V priebehu 20. storočia prišla Ukrajina v dôsledku vojen, teroru a hladu o 17 miliónov obyvateľov. Dnes, ako už mnohokrát vo svojej histórii, vzdoruje jednému zo svojich temných Goliášov znova.
Pravdepodobnosť, že sa dopustíme omylu, rastie priamo úmerne s veľkosťou zámeru. (Will Durant, americký historik)
Malé národy znamenajú malé katastrofy. A veľké národy znamenajú veľké katastrofy. (Carl Gustav Jung, švajčiarsky psychológ)
Ukrajina v 20. storočí stratila viac ako 17 miliónov obyvateľov. Z toho pri vojenských akciách viac ako 3 milióny, následkem teroru viac ako 5 miliónov a ako dôsledok hladu a epidémií takmer 9 miliónov ľudí. (Vadim Viktorovič Erlichman, ruský demograf)
„Západ a sever Ukrajiny tvorili v historickej dobe, a je to tak sčasti až dodnes, hory a husté lesy. Juh a východ najmä stepi a pahorkatiny. Na týchto stepiach pravdepodobne došlo ku zdomácneniu koní, čo vytvorilo jeden zo základov civilizačného pokroku,“ píše o dejinách územia dnešnej Ukrajiny český historik Zdeněk Urban.
V antike obývali juh tohto územia Skýti, Sarmati, Géti, Kimmeri a Dákovia, v 3. a 4. storočí tu prenikli Góti a Húni. Po ich porážke alebo rozptýlení na západ priestor obsadili slovanské kmene, ktoré sa sústredili okolo rozvíjajúcej sa kyjevskej kultúry. V ďalších etapách osídľovania sa na tomto území vystriedali aj Bulhari, Chazari (neskôr konvertujúci k judaizmu) či nomádske etniká, ako boli Pečengovia a Maďari.
„Kyjev ležal v polanskej oblasti, kde sa pretínali dôležité obchodné cesty, čo z neho urobilo prirodzenú metropolu rodiaceho sa štátu, Kyjevskej Rusi. Ten viedol vojny aj s Byzantskou ríšou. Každopádne išlo o územne najväčší politický útvar v dobovej Európe, označovaný názvom latinského pôvodu, Ruténia. Názov Ukrajina vo význame hraničnej oblasti uvádzajú dokumenty od 12. storočia, na mapách sa používa od 16. storočia,“ uvádza historik.
Vlastným tvorcom Kyjevskej Rusi bolo knieža Vladimír Veľký. Zaňho došlo v roku 988 k oficiálnemu prijatiu kresťanstva ako štátneho náboženstva. Okrem iného zaviedol známy zákonník Russkaja pravda, ktorý platil niekoľko storočí. V roku 1240 zničila Kyjev mongolsko-tatárska invázia Batúchánovej armády. Nástupca Kyjevskej Rusi – Haličsko-volyňské kniežactvo sa tiež neskôr muselo podriadiť chánovi Zlatej hordy, periférneho politického útvaru Mongolského impéria.
V 14. storočí ovládli veľké oblasti ukrajinského územia Poľsko na juhozápade a Litva na severe a severozápade. Na Ukrajinu sa prisťahovalo veľa Poliakov, Litovcov, Nemcov a Židov. Roľníkov, remeselníkov, obchodníkov i vojakov a šľachticov. Na východe sa v tom čase utváralo Rusko, ktoré vymanilo krajinu a jej obyvateľov z tatárskeho područia. Ruskí vládcovia porazili a zatlačili Zlatú hordu. Jedným z dôsledkov bol vznik tatárskeho chanátu na Kryme ako vazala Turkov, Otomanského impéria. Nového faktora v dejinách nielen Ukrajiny.
V roku 1569 vytvorili Poľsko a Litva spoločný štátny útvar nazývaný Rzeczpospolita (Republika) s kráľom na čele a Ukrajina pripadla poľskej korune. Mnohí rusínsko-ukrajinskí roľníci utiekli na juh a juhovýchod krajiny, aby unikli pred nevoľníctvom. Práve z nich sa stali povestní kozáci, ktorí sa čoskoro preslávili vojenským umením. Časť výzbroje i bojovej taktiky prevzali z dedičstva českých husitov. O sto rokov neskôr sa zrodil kozácky štát, takzvaný Hetmanát. Kozáci však museli odolávať poľsko-litovskému, turecko-tatárskemu aj ruskému mocenskému vplyvu. A tak si nakoniec v roku 1654 zvolili uzavretie dohody o ochrane zo strany Ruska.
Za vlády Petra Veľkého dospelo k záveru, že modernizácia krajiny a upevnenie panovníckej moci vyžadujú likvidáciu akejkoľvek kozáckej a ukrajinskej autonómie. Spojil sa so švédskym kráľom, ktorý viedol vojnu s Ruskom. Koncom 18. storočia si celú Ukrajinu západne od Dnepra, pravobrežnú, rozdelili Rusko a Rakúsko. Väčšinu pohltilo Rusko vtedajšej cárovnej Kataríny Veľkej.
Po zrušení Krymského chanátu príslušnú oblasť, nazvanú Nové Rusko či Novorusko, osídlili ukrajinskí a ruskí prisťahovalci. Rusko z juhu Ukrajiny úplne vytlačilo turecký vplyv. Neskôr cársky režim pri centralizácii impéria zaviedol politiku rusifikácie a potlačovania ukrajinského jazyka i kultúry. Časť ukrajinských intelektuálov sa presťahovala do západných oblastí. Zakarpatsko bolo súčasťou Uhier, a tým Rakúska. Až s oživovaním národných myšlienok v Európe v 19. storočí nastala aj ukrajinská jazyková a celkovo kultúrna obroda. Tá logicky vyústila do snáh znovu založiť na Ukrajine národný štát.
„Ukrajina zotrvala v zväzku ruského impéria do 1. svetovej vojny. Vyslobodila sa z neho vojnou za nezávislosť v rokoch 1917 – 1921. No v podobe Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky. Tá vznikla v roku 1919 splynutím dvoch štátnych útvarov, Ukrajinskej ľudovej republiky a Západoukrajinskej ľudovej republiky. Zakrátko sa ale stala súčasťou Sovietskeho zväzu,“ uvádza Zdeněk Urban.
Paktom Molotov-Ribbentrop nadubudla Ukrajina v roku 1939 nové územia, v roku 1954 jej sovietsky vodca, rodený Ukrajinec Nikita Chruščov daroval Krym. Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 získala Ukrajina plnú nezávislosť potvrdenú referendom. Rozšírením Európskej únie v roku 2004 sa Ukrajina dostala do priameho styku s novými členskými krajinami, čo prispelo k Oranžovej revolúcii z roku 2004. Odtiaľ vedie priama línia k politickým zvratom takzvaného Euromajdanu zo záveru roku 2013 a začiatku roku 2014.
Vnútorná nestabilita krajiny podnietila Ruskú federáciu k obsadeniu polostrova Krym, ktorú vykonali s ich podporou proruskí ozbrojenci bez viditeľných vojenských označení. 17. marca 2014 vyhlásil Krym za nezávislý zvrchovaný štát s názvom Republika Krym a požiadal o vstup do Ruskej federácie. V rusky hovoriacich oblastiach na východe Ukrajiny vypukli v tom čase proruské protesty, ktoré prerástli do ozbrojeného konfliktu s ukrajinskou vládou. Separatisti s masívnou podporou Moskvy vyhlásili v Doneckej a Luhanskej oblasti dve samostatné ľudové republiky, označované ako Novorusko.
Po zlyhaní dohody o prímerí na Donbase z Minska bola v tom istom meste podpísaná nová mierová dohoda, ktorú uzavreli zástupcovia takzvanej normandskej štvorky – Francúzsko, Nemecko, Ukrajina a Rusko, plus zástupcovia separatistov. V roku 2017 podpísala Európska únia s Ukrajinou Asociačnú dohodu. V júli 2018 lídri členských štátov NATO vyzvali Rusko, aby stiahlo svoje sily, ktoré má umiestnené na území Ukrajiny, ale aj separatistických oblastí Gruzínska a Moldavska. V máji 2019, po víťazstve v aprílových prezidentských voľbách, sa na Ukrajine funkcie hlavy štátu ujal Volodymyr Zelenskyj.
STRUČNÁ CHRONOLÓGIA DEJÍN UKRAJINY
►7. storočie – 5. storočie pred naším letopočtom: príchod Skýtov, Grécka kolonizácia severnej oblasti Čierneho mora, usadzovanie pastierskych kmeňov v lesostepiach dnešného územia Ukrajiny, vznik gréckeho kráľovstva – Bosporskej ríše
►5. storočie – 9. storočie nášho letopočtu: prenikanie a usadzovanie Sarmatských kmeňov, sťahovanie národov – Gótov, Húnov a Avarov, rozpad Bosporskej ríše, vznik zväzu Slovanských kmeňov a ich expanzia do východnej Európy
►9. – 13. storočie: územie Ukrajiny sa stáva jadrom najstaršieho východoslovanského štátneho útvaru Kyjevskej Rusi, začína proces formovania ukrajinskej národnosti
►1239 – 1240: väčšinu územia dnešnej Ukrajiny ovládol moslimský štát Mongolskej ríše – Zlatá horda
►14. storočie: severné a stredné oblasti územia Ukrajiny sa stali súčasťou Litovského veľkokniežatstva, južná časť sa stala súčasťou Moldavského kniežatstva
►15. – 18. storočie: turecká expanzia, boj proti Turkom a Poľsko-litovskému štátu, v oblasti Záporožia sa sformovala nezávislá kozácka republika
►1648 – 1654: protipoľská oslobodenecká vojna pod vedením kozáckeho hajtmana Bohdana Chmeľnyckého, známeho prenasledovaním Židov, predstavovala pokus o vytvorenie nezávislého ukrajinského štátu, Chmeľnyckij nakoniec podpísal s cárskym Ruskom dohodu (1654, tzv. Perejaslavská rada), ktorá znamenala stratu ukrajinskej nezávislosti a zjednotenie Ukrajiny s Ruskom
►1654 – 1667: rusko-poľská vojna o územia Ukrajiny bola v roku 1667 ukončená takzvaným Andrusovským prímerím (30. januára 1667), Rusko získalo od Poľska územie Černigovského a Smolenského kniežactva a zjednotilo Ruské impérium a Ľavobrežnú Ukrajinu. Pravobrežná časť a Bielorusko zostali pod vládou Poľsko-litovského štátu
►18. storočie: južná Ukrajina bola oslobodená od tureckej nadvlády
►1793 – 1795: pri druhom a treťom delení Poľska bola Pravobrežná Ukrajina pripojená k Rusku
►19. storočie: v Charkove (1805) vznikla prvá univerzita na uzemí Ukrajiny, formuje sa novodobý ukrajinský národ a jeho kultúra, jeho národným symbolom je zakladateľ modernej ukrajinskej literatúry, básnik a výtvarník Taras Hryhorovič Ševčenko
►1861: zrušenie nevoľníctva
►1905: povstanie námorníkov Čiernomorského loďstva a robotníkov v Sevastopoli
►1914 – 1918: západná Ukrajina (Halič) sa stáva jedným z hlavných bojísk 1. svetovej vojny
►november 1917: po ruskej Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii (VOSR) bola nezávislou kyjevskou Centrálnou radou vyhlásená Ukrajinská ľudová republika, jej prvým prezidentom sa stal Mychajl Serhijovič Hruševský
►december 1917: prosovietske sily vyhlásili v Charkove Ukrajinskú sovietsku republiku, nasledovala občianska vojna, v ktorej Centrálna rada utrpela porážku, hlavným mestom sovietskej Ukrajiny sa do roku 1934 stal Charkov
►december 1922: Ukrajinská sovietska republika sa stala spoluzakladateľom Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR)
►1932 – 1933: násilná kolektivizácia spôsobila na Ukrajine obrovský hladomor, najväčšia tragédia v novodobých dejinách Ukrajiny si vyžiadala životy 3,5 milióna ľudí
►1939: po bojoch sovietskej Červenej armády na západnej Ukrajine bola v novembri 1939 západná Ukrajina pripojená k ZSSR
►1941 – 1944: nacistické Nemecko zaútočilo na Kyjev a dobilo ho (1941), začala nemecká okupácia Ukrajiny za vzniku takzvaného Ríšskeho komisariátu Ukrajina
►1943 – 1944: oslobodzovanie Ukrajiny sovietskými ozbrojenými silami
►jún 1945: k Ukrajinskej sovietskej republike bola na základe zmluvy medzi ZSSR a ČSR pripojená Zakarpatská (predtým Podkarpatská) Rus, z ktorej následne vznikla Zakarpatská oblasť ZSSR
►1944 – 1950: tvrdé boje s miestnou Ukrajinskou povstaleckou armádou Stepana Banderu, orientovanú protipoľsky, antikomunisticky, protirusky a antisemitsky
►február 1954: k Ukrajine bol na počesť 300. výročia zjednotenia s Ruskom, prvým tajomníkom sovietskej moci ZSSR Nikitom Chruščovom, pripojený polostrov Krym, čo Rusi Chruščovovi dodnes nevedia odpustiť
►apríl 1986: havária jadrovej elektrárne v Černobyle, ktorá ťažko zasiahla Ukrajinu
►júl 1990: Ukrajinská sovietska socialistická republika vyhlásila v rámci ZSSR svoju zvrchovanosť
►august 1991: po neúspešnom puči, ktorý mal odvrátiť rozpad ZSSR, bola vyhlásená plná nezávislosť Ukrajiny pod názvom Ukrajinská republika, v priamych prezidentských voľbách bol za prvého ukrajinského prezidenta zvolený Leonid Kravčuk
►júl 1994: v prezidentských voľbách zvíťazil s 52 percentami hlasov prorusky orientovaný dovtedajší premiér Leonid Kučma, ktorý ani nevedel ukrajinsky
►1999 – 2004: vládu proeurópskeho premiéra Viktora Juščenka (1999 – 2001) vystriedala vláda proruského premiéra Viktora Janukovyča (2002 – 2007)
►2004: takzvaná Oranžová revolúcia bola séria protestov, mítingov a štrajkov organizovaná prívržencami Viktora Juščenka, ktorá vznikla ako reakcia na zmanipulované prezidentské voľby, v ktorých vyhral Viktor Janukovyč, demonštranti vybojovali opakovanie prezidentských volieb, ktoré následne vyhral Juščenko nad Janukovyčom
►2010 – 2011: V prezidentských voľbách porazil proruský Viktor Janukovyč Júliu Tymošenkovú a Viktora Juščenka, jeho odporkyňa Júlia Tymošenková bola odsúdená na sedem rokov väzenia
►2013 – 2014: protivládne protesty a občianske nepokoje pod názvom Euromajdan, ktoré v krajine vypukli v novembri 2013 a vyvrcholili v polovici februára 2014, v Kyjeve došlo dokonca k prestrelkám medzi políciou a protestujúcimi, protesty boli v počiatočnej fáze dôsledkom nečakaného rozhodnutia najvyšších predstaviteľov Ukrajiny prerušiť proces európskej integrácie
►marec 2014: Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zmluvu o pripojení polostrova Krym a mesta Sevastopoľ k Ruskej federácii
►apríl 2014: začala vojna na východnej Ukrajine medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami, ktorá si vyžiadala 14-tisíc mŕtvych
►máj 2014: v prvom kole prezidentských volieb bol za prezidenta zvolený jeden z organizátorov Euromajdanu Petro Porošenko
►september 2014: Ukrajina, Ruská federácia a separatistické Donecká a Luhanská ľudová republika podpísali prvú minskú dohodu
►november 2018: incident v Kerčskom prielive, kde Rusi zadržali dva ukrajinské bojové člny a remorkér ukrajinského námorníctva, zajali 24 námorníkov, z ktorých bolo 6 ranených
►máj 2019: prezidentom Ukrajiny sa stáva Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj, pôvodným povolaním herec, dabér, scenárista, televízny moderátor a riaditeľ ukrajinského filmového štúdia, po nástupe do funkcie rozpustil parlament a vyzval na konanie predčasných parlamentných volieb
►22.2.2022: jednotky ruskej armády vstúpili do povstalcami ovládaných území na Donbase
►24.2.2022: v skorých ranných hodinách prezident Vladimir Putin ohlásil špeciálnu vojenskú operáciu s cieľom demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny, o niekoľko minút neskôr začali raketové útoky na miestach po celej krajine vrátane blízkosti hlavného mesta Kyjev, ruské sily vtrhli na Ukrajinu pri Charkove z Ruska, ale aj z Bieloruska Ruskom okupovaného Krymu, začala ruská invázia a vojna na Ukrajine
Zdroj: TASR/Wikipedia