Hokejový ošiaľ na Slovensku sa po stredajšom víťazstve Slovákov stupňuje. Minulý týždeň sme sa v historickej rubrike venovali Košičanovi Ladislavovi Trojákovi, ktorý sa ako prvý slovenský hokejista zúčastnil zimnej olympiády v roku 1936 v Garmisch-Partenkirchene. Vtedy československá reprezentácia obsadila nepopulárne štvrté miesto. Viac sa jej darilo na nasledujúcej olympiáde v roku 1948, ktorá sa kvôli vojnovým konfliktom zorganizovala až 12 rokov po tej nemeckej. Dnes si priblížime hokejový turnaj, na ktorom získal Troják so skvelým mužstvom strieborné medaily a len o vlások im ušli tie zlaté.
Medzinárodný olympijský výbor (MOV) na svojom 39. zasadaní v Lausanne v septembri 1946 rozhodol, že švajčiarske mesto St. Moritz bude hostiteľom olympiády v roku 1948. V prospech St. Moritz hralo to, že Švajčiarsko bola neutrálna krajina, ktorá sa nezúčastnila vojenského konfliktu a mesto bolo organizátorom zimných OH už v roku 1928. Organizátori mali len 18 mesiacov na to, aby sa pripravili na hry, čo bola napriek existencii viacerých športovísk veľmi náročná úloha.
Vo St. Moritzi vyzdobenom vlajkami 30 národov sa konalo slávnostné otvorenie 30. januára 1948. Bola to vlna radosti a nadšenia, po dlhých a ťažkých rokoch vojny a nepokoja vo svete, ale politika sa prejavila i na samotnej účasti. MOV totiž nepovolil účasť športovcom z Nemecka a Japonska. Sovietsky zväz vyslal do dejiska len delegáciu funkcionárov. Zimných olympijských hier sa tak zúčastnilo 669 športovcov z 30 krajín.
30. januára 1948 sa konal slávnostný ceremoniál začiatku olympiády a za všetkých účastníkov ZOH zložil olympijský sľub slávny švajčiarsky hokejista Bibi Torriani, ktorý bol členom švajčiarskeho olympského družstva na poslednej zimnej olympiáde vo Švajčiarsku v roku 1928 a ako kapitán národného hokejového mužstva bol jedným z najpopulárnejších športovcov vo Švajčiarsku. Zimné olympské hry otvoril švajčiarsky prezident Enrico Celio. Potom sa za zvukov fanfár vztýčili zástavy jednotlivých štátov a zapálil olympský oheň.
Veľké problémy pri organizácii hokejového turnaja narobili Američania. Do dejiska olympiády sa dostavili dva tímy z USA, Amateur Athletic Union podporovaný Americkým olympijským výborom a tím amatérskej hokejovej asociácie (AHA) podporovaný Medzinárodnou hokejovou federáciou. Švajčiarsky olympijský výbor však trval na tom, aby sa na turnaji zúčastnilo mužstvo AHA.
Všetky zápasy československej reprezentácie boli vysielané prostredníctvom rozhlasu. Hokejového turnaja sa zúčastnilo 9 reprezentácií, medzi favoritov patrili Kanada, Československo, USA a domáci Švajčiari. Okrem nich nechýbali reprezentácie Švédska, Poľska, Francúzska, Anglicka, Rakúska a Talianska. Turnaj sa hral systémom vzájomných zápasov a o poradí rozhodovala záverečná tabuľka. Olympijský hokejový turnaj sa odohral na troch klziskách, na olympijskom štadióne, na klzisku hotela Palace a na klzisku hotela Suvreta. Otváracím zápasom bol súboj medzi domácim Švajčiarskom s favoritom turnaja Kanadou.
Československo patrilo k favoritom turnaja, veď v roku 1947 prvýkrát v histórii vyhralo MS a siahalo aj po olympijskom zlate. Dovtedy na OH získala zlato len Kanada v rokoch 1924, 1928 a 1932 a Veľká Británia v roku 1936. Veľkým ťahúňom československého mužstva bol opäť Košičan Ladislav Troják. Na štvrtej olympiáde sa predstavil v tíme ako najmladší člen, na piatej v St. Moritzi bol už najstarším a najskúsenejším hráčom v zostave.
Československých hokejistov v prvom zápase čakalo Taliansko, ktoré rozdrvilo 22:3, následne so Švédskom vyhrali 6:3 a ľahko zdolali Poľsko 13:1, Veľkú Britániu 11:4 a Rakúsko 17:3. Po týchto vysokých víťazstvách boli hokejisti v dobrej nálade pripravení na najdôležitejší turnajový zápas s Kanadou. Zápas sa skončil nerozhodne a bez gólu 0:0. Určite to bolo prekvapujúce, lebo sa stretli dva útočné tímy, ktoré mali na olympiáde priemer na zápas takmer desať gólov. Hokejový turnaj sa blížil k dramatickému vyvrcholeniu. Po zápase sa očakávalo, že rozhodovať o víťazovi môže výsledné skóre, ale karty mohli zamiešať ešte zápasy s domácim Švajčiarskom a posledný zápas Československa s USA.
Švajčiari ale pred rekordnou návštevou 6000 divákov nestačili na Československo, prehrali 1:7 a v poslednom dueli podľahli aj Kanade 0:3. V poslednom zápase Československo porazilo USA o gól 3:2, a tak o víťazstve na turnaji rozhodovalo práve výsledné skóre. Kanaďania v ôsmich zápasoch strelili 69 gólov, ale inkasovali len 5. Československo malo síce najlepší útok na šampionáte a nastrieľalo až 80 gólov, ale inkasovalo 18, a tak sa zo zisku zlata mohli tešiť práve Kanaďania.
V St. Moritzi bolo udelených 22 sérií ocenení v 9 športoch. V lyžovaní kraľovali Švédi. Stali sa víťazmi všetkých troch disciplín – 18 km a 50 km pretekov, ako aj štafety 4x10 km.
V neoficiálnom hodnotení získalo Nórsko, Švédsko a Švajčiarsko 10 medailí. Americký olympijský tím s deviatimi medailami bol štvrtý. Na záverečnom ceremoniáli to bol práve Košičan Ladislav Troják, ktorý mal tú česť niesť československú zástavu. Žiaľ, olympiáda bola posledným veľkým podujatím, ktorej sa Troják zúčastnil. Tragická udalosť, pád lietadla s najlepšími československými hokejistami v novembri 1948, spôsobil veľkú stratu pre československý šport.
Autor: HistoricKE