Buldog z Malej Idy potvrdil, že mu táto prezývka symbolizujúca nezlomnú húževnatosť nepatrí náhodou. Päťdesiatjedenročný dlhoročný reprezentant Slovenska v ultramaratóne Slavomír Lindvai (PHaB Titus Labas Košice) zakončil namáhavú sezónu 2022 najväčšou výzvou kariéry.
Po tom, čo v septembri vyrovnal počas majstrovstiev Európy v talianskej Verone rekord Milana Furína v počte 24-hodinových behov a v októbri sa zaradil do Diamantového klubu Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach, splnil si na záver roka dlhoročný karibský sen.
Na ostrove Martinik absolvoval mimoriadne náročné trailové preteky TransMartinik, ktoré naservírovali účastníkom 134 kilometrov s výškovým prevýšením cez 5000 metrov. O náročnosti podujatia svedčí fakt, že ho nedokončilo až 65 z 270 štartujúcich.
Ultrabežec z Malej Idy do cieľa nielenže dobehol, ale v silnej konkurencii obsadil celkovo 35. miesto s výsledným časom 29 hodín, 36 minút a 5 sekúnd.
„Na tieto preteky som sa veľmi tešil, no teraz už môžem povedať, že som sa v nich vytrápil ako nikdy predtým. Počas svojej bohatej kariéry som už zažil všeličo, ale toto bol naozaj extrém,“ rozhovoril sa 51-ročný Lindvai po návrate z Karibiku. „Z môjho pohľadu to bolo ešte ťažšie ako 246-kilometrový Spartathlon, ktorý som odbehol v roku 2009 a v nímal som ho ako vlastné maximum. Tentoraz to však malo s behom iba pramálo spoločného.“
Preteky TransMartinik viedli zo severnej časti Grand Riviére do južného mestečka St. Anne. Z celkovej dĺžky pretekov bežali účastníci po asfalte či lepších cestičkách len približne 15 kilometrov.
„Väčšinou sme sa predierali cez džungľu, brodili sa horskými riekami a bahnom. Na niektorých úsekoch sme sa šplhali na lanách, bežalo sa po vysutých lávkach i po morských útesoch. Najväčším bonbónikom bolo stúpanie na stále činnú sopku Pelee s nadmorskou výškou 1397 metrov,“ priblížil ultrabežec z Malej Idy s dovetkom, že na sopku viedol úzky chodníček, okolo ktorého sa nachádzali strmé rokliny.
„Tento úsek bol na začiatku pretekov, pričom štart prebehol o polnoci. Človek si teda musel v tme dávať veľký pozor na chybný krok. Vzhľadom na neznalosť terénu som navyše trikrát zablúdil a prišiel som tak o približne dve hodiny. Priznávam, v istých fázach sa ma zmocňovalo zúfalstvo. Podmienky sa ešte skomplikovali východom slnka, po ktorom sa teplota vyšplhala vysoko nad 30 stupňov. K tomu sa pridala veľká vlhkosť od mora a bolo to teda na hrane.“
Myšlienky na predčasné ukončenie pretekov zažehnal aj zásluhou podporného tímu, ktorí tvorili Maroš Bachorík, Filip Serečin a Miroslav Labaš.
„Poháňali ma do cieľa a keď som sa po takmer tridsiatich hodinách dostal do cieľa, veľmi mi odľahlo. Teraz už môžem porovnať ultrabehy na ceste s ultratrailami a musím vzdať hold všetkým ultratrialistom. Bolo to naozaj extrémne náročné, ale hoci som sa vytrápil, napokon som spokojný. Vo svojej kategórii som dokonca získal pekné šieste miesto,“ upozornil S. Lindvai.
Spoločne s ním náročné preteky absolvovala aj slovenská modelka Magdaléna Miklovičová, ktorá na Martiniku dlhodobo žije.
„Patrí jej obrovská vďaka. Počas celého pobytu nám bola nesmierne nápomocná a bez nej by som sa možno nepostavil ani na štart. Magda bola úžasná a klobúk dolu pred jej výkonom. Do cieľa došla za 40 hodín 36 minút a 51 sekúnd. Zaslúži si rešpekt, obdiv a uznanie. Po pretekoch nám navyše poradila nájsť krásne miesta na ostrove a dopriali sme si tak aspoň pár dní oddychu. Po ťažkej sezóne to padlo vhod,“ dodala ultrabežecká legenda, svetobežník z Malej Idy Slavomír Lindvai.