„Ak má človek pre niečo vášeň a verí, že to prinesie aj mestu nejakú pridanú hodnotu, tak je to v poriadku,“ tvrdí grafický dizajnér Igor Kupec.
Pouličné umenie nazývané aj street art nájdeme aj vo verejnom priestore metropoly východu. Prejavuje sa vo forme grafitov či nástenných murálov, ktoré v meste dokážu vytvárať takzvanú otvorenú galériu. Oba druhy umenia podľa grafického dizajnéra Igora Kupca komunikujú svoje posolstvo inak:
„Grafity, poprípade tagy – to je taká samostatná subkultúra. Je to možno aj znak nejakej rebélie, a tá komunita komunikuje skôr akoby sama k sebe. Ak hovoríme o street arte, teda nejakom umení, ktoré vznika na ulici, tak to oslovuje skôr širšiu verejnosť.“
I keď sa pouličné umenie často spája s aktom rebélie, veľké nástenné maľby v meste musia prejsť legalizačným procesom. Grafity v historickej časti mesta sú však neraz za hranicami zákona.
„Otázka tej legality je dosť citlivá. Keď niekto robí murálne veľkorozmerné maľby na budovy, tak je to legálna vec, často financovaná z mesta a schválená vlastníkmi. Na opačnom konci možno stoja skôr tie grafity a tagy, kde to je plne v ilegalite, čo znamená, že s výnimkou pár legálnych stien, sa to deje naozaj na súkromných budovách. Bohužiaľ, často aj v historickom jadre,“ uviedol Kupec.
Pôvodný murál zo starej mestskej plavárne bol odstránený rekonštrukciou budovy na Národné olympijské centrum plaveckých športov. O novej nástennej maľbe na plavárni môže rozhodnúť aj verejnosť. Mesto Košice má však podľa Igora Kupca v zálohe viacerých muralistov, ktorí by sa na zveľadení NOCKE mohli podieľať:
„Bola to možno aj trocha provokatívna maľba, ale bolo to od veľmi renomovaného umelca a vizuálne to bola taktiež veľmi zaujímavá maľba. Pri tom pouličnom type umenia sa nestáva to, že by to mesto zámerne čistilo, ale murály zanikajú skôr preto, lebo sa renovujú budovy. Maľba z plavárne zmizla a teraz je tu nejaká diskusia o tom, čo by tam malo byť. Myslím si, že by sa touto otázkou mala zaoberať odborná verejnosť. Máme v meste super šikovných ľudí, ako je Viktor Feher, Samo Velebný a pár takýchto mien. V tom, čo robia, hrajú prvú ligu.“
Pouličné umenie sa môže prejaviť aj iným ako konvenčným spôsobom grafitov či murálov. Nádejný projekt grafika by street art mohol predstaviť aj v netradičnej forme:
„Mozaiky vo verejnom priestore. To je forma, ktorá sa už vo svete vyskytuje, no v Košiciach sa zatiaľ nerobí. Príde mi to veľmi sympatické, keď niekto do rozbitej asfaltovej diery nakreslí krásnu mozaiku. To sú také jednoduché, a pritom pozitívne zásahy.“
I keď existujú granty a fondy aj na podporu takéhoto umenia, nápady si umelec hradí neraz z vlastného vrecka. Inak to nebolo ani v prípade projektu PODPISY z roku 2023. Iniciatíva dala tagom v meste význam. Či už išlo o vtip, alebo trefné pranierovanie spoločnosti, cieľom bolo zjemniť grafity v metropole východu takým spôsobom, aby neboli len nesúrodou zbierkou vizuálneho smogu.
„Niektoré veci boli finančne náročné, a to si hradím z vlastného vrecka. Je to rovnaké bláznovstvo, ako keď niekoho baví horská cyklistika. Vtedy do toho tiež človek investuje nejaké peniaze, aby sa takto mohol „baviť“...so street artom je to podobne. Projekt s podpismi ma stál približne 2000 eur. Nebola to lacná záležitosť a stálo ma to aj pár mesiacov času, ale ak má človek pre niečo vášeň a verí, že to prinesie aj mestu nejakú pridanú hodnotu, tak je to v poriadku,“ opísal Kupec.
Cieľom pouličného umenia je zaujať pozornosť okoloidúceho či podnietiť verejnosť uvažovať o niečom inak. Metropola východu má stále potenciál pre dychberúce murály. Svedčia o tom aj súčasné maľby, na ktorých sa podieľali nielen domáci, ale aj zahraniční umelci.