Modelová farma by sa následne mala aplikovať aj pre rodinné farmy a širokú verejnosť.
Na jednej zo stredných škôl v Košickom samosprávnom kraji (KSK) vznikne modelová farma na pestovanie biozeleniny. Kraj sa na tom dnes dohodol podpísaním memoranda s ekologickým pestovateľom zeleniny a vynálezcom originálneho systému Agrokruh Jánom Šlinským.
„Pán Šlinský na základe tohto memoranda poskytne samotné know how, teda čo sa týka pestovania, aj čo sa týka technológie otočného ramena. Košický samosprávny kraj sa zaviazal, že vytvorí modelovú farmu, a že bude ďalej rozširovať túto technológiu medzi ľudí,“ informoval predseda KSK Rastislav Trnka.
Podstatou Agrokruhu je vytvorenie kruhových polí s riadkom v tvare špirály. Obrábaný je otočným ramenom na elektrický pohon. Na tento agrotechnický most je možné pripevniť rýľovací stroj, sejačku, hrobkovač, ale aj pracovnú plošinu na ručne vykonávané práce. Optimálna rozloha farmy podľa Šlinského sú dva hektárea a obhospodária ju dvaja ľudia.
„Technológia Agrokruh, keď to úplne zjednoduším, umožňuje za prijateľných ekonomických podmienok naštartovať obnovu rodinných fariem v podmienkach, ktoré tu existujú a so zdrojov, ktoré máme k dispozícii, keď chceme ich na to použiť,“ vysvetlil ekologický pestovateľ zeleniny a vynálezca originálneho systému Agrokruh Ján Šlinský a dodal, že financovanie je založené na systéme komunitne podporovaného poľnohospodárstva.
Najvhodnejší je Zemplín
Ako povedal košický župan, modelová farma by mala vzniknúť na niektorej poľnohospodárskej strednej škole v kraji. Technológiu by mali zas vyvíjať na niektorej strojníckej strednej škole. Vylúčená nie je ani spolupráca s univerzitami.
„Podpora tohto projektu znamená aj to, že ďalej nielen na stredných školách ale je tam aj priestor na spoluprácu s univerzitami, ktoré by ďalej zdokonaľovali tú technológiu. Ja si viem predstaviť, že sa v budúcnosti bude môcť táto technológia ovládať cez internet, že bude viac automatizovaná,“ priblížil Trnka.
Model trvalo udržateľnej rodinnej farmy sa môže následne rozšíriť medzi širokú verejnosť a priniesť výsledky v podobe oživenia rodinných fariem preferujúcich udržateľný rozvoj. Podľa Trnku nie je vylúčené, že pestovanie bio zeleniny bude mať v budúcnosti aj sociálny rozmer – ako sociálny podnik.
Pestovateľ Ján Šlinský sa projektom zaoberá už 20 rokov. Ako povedal, na západe to už funguje, technológiu chcel preto vyskúšať na východe, odkiaľ pochádza. Najvhodnejšia pôda je podľa neho na Zemplíne, kde by projekt mohol prosperovať.
Autorka: LEA HEILOVÁ