Slovensko bude aj napriek náročnej pestovateľskej sezóne potravinovo sebestačnou krajinou.
Poľnohospodári zažívajú jeden extrém za druhým. Po dlhotrvajúcich zrážkach a mokrej časti roka so začiatkom na jeseň 2023 nasledovalo výrazné sucho a extrémne vysoké teploty. V súčasnosti zažívame ochladenie a prvé daždivé dni po dlhom období sucha. Klimatické zmeny s dopadom na poľnohospodársku produkciu sa už, žiaľ, stali normou, čo potvrdzuje aj tento rok a výsledky úrod.
Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory pre Rádio Košice uviedla, že daždivé mesiace v prvej polovici tohto roka a dokonca od minulej jesene mali za následok priemerné úrody hustosiatych obilnín a repky v tomto roku:
„Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora potvrdzuje, že žatva sa už na Slovensku skončila. Úrody sú priemerné s výrazne rozkolísanou kvalitou obilnín. Vývoj porastov a začiatok žatvy nepriaznivo ovplyvňoval práve mimoriadne mokrý prvý polrok tohto roku. Poľnohospodári na jeseň minulého roka siali tohtoročnú úrodu pri výrazne mokrom počasí. Koniec roka a začiatok roka boli rovnako daždivé a aj počas jari pršalo.“
Slovensko bude aj napriek náročnej pestovateľskej sezóne podľa Holéciovej potravinovo sebestačnou krajinou v prípade pestovania hustosiatych obilnín aj repky:
„V južne položených regiónoch, ktoré patria k produkčným oblastiam, znížili úrodu časté búrky, prívalové dažde, silný vietor a krupobitie. Najmä v oblasti Komárna a Nových Zámkov rátali miliónové škody. Úrody a kvalita jednotlivých plodín sú rozdielne v závislosti od regiónu, priebehu počasia a vplyvu škodcov,“ skonštatovala Holéciová s tým, že sa nájdu aj pozitíva aktuálnych klimatických podmienok:
„Pozitíva vidíme na kvalite tohtoročného hrozna a aktuálne predávaného burčiaku a aj v tom, že suché a teplé počasie zabezpečilo pokojný priebeh žatvy. Tá v tomto roku trvala najkratšie od roku 2017 – len 74 dní. Na výraznom suchu veľmi veľa pozitívneho nevieme nájsť. Takéto počasie znásobuje tlak na rýchle dozrievanie úrody, na zhoršovanie kvality plodín a zvyšuje náklady na ich pestovanie. Poľnohospodári sú nútení viac zavlažovať a navyše, ani tu nie je zaručené, že sa úroda podarí. Napríklad, niektorí naši pestovatelia cukrovej repy aj napriek zavlažovaniu neočakávajú výbornú úrodu. Sucho a výrazný výpar vody až príliš vyčerpalo porasty.“
Mimoriadne suché leto síce pomohlo pri zbere obilia, keďže žatva bola neprerušovaná a plynulá, no na druhej strane, zhoršilo stav jesenných plodín, najmä kukurice a cukrovej repy. To isté sucho, ktoré teda napomohlo k dokončeniu žatvy, však zároveň znamená nedostatok vlahy pre úrodu plodín jesenného zberu. Cukrová repa kvôli nedostatku vody zhadzuje listy a je náchylnejšia na výskyt chorôb. Vysoké teploty počas leta, okolo 35 stupňov a aj horúce noci, kedy teplota neklesla pod 20 stupňov, významne oslabili repu v pôde. Zemiaky sa pri teplote nad 25 stupňov doslova varili v pôde a prestávali rásť, aj preto budú tento rok veľkosťou menšie.
Autor: RÁDIO KOŠICE