na zelenú značku. Záverečné strmé stúpanie si vyžaduje tlačenie. Táto trasa meria celkovo desať kilometrov a čaká nás prevýšenie cca 760 metrov.
A teraz po mojom
Ďalšiu trasu som si vyskúšal s deťmi, pravda, po vlastných a bez bicykla. Išlo o cestu z Mníška nad Hnilcom. Pre peších turistov je to fajn, ale počas väčšiny stúpania som si hovoril – tak to by som na bicykli určite nedal. Prudké stúpania, úšusty, vodou vymleté úseky. Trasa určená naozaj iba pre cyklomartírov.
Predstavím vám teda moju trasu, ktorá v sebe spája nádherné výhľady, ale aj kusisko utrpenia. Aj v tomto prípade ide jednoducho o zážitok, ktorý vám na Kloptaň nedovolí zabudnúť.
Na úvod zber príjemných vrcholov
Z Košíc sa vydávam cez Myslavu na Bukovec. Radostným džavotom kúpajúcich sa nenechám rozladiť a cez obec pokračujem až k pitnej nádrži. Pod ňou jedna fotka potom prichádza krátke, ale celkom prudké stúpanie k prvému z vrcholov VKA. Bránička pri hornej nádrži by mala byť otvorená, ale ak aj nebude, tak sa to dá jednoducho obísť a pokračujem popri Bukovci smer Zlatá Idka. Do nej však tentoraz nenahliadnem. Pár kilometrov pred ňou totiž bočím do kopca smer Rudník. Na vrchole stúpania (Sedlo Podkova) vidím rampu a dostávam sa na červenú značku, ktorá ma pri zaniknutých kúpeľoch Rudník privedie až ku kostolíku sv. Anny (vrchol VKA). Cestu na toto miesto sme si už v minulosti popísali a tak sa tu nebudem veľmi zdržiavať.
Zastavme sa v Jasove
Od kostolíka sa spúšťam do Poproča a následne môžem vytriasť z nôh prvé dva vrcholy príjemným úsekom do Jasova. Tu sa oplatí zájsť k rybníku, Premonštrátskemu kláštoru a samozrejme aj k Jasovskej jaskyni. Na bicykli je to všetko veľmi blízko a tieto zastávky si jednoducho nemôžem nechať ujsť.
Po krátkom oddychu a občerstvení pokračujem do Medzeva a potom prichádza jedno z mojich najobľúbenejších stúpaní. Serpentínky zo Štósa do kúpeľov Štós sú jednoducho skvelé. Kto ich nemiluje, nie je srdcom vrchár.
Návšteva kúpeľov nie je povinnosťou, no ide o veľmi príjemné spestrenie cesty a doplniť si fľašu zdravou vodičkou nie je na zahodenie. Zotrvávam na červenej turistickej značke, ktorá križuje hlavnú hradskú. Tu si trochu pomáham navigáciou v mobile, pretože za minutie odbočky by prišiel tvrdý trest v podobe zjazdu do Smolníka. A ten tentoraz nepotrebujem.
Po objavení odbočky prichádza prvý úsek s potrebou tlačenia bicykla. Nie je však dlhý a po napojení sa na cestu hrdinov SNP pri smerovníku Príporčie sa už držím červenej značky až po Kloptaň. Pravda, také rýchle to nebude.
Nasleduje niekoľko celkom nepríjemných stúpaní, vítaná zastávka pod Lastovičím vrchom a smerujem k Sedlu Jedľovec. To všetko sa ešte celkom dá. Od vrcholu ma však ešte stále delia tri kilometre a poviem vám, v takomto teréne sú niekedy tri kilometre večnosť.
Zbojnícka skala – krásny výhľad i kropaje potu pri tlačení
Približujem sa ku Zbojníckej skale a v tejto fáze je to už hlavne o tlačení. Aj keby som mal kondíciu ako olympionik, terén jednoducho nepustí. Darmo, toto je vyložene turistický úsek. Tie výhľady však stoja za všetku drinu. Z času na čas však pre istotu zazvoním na zvonček. Toto územie totiž nepatrí iba turistom, ale aj medveďom. A poriadneho brumka by som veru prekvapiť nechcel.
Počas krátkeho oddychu na Zbojníckej skale si vravím – teraz to už bude selanka. Nachádzam sa totiž vo výške 1147 metrov a Kloptaň má 1153 metrov. Reku, tých šesť metrov dám ako malinu.
Omyl, také ľahké to veru nebude. Do cieľa to už naozaj nie je ďaleko, ale terén je stále nepríjemný. Chvíľu sa spúšťam, potom opäť tlačím. Takéto úseky preveria psychiku, ale predsa to už teraz nevzdám. Každým metrom cítim viac a viac sladkú blízkosť cieľa.
Tlačím si teda tlačím a zrazu som naozaj tam. Bájny, neprístupný, nepopulárny, no predsa skvelý Kloptaň. Už len pár schodíkov na drevenú rozhľadňu a prichádza odmena za všetku tú drinu – horalka a nádherné snímky do mobilu. Je to tam, môj prvý výstup bicyklom na Kloptanisko je realitou.
1 154 m n.m., GPS: 48.7793169N, 20.8595275E
Kojšovka ako medzizastávka
Veľmi zaujímavý je však aj návrat domov. Namiesto zjazdu do Helcmanoviec volím pokračovanie po Ceste hrdinov SNP a po červenej značke tak smerujem na Kojšovskú hoľu. Opäť musím zdôrazniť, že nejde o typickú cyklocestu a pripraviť sa je treba aj na popadané stromy a pár nepríjemných úsekov. Po krátkej zastávke pri Troch studniach sa pomaličky dostávam cez Biely kameň a Spálenicu až k chate Erika. Zatiaľ čo inokedy by predstavovala Kojšovská hoľa vrchol výletu, teraz ju vnímam iba ako medzizastávku spojenú s veľmi vítaným doplnením tekutín. Z tohto smeru sa navyše tesne pred známym pamätníkom SNP ponúka aj jasne vyznačená výhliadka Apathi.
Faktom však je, že ide o ďalší vrchol VKA a keďže sa vraciam do Košíc tradične po lesnej ceste cez Prednú holicu, nemôžem obísť ani chatu Lajoška. Počítajte teda so mnou – Hrádza hornej nádrže Bukovec, kostolík sv. Anny, Kloptaň, Kojšovská hoľa, Lajoška. V rámci dnešnej túry sme pozbierali až päť vrcholov VKA a to sa nám ešte núka jednoduché zavŕšenie poltucta. Stačí sa cestou domov zastaviť ešte na Hornom Bankove (bistro). Summa summarum, táto celodenka dá zabrať, ale odmenou je hotová žatva vrcholových fotografií. Ak teda máte čas a dostatok fyzických i psychických síl – hor sa na Kloptaň!
Autor: PETER JESENSKÝ