Tretina z nich má vypracovanú digitálnu stratégiu.
V rámci iniciatívy Catching-Up Regions sa uskutočnil prieskum, ktorý odhalil medzery v príprave škôl na digitálnu transformáciu. Do zberu dát sa od februára do apríla zapojilo 60 župných stredných škôl. Hoci sú vhodne hardvérovo vybavené, len jedna tretina má vypracovanú digitálnu stratégiu. Školy môžu pre zlepšenie situácie na aktuálne potreby trhu reagovať úpravou vzdelávacieho programu.
„Prostredníctvom dodatkov ku školskému vzdelávaciemu programu, ktoré sú v účinnosti od 1. septembra 2022, si stredné školy aktualizovali svoje školské vzdelávacie programy aj pre oblasť digitálnych kompetencií, takže v tomto školskom roku už stredné školy napĺňajú nové požiadavky na vzdelávanie v oblasti digitálnych vedomostí a zručností,“ uviedla pre Rádio Košice hlavná štátna radkyňa rezortu školstva Veronika Proner.
Niektoré stredné školy využívajú túto možnosť a pravidelne aktualizujú vzdelávací program, na Spojenej škole Ľudmily Podjavorinskej v Prešove dokonca viackrát ročne, čo nám potvrdil jej riaditeľ Ján Holub:
„Aktualizovali sme školské vzdelávacie programy, čo sa týka prichádzajúceho nového softvéru, virtuálnej reality, rozšírenej reality a podobných vecí. Na škole sa začíname venovať aj problematike dronov, takže aj na základe toho sme aktualizovali školské vzdelávacie programy.“
Jedným zo zistení prieskumu bolo, že len 40 percent opýtaných škôl využíva funkciu digitálneho koordinátora. Holub skonštatoval, že do tejto skupiny nepatrí ani škola Ľudmily Podjavorinskej:
„My ako odborné školy neustále bojujeme s nedostatkom odborných zamestnancov, čo sa týka odborníkov, učiteľov na školách. U nás na škole momentálne neexistuje táto funkcia digitálneho koordinátora, ale je to z jedného jednoduchého dôvodu. Nemôžeme si dovoliť uvoľniť odborníka špeciálne, aby sa venoval len týmto činnostiam, lebo potom nám títo špecialisti chýbajú vo výuke.“
Jeho úlohou je modernizovať a koordinovať informatizáciu i vzdelávanie prostredníctvom digitálnych technológií. Okrem digitálneho koordinátora majú školy aj iné možnosti.
„Ďalšou príležitosťou sú disponibilné hodiny. Do akého predmetu ich vedenie školy zahrnie a či vytvorí úplne nový predmet, závisí zvyčajne od zamerania školy, niekedy aj od personálnych možností. Vďaka týmto hodinám môže škola posilniť obsah daný štátom, ale môže učiť aj nad daný rámec,“ vysvetlila IT správkyňa Evanjelického gymnázia Jana Amosa Komenského v Košiciach Renáta Komáriková.
Na niektorých školách je nedostatok učiteľov, a to nielen v IT sektore. Podľa rezortu školstva to však nie je celoslovenský problém:
„V aktuálnom školskom roku nepozorujeme v predmete informatika problém so starnutím učiteľov, nakoľko priemerný vek vyučujúcich informatiky je nižší ako celkový priemerný vek všetkých vyučujúcich. Neočakávame ani veľký výpadok vyučujúcich informatiky z dôvodu budúceho odchodu učiteľov do dôchodku. Na druhej strane, pozorujeme nižší podiel mladých učiteľov informatiky, čiže do budúcna môže nastať problém s ich nedostatkom.“
Aj napriek neistej budúcnosti sa obe školy zhodli v tom, čo by mali študentom odovzdať:
„V prvom rade by si žiaci mali odniesť základy algoritmického myslenia a my sa decká snažíme a musíme ich vychovávať, čo sa týka tých mäkkých zručností. Mali by vedieť pracovať v tíme, vyjadriť svoje názory, ale i počúvať iných. Patrí sem aj schopnosť prijatia konštruktívnej kritiky. Mnoho firiem, zvlášť IT firiem využíva agilné prístupy a metodiky riadenia, preto je dôležité ich poznať a je dokonca jednoduché ich prijať aj do stredoškolského prostredia.“
Zároveň sa snažia v študentoch rozvíjať kreativitu i analytické myslenie.
Autor: RÁDIO KOŠICE