Študentka Jána Kuciaka Zuzana Nikorovičová: „Janko chcel zlepšiť Slovensko a očistiť ho od užieračov a mafiánov.“

SlovenskoĽudia

21. februára 2018 prišli o život dvaja mladí ľudia. Slovensko sa o ich vražde dozvedelo až o pár dní neskôr. Tento ohavný čin otriasol nielen našou krajinou, ale aj celým svetom. Vražda novinára je útokom na demokraciu štátu. Na Slovensku sa tak naplno prejavili mafiánske praktiky z 90. rokov. Dovtedy nenápadný novinár zmenil smerovanie krajiny. Viacero ministrov podalo demisiu vrátane Roberta Kaliňáka či expremiéra Roberta Fica. Vražda mladých snúbencov vyvolala najväčšie protesty od Nežnej revolúcie.

Ján Kuciak bol nielen talentovaným investigatívnym novinárom, ale aj učiteľom na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Ako pre Košice Online uviedla jeho študentka Zuzana Nikorovičová, budúcich žurnalistov učil aj to, ako hľadať dôležité informácie v dostupných zdrojoch: „S Jankom boli vždy hodiny zaujímavé. V druhom ročníku na magisterskom štúdiu nás začal učiť investigatívnu žurnalistiku. V podstate nás učil presne to, čo on robil pre Aktuality.sk a ako sa dostal k jednotlivým informáciám. S ním sme dvakrát do týždňa prehľadávali rôzne otvorené zdroje a hľadali informácie, ktoré by pre nás mohli byť užitočné. Na príklade nám aj ukazoval, ako vyhľadal ďalšie informácie v kauze Technopol a sami sme mohli vidieť, ako často sa objavuje meno Jozef Dučák, ktorý je tiež spájaný s kauzou Pezinskej skládky a viacerými inými.“

Foto
Ján Kuciak / Občas Nečas UKF

Trpezlivý učiteľ s prirodzenou autoritou

Mladý investigatívec bol trpezlivým učiteľom, čo potvrdila aj Zuzana: „Janko bol dobrý učiteľ. Nezáležalo na tom, že ešte nemá vyperfektované schopnosti ako učiteľ, mal jasnú predstavu, čo od nás chce a čo nás chcel naučiť a minimálne pre mňa to stačilo. Mal môj rešpekt od chvíle, čo som vedela, čo robí a ako píše, lebo síce bol navonok tichý a bolo ľahké si ho nevšimnúť v dave, len čo vytiahol svoje vedomosti a svoju šikovnosť, v tom momente začal vzbudzovať rešpekt a autoritu. Mal s nami tú najväčšiu trpezlivosť a jeho hodiny boli veľmi zaujímavé, ešte nikto dovtedy nám nepovedal, koľko otvorených zdrojov sa na internete nachádza a koľko veľa sa v nich dá nájsť. V tom boli jeho hodiny špecifické, vždy na nás vytiahol niečo nové, o čom sme vtedy aj napriek štyrom rokom štúdia ešte nevedeli.“

Ako viackrát zdôraznila Zuzana, Jano vzbudzoval prirodzený rešpekt: „Zo všetkých hodín mi asi najviac utkvela v pamäti jeho trpezlivosť, ako keď sme rozoberali daňové úniky a sami sme mali nájsť prípad, ktorý by mohol byť potenciálnym daňovým únikom. Počas dvoch hodín mi trikrát vysvetľoval, ako sa daňový únik dá spáchať a nemal problém mi to vysvetliť aj štvrtýkrát, len aby som tomu poriadne chápala a sama to vedela vyhľadať. Ale napríklad sme ho aj viackrát videli, ako ledva drží oči otvorené a hneď sme vedeli, že opäť do noci pracoval na kauzách pre Aktuality, čo nakoniec vo mne vzbudzovalo ešte viac rešpektu, než som dovtedy k nemu mala.“

Prázdny kabinet

Osudové ráno utkvelo v pamäti študentov Jána Kuciaka, ktorého stretávali na pôde univerzity. „To ráno bolo absolútne hrozné. Pamätám si, že som sa zobudila na internáte a po celom Facebooku som mala jednu rovnakú správu. Jana zavraždili v jeho dome. So spolubývajúcou sme tomu nemohli uveriť, veď sme s ním mali iba pred pár dňami prednášku. Počas dňa nás zavaľovali nové informácie a vedeli sme, že je to pravda. Že to bol skutočne Jano a jeho snúbenica Martina. Odvtedy sa do školy chodilo ťažko, lebo všetci sme ho poznali, každý jeden deň sme chodili okolo jeho kabinetu a neustále sme ho vídavali fajčiť priamo pred internátom. Odrazu všade pribudli sviečky a ich obrázky, o pár dní na to sme mali za nich pochod po Nitre na ich pamiatku. Bolo to absolútne nereálne, nikto z nás nechápal, ako je to možné, ako a prečo sa to stalo,“ spomína si Zuzana.

Foto
Pietne miesto pri Mariánskom stĺpe po smútočnom pochode študentov UKF na počesť zastrelených bývalých študentov školy / TASR

Nie sme v 90. rokoch a v mafiánskej Bratislave

Absolventka žurnalistiky nepovažovala novinárčinu za nebezpečné povolanie, svoj názor však zmenila: „Žurnalistika bola pre mňa vždy lákavá, už od mala som si držala poriadny spoločenský prehľad a neustále som čítala niečo nové, písala poviedky a podobne, preto bol môj smer jasný. Najprv som začala v Prešove, magistra som dokončila v Nitre. Prinášalo mi radosť neustále pracovať s informáciami a čítať, koľko sa mi len zachcelo. Nikdy som však o povolaní nemyslela ako o nebezpečnom, predsa nie sme v 90. rokoch v mafiánskej Bratislave, hovorila som si. Sme vyspelá spoločnosť s právom na informácie. Preto bola Janova a Martinina vražda o toľko horšia, nikto si nedokázal predstaviť, že sa niečo také môže stať v 21. storočí, nie v Európe.“

Slovensko sa posúva lepším smerom, než kedykoľvek predtým

Čo sa podľa Zuzany zmenilo od vraždy Jána a Martiny? „Zmenilo sa veľmi veľa vecí. Síce som po štúdiu odišla do zahraničia, všetko som pozorne sledovala, politikov aj komentáre ľudí na sociálnych sieťach. Iba pred pár dňami som volila do tohtomesačných parlamentných volieb a tentoraz verím, že môj hlas sa bude rátať k niečomu dobrému. Nakoniec, presne preto aj Janko robil to, čo robil a čo písal. Chcel zlepšiť Slovensko ako krajinu a očistiť ju od užieračov, mafiánov a všetkých, čo kradnú peniaze pre seba a nič nedávajú naspäť. Toto by mali robiť všetci, to je pre mňa absolútne jasné, preto doteraz sledujem novinárov, ktorí v mojich očiach robia najväčšie zmeny, najmä Monika Tódová a Peter Sabo či Marek Vagovič.“

Ak by Jano a Martina neprišli o život brutálnym spôsobom, na Slovensku by podľa Zuzany nedošlo k takej radikálnej zmene: „Bez vraždy by sa Slovensko neposunulo dopredu. Fico by bol pravdepodobne ešte stále premiér a Smer oveľa silnejší, než je teraz. Hádam je tu istá vďačnosť za to, čo sa so Slovenskom odvtedy stalo a posúva sa lepším smerom, než kedykoľvek predtým.“

 

Autorka: JANA TOMAŠKOVIČOVÁ

 

Komentáre