Pred poškodením chráni dokumenty archívny depot.
Cechové písomnosti, dokumenty o zaujímavých osobnostiach či firmách, ale aj cirkevné a štátne matriky – to všetko nájdeme v Štátnom archíve v Košiciach. Vybrať sa za nimi môžeme nielen do Košíc, ale aj do Michaloviec, Trebišova či Spišskej Novej Vsi. Aj v týchto mestách má totiž Štátny archív svoje pobočky. V nich ukrýva doslova kilometre dokumentov.
„Štátny archív v Košiciach, teda sídelný archív v Košiciach uchováva zhruba 9,5 kilometra, bežného kilometra archívnych dokumentov. Aby sme vysvetlili, čo sú to bežné kilometre v archíve, tak archívne dokumenty sú uložené v archívnych škatuliach. Zhruba osem škatúľ je jeden meter a ako som spomínal, máme 9,5 kilometra. Teda ak by sme ich poukladali za sebou, bolo by to 9,5 kilometra,“ vysvetlil riaditeľ Štátneho archívu v Košiciach Richard Pavlovič.
V ďalších štyroch pracoviskách je zhruba po dva kilometre archívnych dokumentov. Celý archív vrátane pracovísk má teda približne 18 kilometrov archívnych dokumentov. To je približne taká vzdialenosť, ako z Košíc do Ždane. No a, aby sa vzácne dokumenty nepoškodili, musia byť uložené v správnych mikroklimatických podmienkach.
„To znamená, že v archívnom depote musí byť 16 stupňov Celzia, plus, mínus dva stupne, musí byť 50 percentná vlhkosť, takisto s istou toleranciou, nesmie tam byť prístup denného svetla a takisto je zamedzený prístup verejnosti. Chodia tam len kolegovia,“ spresnil Pavlovič.
Nájdete tu Csatáryho i Budkoviča
Narábanie s archívnymi dokumentmi musí byť veľmi opatrné, aby sa pri manipulácii nepoškodili. Preto ponúka štátny archív svojim bádateľom namiesto skenovania aj možnosť vyhotoviť si fotokópiu. Samozrejme bez blesku. A tak môžu návštevníci archívu študovať dokumenty aj v pohodlí domova. K dispozícii sú napríklad aj dokumenty o holokauste, ako napríklad fond Maďarský kráľovský policajný kapitanát.
„Bolo to policajné riaditeľstvo medzi rokmi 1938 až 1945, keď Košice patrili do Maďarského kráľovstva. Nachádzajú sa tam dokumenty o gete, ktoré bolo na Palackého ulici, takisto aj dokumenty o židovskom tábore v priestore bývalej tehelne,“ uviedol Pavlovič a dodal, že s tým súvisí obdobie povojnové, tzv. retribučné súdnictvo.
„Väčšinu z vinníkov súdili ľudové súdy. Niektorých dokonca aj odsúdili. Máme tu teda trestné spisy práve týchto osobností, ktoré sa negatívnym spôsobom zapísali do dejín Košíc. Mediálne známy je Lászlo Csatáry, Lászlo Darabos alebo Gábor Guyarmathy.“
Štátny archív v Košiciach v minulosti systematicky preberal tzv. osobné fondy. Ide o dokumenty kultúrnych osobností Košíc z druhej polovice 20. storočia. Inštitúcii sa tak podarilo získať napríklad pozostalosti riaditeľov Východoslovenského múzea Michala Markuša a Emila Petácha. Takisto vlastní aj fond Štefana Budkoviča, riaditeľa Slovenského technického múzea a mnohých iných osobností.
Autorka: LEA HEILOVÁ