Má stále iba šestnásť, no už sa môže pochváliť titulom majsterky Európy v seniorskej kategórii. Talentovaná, no predovšetkým nesmierne pracovitá Zuzana Paňková dopomohla počas majstrovstiev Európy v talianskom meste Ivrea k historickému zlatu slovenskej ženskej hliadky C1 a v individuálnej kategórii bola v semifinále najmladšou účastníčkou.
Nečakané zlato
„Je to úžasný pocit a vôbec som to nečakala,“ usmieva sa Zuzka. „Snažila som sa predviesť čo najlepšie jazdy a podať svoje najlepšie výkony. Samu ma prekvapilo, že som necítila stres. Jednoducho som si povedala, že idem do toho a uvidíme, čo sa stane.“
Prekvapivú chladnokrvnosť mladej zverenky ocenil aj tréner Peter Murcko. „Ako najmladší účastník podujatia si išla svoje a na to prostredie bola adaptovaná veľmi dobre. Psychicky to zvládla výborne.“
Vo svojom okolí pritom vnímala obrovské mená európskeho vodného slalomu. Majsterky sveta i olympijské medailistky.
„Toto bol asi jediný stres,“ podotýka Paňková. „Na vode boli samé veľké mená. Trénovali sme napríklad s Britmi a Švédmi. V úvode som všetkých púšťala a cítila som rešpekt. Potom som už však trénovala normálne.“
Pre slovenský vodný slalom bol úžasným dňom predovšetkým piatok. Zlato v kategórii hliadok C1 získali muži v hviezdnom zložení Michal Martikán, Alexander Slafkovský a Matej Beňuš, výrazne väčším prekvapením bol zisk zlata trojice Zuzana Paňková, Simona Glejteková a Monika Škáchová.
„Dievčatá išli famózne a bola to dokonalá jazda. Zdolali všetky veľké hviezdy a je to teda cenný úspech,“ konštatuje Murcko. Samotná Zuzka Paňková zisk zlata nečakala ani v odvážnych snoch. „Vôbec sme to nečakali. Tri baby sme si spoločne s trénerom Murckom povedali, ako pôjdeme. Nechceli sme sa veľmi pozerať jedna na druhú a išli sme si v podstate svoje jazdy. Vyskúšali sme si to na poslednom tréningu, ale v podstate sme si iba skúsili štyri protivodné bránky a to bolo všetko.“
Slovenky vyrazili na trať ako prvé a počas celých pretekov tak s napätím sledovali jazdy konkurentiek.
„Za nami išli Nemky a Rusky. Keď sme ich porazili, tak sme si vraveli, že by to mohlo byť do piateho miesta. To už nás poprosili, aby sme ostali stáť v cieli a čakali na časy súperiek. Stáli sme tam teda a cítili sme sa ako Petra Vlhová, ktorá čaká v cieli. Mysleli sme si, že tam budeme stáť pätnásť minút a potom nás aj tak niekto zdolá. Neprekonali nás ani Španielky a Britky a to sme už vedeli, že bude medaila. Napokon bola zlatá,“ spomína na krásne chvíle Paňková.
Olympiáda ostala v štrnástej bránke
Nechýbalo veľa a ďalší veľký úspech mohla pridať v individuálnych pretekoch C1. Do semifinále sa prebojovala ako najmladšia účastníčka a nebyť jednej chyby na štrnástej bránke, mohla vážne útočiť na olympijskú miestenku do Tokia.
„Išla som dobre hornú časť trate. Štrnásta brána však robila starosti všetkým a ja som tam doplatila na slabšie skúsenosti. Musela som sa vracať a stratila som desať sekúnd. S takou stratou už nemáte šancu. Až po tú bránku som strácala iba dve sekundy a nebyť tej chyby, bola by som asi vo finále. Bola by tam teda aj šanca na olympiádu,“ uvedomuje si mladá Košičanka.
Olympijský kvalifikačný systém je neúprosný a umožňuje iba jedného účastníka na krajinu. V Tokiu sa tak objavia mnohí „exoti“ bez šance na úspech, zatiaľ čo viaceré hviezdy vodného slalomu ostanú doma. To je aj prípad Alexandra Slafkovského.
„Taký je jednoducho systém. Nás môže mrzieť, ale pravidlá sú jednoducho také. Osobne verím, že v Paríži už chýbať nebudem. Tu sme to chceli iba skúsiť, ale na ďalšiu olympiádu sa už budem pripravovať ako na svoj jasný cieľ,“ dušuje sa Zuzana Paňková.
Zlatý úspech nakopne
Aj podľa trénera Murcka predstavuje šampionát v Taliansku odrazový mostík, ktorý by mal predstavovať iba štart veľkej seniorskej kariéry.
„Osobne ma teší, že sme podali predsavzatý výkon. Celý pobyt v Taliansku bol totiž veľmi náročný. Zuzka tam zažila všetky premiérové atribúty. Bola prvýkrát v seniorskej reprezentácii, prvýkrát na takom veľkom podujatí, prvýkrát na takej ťažkej trati. Zvládla to teda výborne. V kvalifikačnej jazde bola tretia, tri sekundy od víťazstva,“ upozorňuje tréner pretekárky reprezentujúcej Športové centrum polície. „Určite to dodá motiváciu i sebavedomie. Získala obrovské skúsenosti, ale stále je to iba začiatok. Po tejto skúsenosti bude mať veľký náskok z pohľadu junioriek. V auguste nás totiž čakajú majstrovstvá Európy juniorov a ešte predtým máme aj majstrovstvá sveta. Netajíme sa tým, že z týchto podujatí chceme medaily.“
Blahodárny Reunion
Pozadie kvalitnej formy je samozrejme potrebné hľadať v príprave. Tá bola v prípade 16-ročnej pretekárky na špičkovej úrovni.
„Pripravovali sme sa od septembra 2020. Mali sme mať jarné sústredenie v Spojených arabských emirátoch, ale letecká spoločnosť nám na poslednú chvíľu zrušila prepravu kajakov. Za sedem dní sa nám však podarilo cez Air France dostať na Reunion a tam sme sa dostali do departmentu francúzskeho olympijského tímu. Okrem nich tam boli i Nemci a bolo to veľmi inšpiratívne sústredenie. Zuzka tam výrazne porástla a to bolo dôležité,“ podotýka Peter Murcko.
Podmienky na ostrove v Indickom oceáne si pochvaľuje aj samotná pretekárka. „Na Reunione som bola šesť týždňov a trénovali sme vo výborných podmienkach. Po návrate na Slovensko sme nemohli trénovať ani v Čuňove, ani v Liptovskom Mikuláši. Chodili sme teda na kanál do Krakova a kondíciu som trénovala aj doma v Košiciach. Napokon to bola veľmi kvalitná príprava a dostala som sa do slušnej formy.“
Z hendikepu urobili výhodu
Na domácu vodu v Košiciach sa Zuzka vrátila aj po vydarenom šampionáte. V domovskej lodenici na brehu Hornádu momentálne testuje novú loď.
„Je to ten istý model, ale starší kajak je už ošúchaný a loď musíte pravidelne meniť,“ vysvetľuje majsterka Európy, ktorá preferuje lode s dobrou stabilitou, kĺzavosťou a kvalitnou zmenou smeru.
Na Hornáde samozrejme nemôže trénovať tak, ako na poriadnej divokej vode či v umelých kanáloch.
„Toto už však pre nás nie je hendikep a z nevýhody sme urobili výhodu,“ upozorňuje P. Mucko. „Doma síce nemáme divoký kanál, ale môžeme cestovať do Krakova, Čuňova či Liptovského Mikuláša a my sme všade doma. Tá pestrosť nám paradoxne pomáha.“
„To je pravda,“ nadväzuje Zuzka. „Nie som viazaná na nejakú vodu. Napríklad pretekári z Liptovského Mikuláša nie sú zvyknutí na plastové prekážky. Ja sa musím adaptovať všade a celkom sa mi to darí.“
Nakoľko náročné však bolo dostať sa z malého Hornádu až do prostredia olympijských víťazov?
„Podmienky v Košiciach nie sú ideálne a za všetko teda vďačím trénerovi. Vozí ma na tréningy do iných miest i štátov. Bez toho by sa nedalo napredovať,“ hovorí úprimným tónom Paňková, ktorá žije s vodou od malička. „Vždy to bola súčasť môjho života. V plastovom kajaku som sedela už ako štvorročná a od šiestich robím kanoistiku celkom aktívne. Ďakujem za to rodičom i starým rodičom a na vodu chodia aj moji súrodenci. Šikovný je hlavne trinásťročný brat, no škoda, že nemá trénera, ktorý by sa mu venoval intenzívnejšie. Určite však z neho niečo môže byť.“
Vyrastala na vode
Talentovaná vodná slalomárka má až piatich súrodencov a vodácky spôsob života je v jej rodine pevne zakorenená.
„V porovnaní s rovesníkmi má vďaka tomu náskok niekoľkých rokov,“ upozorňuje tréner Murcko. „Začínala ideálnym spôsobom, keď chodila na vodu s rodičmi. Splavovali rieky, naučila sa kvalitne pádlovať a jej technika je výborná. Rastie každým dňom. Po fyzickej, psychologickej i taktickej stránke. Čaká nás ešte veľa práce, ale ak bude pokračovať tak ako doposiaľ, tak z nej môže byť veľká pretekárka.“
Charakter mladej pretekárky dokumentuje situácia spred piatich rokov, keď sa ocitla pod vodou v nepopulárnej pozícii „eskimák“. Hlavou nadol bola tak dlho, že ľudia na brehu začínali panikáriť. Keď sa potom vynorila, tak sa iba zasmiala, že sa musela spustiť nižšie, pretože nechcela trénerovi poškrabať loď.
„Zažili sme spolu veľa situácií, ale nikdy sa nevzdala či neprijala výzvu. K osobnému prekonávaniu sa patria aj slzy, ale ona bojuje,“ oceňuje P. Murcko.
Apropos eskimák. Ako vnímajú túto neoddeliteľnú súčasť vodného slalomu samotní pretekári? „S eskimákom som mala vždy problém. Trvalo mi asi tri roky, kým som ho konečne zodvihla na bazéne. Nie je taký ťažký, ale ťažké je ukľudniť sa pod vodou a nastaviť si správne pádlo. Teraz už iba zatvorím oči a ani neviem ako a som späť nad hladinou. Nie je to nič hrozné,“ smeje sa Zuzka, ktorá stíha kombinovať športové napredovanie so štúdiom. V tomto smere žiačke gymnázia Tomáša Akvinského paradoxne pomohlo pandemické obdobie. „Pomohla mi dištančná forma výučby. Do školy som sa pripájala napríklad aj z letiska. Nebolo to ľahké, ale snažím sa mať aspoň prijateľné známky.“
Veľké ciele na obzore
Z pohľadu budúcnosti sú ciele zohraného tandemu Murcko – Paňková jasne formulované.
„Momentálne sa pripravujeme na juniorské majstrovstvá Európy a rada by som sa usadila v seniorskej reprezentácii. Atmosféra v národnom tíme je výborná. Samozrejme, sú to veľké mená a nemôžem sa s nimi ešte porovnávať. Nie som ešte na ich úrovni, ale berú ma,“ vraví Zuzka Paňková.
Letnú olympiádu v Tokiu si pozrie v televízore v pozícii náhradníčky, no o pár rokov by už malo byť všetko inak. „Jednoznačne! Naše ciele sú jasne stanovené. Počas ďalšej olympiády v Paríži bude mať dvadsať rokov a to bude ideálny vek. Nie je na čo čakať. Do dvoch až troch rokov by mohla jazdiť top desať vo Svetovom pohári a na veľkých šampionátoch,“ dodáva optimisticky naladený tréner Peter Murcko.