„Pozrite sa, tu sa naozaj zastavil čas,“ pousmial sa šéf kickboxerov z košického klubu Guard Peter Onuščák pri pohľade na stojace hodiny na stene telocvične Budokan.
Športovci sa do nej vrátili v stredu o 16.30 po vyše dvoch mesiacoch. Zatiaľ čo baterky v hodinách vymenia za pár sekúnd, desiatky stratených tréningov budú doháňať postupne.
„Začneme zľahka a prvý tréning bude taký zahrievací. Ak by sme do toho vhupli v plnom tempe, tak by sme riskovali zranenia. Telá si musia zvyknúť, že sme konečne späť!“ upozornil Onuščák svojich zverencov pred prvým tréningom od uvoľnenia opatrení spojených s uzavretými halami.
Celá rodina pohromade
Špecifickosť stredajšieho tréningu zvyšoval aj fakt, že sa ho zúčastnili všetci členovia klubu. Hviezdy z A-tímu, členovia „béčka“, ale aj najmenšie nádeje.
„Je to iba náš prvý tréning a tentoraz sme to poňali ako všehochuť. Postupom času našich členov určite rozdelíme do skupín podľa veku a výkonnosti, pretože okrem tejto haly využívame aj vonkajší atletický štadión. Keď sa to všetko usadí, tak nabehneme na riadny rozvrh,“ priblížil najbližší plán prezident klubu i celého kickboxového zväzu. Na návrat do domácej telocvične sa tešil ako malé dieťa. „Je to veľmi dobrý pocit. Ako keby som sa vrátil do vlastnej obývačky. Takéto pocity som v minulosti zažíval po návratoch zo zahraničia. Tu v tejto telocvični si vždy poviem, že všade dobre, doma najlepšie.“
Veľmi podobne to vnímali aj samotní športovci.
„Na tento pocit som sa tešil dlho. Ešte to nie je úplne stopercentné, ale som rád, že sme späť vo svojej hale,“ vyslovila sa aktuálna mužská jednotka Guardu Adrián Čulík. Počas karanténneho obdobia sa udržiaval v kondícii behom, jazdou na bicykli a v tréningovom procese mu pomáhali aj pokyny v internej facebookovej skupine kickboxerov. „Športovú prípravu som mal, ale pripravoval som sa samostatne a párkrát do týždňa aj s trénerom. Nebolo to samozrejme ideálne a až do tohto tréningu mi chýbali hlavne kopy a kontakt. Ide o podstatu nášho športu a ak kopete stále iba do mechu, tak to nie je to pravé orechové.“
Kickbox predstavuje typický kontaktný šport a doterajšie pravidlá mu tak dávali v tomto smere silné KO. „Určite to chýbalo,“ vytrysklo z talentovanej Réky Harajdovej. „Veľmi sa teším, že môžeme konečne cvičiť takto v skupine. Pripravovala som sa aj doma, ale ľudia z Guardu sú mojou druhou rodinou a je preto veľmi pekné byť späť v hale.“
Podobne ako ostatní kickboxeri, aj ona sa snažila trénovať aj počas karanténneho obdobia. Možnosti boli samozrejme limitované. „Veľa som behala v prírode a potom sme začali trénovať na atletickom štadióne. Išlo hlavne o naberanie sily a kondície. Po tejto stránke sme sa udržiavali dobre, pretože stratená kondícia by sa naberala späť veľmi ťažko. Teraz však konečne začnú aj kontaktné tréningy. Tie nám chýbali.“
Symbolický úder korone
Aj preto predstavoval stredajší tréning míľnik. Kickboxeri ho vnímajú ako symbolickú bodku za pandemickým obdobím. Korona síce ešte neleží definitívne na lopatkách, no športovci si už do nej môžu symbolicky kopnúť.
„Veru, od dnešného dňa to konečne robiť môžeme! Kontakt je pre nás veľmi dôležitý, pretože bez neho sme boli ako plavci bez vody. Nejde len o to, aby si pretekári do niekoho kopli. Ide hlavne o reakcie na sparingpartnera. Odhad rýchlosti, vzdialenosti i sily. Nesmiete byť príliš blízko, príliš ďaleko, nesmiete byť príliš pomalý a ani príliš rýchly. Na to všetko slúži tréningový proces,“ upozornil Peter Onuščák.
Temné obdobie športu však bude mať aj svoje obete. Už prvý tréning naznačil, že niektoré tváre sa už do telocvične možno nevrátia.
„Zistíme to počas najbližších dní. Myslím si však, že nielen náš tím, ale športové kluby celkovo prišli touto krízou o niekoľko desiatok percent svojej základne. Tí športovci sú nenávratne preč a to nás mrzí najviac. Dúfajme, že sa ich vrátiť čo najviac,“ zaželal si Onuščák.
Smutný povzdych však veľmi rýchlo nahradil optimistickým úsmevom. Streda totiž priniesla aj jednu čerstvú a veľmi pozitívnu správu. „Dnes som sa vrátil z rokovania s veliteľom armádneho výcvikového strediska Dukla Banská Bystrica. Predbežne sme sa dohodli na určitom stupni spolupráce s ďalšími členmi Slovenského zväzu kickboxu a po Monike Chochlíkovej by mali do armádneho klubu pribudnúť aj Košičanky Alexandra Filipová a Lucia Cmárová. Umožní im to priblížiť sa ku svojmu cieľu, ktorým je stať sa profesionálnymi športovkyňami.“
To umožní skvalitnenie tréningového procesu. Ten bude gradovať postupne, veď návrat do súťažného diania sa očakáva až na jeseň.
Všetko podstatné príde na jeseň
„Súťaže budú, ale sme závislí od svetového kalendára. To sú naše vrcholy a chvíľu potrvá, kým sa vrátime do súťažných ringov,“ upozornil prezident Slovenského zväzu kickboxu.
Zrušené už boli viaceré Svetové i Európske poháre a Majstrovstvá sveta juniorov a kadetov sa presunuli z augusta na november. Októbrové majstrovstvá Európy seniorov sa posunuli na december.
„Otvára sa nám tak priestor pre jesenné majstrovstvá Slovenska i pár kôl domácej ligy. Najbližšie nás čaká volebné valné zhromaždenie, ktoré by sme radi zrealizovali do konca júna a v júli by nás potom čakalo reprezentačné sústredenie v Tatrách,“ načrtol predbežný plán na pozmenenú sezónu Peter Onuščák. Práve v Košiciach plánoval v lete zorganizovať prestížny galavečer, v rámci ktorého by si sily zmerala slovenská a srbská špička. Júnový termín je samozrejme pasé, no šanca na kickboxovú lahôdku stále žije. „Nezávisí to iba od nás. Mali sme tu hostiť najlepších Srbov a uvidíme, ako bude vyzerať situácia u nich a ako to bude s cestovaním. Zvažovali sme, že by sme to presunuli na december, ale tam sú už ME. Možno nám to teda vyjde v septembri, ale podstatné je, aby sa už v tom čase dalo súťažiť pred divákmi a za normálnych podmienok. Do Košíc totiž nechceme priniesť nejakých „šuflikárov“, ale hviezdy svetového formátu. A takú šou by si mali užiť diváci so všetkým, čo k tomu patrí. V tejto chvíli sa však nič sľubovať nedá.“
Už oživenie tréningového procesu v hale však predstavuje dobrý signál. Stratené sa už vrátiť nedá, no kickboxeri sú bojovníci od kosti a vo svojich hlavách tak už majú nové výzvy.
„Všetko si to vynahradíme na jeseň. Aspoň dúfam, že to vyjde, pretože súťaženie nám už naozaj chýba,“ pousmiala sa Réka Harajda, ktorú doplnil Adrián Čulík. „Všetky väčšie podujatia sú teraz plánované na koniec kalendárneho roka a verím, že to vyjde. V každom prípade to budú špeciálne turnaje, pretože inokedy sa počas roka zúčastňujeme viacerých podujatí a teraz tam pôjdeme v podstate bez celoročnej súťažnej konfrontácie. Bude to teda niečo nové a zaujímavé.“
Autor: PETER JESENSKÝ