Mikrosúboj Tibora Sahajdu s Jozefom Urbanom zvykne pútať pozornosť predovšetkým počas októbrového košického maratónu, no po dlhej pauze spôsobenej koronavírusom boli obaja zvedaví aj na porovnanie v rámci prvej tohtoročnej súťažnej konfrontácie na päťkilometrovej trati.
KO od horúčavy
Počas víkendových pretekov v Košiciach ukazovali v úvode veľmi solídnu rýchlosť, no ako sa neskôr ukázalo, očividná chuť rozbaliť to po korone naplno tentoraz nebola šťastnou voľbou. Nad sily oboch bolo totiž dusné a horúce počasie, ktoré v sobotu dorazilo do metropoly východu. Po absolvovaní prvých troch kilometrov to najprv zabalil Jozef Urban a krátko po ňom aj Tibor Sahajda.
„Myslel som si, že bude chladnejšie počasie a hoci organizátori preložili štart na deviatu hodinu, bolo naozaj horúco. Mal som bežať pomalšie, ale ak sa v tréningu pripravujete na nejaký čas, tak nemá význam vliecť sa potom v pretekoch. Nemal som žiadny problém, ale chce som mať z toho dobrý pocit a nemalo význam dobehnúť do cieľa v nejakom čase na úrovni 15:30,“ obozrejmil svoje odstúpenie J. Urban.
Jeho tradičný rival zišiel z trate v čase jasného vedenia v pretekoch. Od štartu totiž unikal súperom každým kolom viac a viac.
„Do trojky sa mi bežalo v pohode, aj keď už po dvoch kilometroch som cítil, že to bude makačka a v nasadenom tempe nevydržím. Od začiatku som si išiel svoje a poviem pravdu – po 3300 metroch som vykapal,“ priznal Tibor Sahajda. „Bolo horúco, dusno a prepálil som tempo. Mal som začať opatrnejšie, ale na trati bol aj Jožko Urban a tak som to chcel napáliť. Nebudem sa vyhovárať – mal som použiť hlavu. Ak by som bežal prvý kilometer rozumnejšie, tak by som do cieľa určite dobehol.“
Medzičas po troch kilometrov sa pohyboval na úrovni 8:30 a tempo bolo teda naozaj vysoké. „Čo však z toho, keď to bol závod na päť kilometrov? Ak by nebolo tak dusno a horúco, tak by to vyzeralo inak. Už na rozkluse sa zo mňa lialo a to nebol dobrý signál. Štartovali sme síce už o deviatej, ale bolo naozaj teplo a ak to ešte v úvode prepálite, tak vás to odrovná,“ upozornil bežec z Raslavíc, ktorého osobný rekord má úroveň 14:01. „To sme však bežali v Nórsku a vo výrazne chladnejších podmienkach.“
Pozornosť smerovaná k domácemu šampionátu
Nedokončené košické preteky však Sahajdu s Urbanom trápiť nemusia. Ich pozornosť sa totiž sústredí predovšetkým na Majstrovstvá Slovenska na 10 kilometrov, ktoré sa uskutočnia o dva týždne v Kysuckom Novom Meste.
„Chcem tam podať maximálny výkon. Tam budeme štartovať večer a to je výhoda. Začať však musíme veľmi opatrne a trochu pomalšie. Toto bola dobrá skúsenosť, ale ešte sa otestujem o týždeň v Ostrave. Tam štartujeme o tretej popoludní a dá sa teda čakať horúčava. Začnem opatrne a uvidíme čo povie telo,“ naznačil svoj plán Sahajda, ktorého doplnil Urban: „S trénerom Dušanom Valentom máme svoj plán a ten smeruje práve k Majstrovstvám Slovenska. Verím, že tam získam nejaký dobrý výsledok. Chcel by som obhájiť druhé miesto a ak by som mal svoj deň, tak možno aj zabojovať o titul.“
Korona paradoxne pomohla
Zatiaľ čo väčšina športovcov prežívala koronakrízu veľmi ťažko, bežci mali jednu veľkú výhodu. Trénovať mohli aj naďalej. Štadióny boli síce zatvorené, no behať sa dá prakticky všade.
„Veru, každý mal nejaké nastavenie tréningu. Našou výhodou bolo, že sme mohli behať v teréne. Chodil som na Aničku, k hati, alebo do lesa. Mne osobne to obdobie veľmi pomohlo, pretože po 17 rokoch behania som si mohol dať do poriadku zranenia členka, kolena i stehna. Teraz nemám žiadne bolesti a tréningy naznačujú dobrú sezónu. Aj rýchlostne som na tom dobre a teším sa teda na ďalšie preteky,“ pochvaľuje si Jozef Urban. Jeho veľké chvíle by mohli prísť aj v rámci októbrového Medzinárodného maratónu mieru, no tak ďaleko sa zatiaľ nepozerá. „Na maratón sa teraz nesústredím. Ak bude, tak bude. Teraz je však pre mňa prioritou domáci šampionát a ak vôbec maratón bude, tak pouvažujem. Možno pôjdem iba polmaratón. Ťažko teraz povedať, je to 50:50.“
Otázniky spojené s maratónom
V súvislosti s MMM sa však hovorí o možnej absencii afrických favoritov, čo by otváralo obrovskú šancu pre Slovákov. Po rokoch by sa mohlo dostať na pylón víťazov domáce meno a tomu sa už hovorí výzva.
„Ja na to ani nemyslím a nechcel by som, aby bol maratón orientovaný na mňa,“ zdôraznil Tibor Sahajda. „Pán Koniar mi vravel, že sa vynasnaží získať Poliakov či Ukrajincov s kvalitnými časmi okolo 2:12, ale ja si myslím, že do jesene je času dosť a prídu aj Keňania. Svet začína žiť a oni sú vo svojich stajniach umiestnení aj v rámci Európy. Podľa mňa sa to všetko otvorí a bude to tak, ako predtým.“
Z pohľadu účasti elitných pretekárov by však uvítal väčšiu pestrosť. V posledných rokoch sa totiž košický maratón zmenil na súperenie v rámci africkej skupiny.
„Nemám nič proti Afričanom, ale ak je ich na štarte pätnásť, tak je to už trochu monotónne. Ľudia totiž veľmi nerozlišujú medzi podobnými Keňanmi a možno by ich viac bavilo, ak by sa na čele miešali viaceré národnosti. Podľa mňa by bol zaujímavý súboj medzi bielymi, Japoncami, Maročanmi a podobne. Taký pestrejší mix by podľa mňa maratónu pomohol. Ľudia mi totiž vravia, že ich už nebaví pozerať na to, ako si to medzi sebou rozdávajú Afričania. Chápem však, že maratón je aj o časoch a tie Keňania či Etiópčania garantujú,“ predostrel zaujímavú úvahu Tibor Sahajda, ktorý si vlani vytvoril práve v uliciach Košíc svoj maratónsky rekord s hodnotou 2:15:15. V celkovom poradí vtedy obsadil siedmu priečku.
Autor: PETER JESENSKÝ