Kickboxeri košického Guardu potvrdili domácu suverenitu a v rámci úvodného kola Open ligy obsadili zásluhou bilancie 16 zlatých, 10 strieborných a 8 bronzových medailí prvú priečku. Ráznym spôsobom tak vykročili za obhajobou majstrovského titulu.
„Sezónu sme začali tak, ako všetky sezóny za posledných 28 rokov. Dvadsaťpäť z nich sme vyhrali, dvakrát nám to zmaril covid,“ rozhovoril sa predseda a šéftréner Guardu Peter Onuščák. Z pohľadu účinkovania v prvom kole ligovej súťaže označil za hlavný problém maródku v radoch svojich zverencov. „Mali sme preto len 33 štartov a 18 pretekárov. Za normálnych okolností by to bol dvojnásobok. To však našťastie neznížilo kvalitu a naši pretekári povyhrávali rozdielom triedy. Sú teda pripravení na úspešné účinkovanie v európskych a svetových pohároch.“
Toto tvrdenie potvrdili košickí kickboxeri aj v rámci medzinárodného turnaja Danubian Cup v Bratislave, kde vybojovali za účasti 335 štartujúcich zo siedmich štátov štyri zlaté, jednu striebornú a sedem bronzových medailí.
„Náš klub pravidelne nosí výsledky zo seniorských i mládežníckych medzinárodných súťaží a uznáva to každý s výnimkou nášho zväzu,“ načrtol Onuščák problém, ktorý sa prejavil aj v rámci vlaňajších majstrovstiev sveta v Abu Dabí. Členka Guardu Cintia Czégény tam vybojovala pre Slovensko zlatú medailu, no náklady na účasť si hradila sama. Rovnako tak i poplatok za úkony spojené s prijatím slovenského občianstva. „Cintia dopláca na to, že je z nášho klubu. Zväz argumentoval tým, že je to Maďarka, ale všetci vedeli, že bola v procese vybavovania štátneho občianstva, ktoré 19. januára aj dostala. Splnila všetky podmienky, ale Slovenský zväz kickboxu sa rozhodol, že našich pretekárov podporovať nebude. Zbytočne to teraz budeme rozvíjať, ono sa to rozvinie na inej úrovni.“
Peter Onuščák sa radšej sústredí na prácu so svojimi pretekármi a v tomto smere je na domácej scéne jasnou jednotkou. Prvé kolo ligovej súťaže to len podčiarklo. „Pokiaľ sa nič nestane, tak ligu by sme mali vyhrať. Paradoxom je, že zväz realizuje ligu, ktorá nebude mať víťaza. Do súťaže družstiev je totiž treba započítať ešte aj Slovak Open a Majstrovstvá Slovenska. Neviem teda, na čo potom máme ligu. My to však – rovnako ako v predošlých rokoch – vyhráme. Naše ambície sa orientujú hlavne na Majstrovstvá sveta juniorov a kadetov v Lido di Jesolo a MS seniorov v Macedónsku. Klub je dostatočne veľký i silný a to platí aj napriek tomu, že v istých cykloch stále vznikajú nové kluby, ktoré si berú našich úspešných pretekárov. Z nás vzniklo už asi 10 klubov, ale s tým sa vieme vyrovnať a momentálne máme okolo 130 členov,“ podotkol Onuščák.
Jedným z klubov, ktorý vznikol odčlenením sa od Guardu je aj Ladies Victory Club, ktorý rozbehli úspešné reprezentantky Slovenska Lucia Cmárová a Alexandra Filipová. Práve ony sa úspešne zhostili organizácie prvého kola Open ligy v hádzanárskej hale v Košiciach.
„Prvé kolo bolo pomerne silné, aj keď účastníkov mohlo byť aj viac. Celkovo sme tu mali 204 pretekárov z 31 klubov zo Slovenska, Poľska, Ukrajiny a Maďarska. Videli sme však krásne zápasy v ringu i na tatamách v podaní detí i dospelých. Účastníci si organizáciu pochvaľovali a to ma teší. Touto cestou by som sa rada poďakovala aj Saške Filipovej, ktorá odviedla veľký kus práce. Som rada, že ju mám v tíme,“ pousmiala sa Lucia Cmárová, ktorá má za sebou veľmi úspešný rok 2025. Okrem striebra na Svetových hrách získala v novembri aj bronz na majstrovstvách sveta.
„Priznám sa, že som od seba čakala viac a aj tréner mi veril na zlato. Každopádne, medaila tam je a každé takéto podujatie vás posúva dopredu,“ poznamenala Lucia, ktorá bude v rámci marcového galavečera Športová osobnosť Košíc jednou z desiatich ocenených laureátov. Okrem nej si cennú sošku preberú aj bronzová medailistka z MS Alexandra Filipová a majsterka sveta Cintia Szégény. „Aktuálne je to tak, že ženský kickbox sa ťahá do popredia a toto je celosvetový trend. V Košiciach máme v tomto smere silnú základňu a som rada, že budeme ocenené všetky tri a nemusíme si tak závidieť. Je to pekná odmena za naše výsledky a odvedenú prácu.“
Tandem Cmárová – Filipová sa snaží vo svojom Ladies Victory Clube orientovať práve na ženské športovkyne. „Pomaličky to v klube opäť rozbiehame. Možno nepôjdeme len cestou kickboxu a chceme sa venovať aj skupinkám pre staršie dámy, ktoré sa chcú hýbať. Bude to mix kickboxu, posilňovacích cvičení a fyzioterapie. Ako fyzioterapeutka v tom môžem uplatniť aj svoje schopnosti. Pripravené máme aj veci pre mladých dievčat, ale momentálne nemáme dostatočný priestor a dlhodobo riešime otázku telocvične, ktorá by nám vytvorila nové možnosti. Určite sa totiž nájde veľa dievčat, ktoré by sa rady venovali kickboxu. V Košiciach máme veľa trénerov, ale pre mladé baby by bolo možno zaujímavé môcť trénovať pod vedením nás žien, ktoré sme už v tej kariére predsa len niečo dosiahli.“
Popri trénerskej a fyzioterapeutickej práci samozrejme pokračuje aj vo svojej kickboxovej kariére. Vlaňajšie úspechy ju v tomto smere iba povzbudili. „Bolo by fajn zahrnúť do tejto sezóny jeden či dva profi zápasy. O niečom sme sa už bavili, ale prioritou je amatérska kariéra. Do súťaží by som chcela nabehnúť v marci či v apríli. Tento rok nie je z pohľadu veľkých podujatí taký náročný a prioritou budú majstrovstvá Európy. Stále je teda na čom pracovať.“
O najväčší úspech roka 2025 sa postarala spomínaná Cintia Czégény. Reprezentantka Guardu Košice vybojovala v Abu Dabí vo full contacte do 48 kg titul majsterky sveta. Stala sa tak najúspešnejšou členkou slovenskej výpravy.
„Roky som na tom pracovala a titul majsterky sveta je rozhodne mojim najväčším kariérnym úspechom. Stále sa z toho veľmi teším, pretože to nebolo vôbec ľahké. Zdolala som súperky z Egypta, Talianska a Poľska a všetko to boli náročné zápasy. V Abu Dabí však všetko zapasovalo do seba a pre mňa to bol parádny šampionát,“ zaspomínala si rodená Maďarka, ktorá sa však rozhodla reprezentovať Slovensko. Toto rozhodnutie vykonala práve na základe pozitívnych skúseností z pôsobenia v Guarde. „Roky som bola členkou maďarskej reprezentácie, ale nemala som tam dostatočný priestor pre zlepšenie. Nevyhovoval mi tamojší podporný systém. Tu v Košiciach mám v osobe Petra Onuščáka veľkú podporu. Spolupracujeme už tri roky a prijali ma tu ako do svojej rodiny.“
V aktuálnej sezóne sa plánuje Cintia Szégény predstaviť v rámci Svetového pohára v Lido di Jesolo, na niekoľkých európskych pohároch a vrcholom budú jesenné majstrovstvá Európy. „Verím, že nadviažeme na úspešnú minulú sezónu a povyhrávam čo najviac zápasov.“
V takom prípade by si mohla na pódiách zaspievať slovenskú hymnu. V tomto smere však musí ešte potrénovať slová. „Zanôtiť si ju už viem, ale z textu ma radšej neskúšajte. Vedela by som len pár slov,“ pousmiala sa Cintia.
Úspechy košických bojovníčok motivujú aj novú generáciu dievčat. V ich stopách sa úspešne vydala napríklad Alexandra Tamášová, ktorá je už v štrnástich rokoch dvojnásobnou majsterkou sveta (2024) a vlani obohatila svoju zbierku o dva tituly vicemajsterky Európy.
„Ja sa rada bijem. Mám staršieho brata, ktorý bol mojim vzorom od detstva a kvôli nemu som s týmto športom začala. Od malička ma bil a tým pádom ma dobre vycvičil. V škole však cítim zo strany spolužiakov veľký rešpekt a oni si nedovolia nič,“ vyslovila sa s úsmevom na tvári žiačka športovej školy Užhorodská 39. Zápasy v domácej ligy už berie len ako ľahký tréning. „Tentoraz to však bolo náročnejšie. Išla som totiž vo dvoch váhových kategóriách so súperkami, ktoré boli o osem kíl ťažšie. Dalo sa to však zvládnuť a teším sa z víťazstiev.“
Za svoju veľkú inšpiráciu označila spomínané trio Cmárová, Filipová a Szégény. „Som veľmi rada, že si s nimi môžem občas aj zatrénovať. Mali sme viacero spoločných sústredení a verím, že raz dosiahnem také úspechy ako ony,“ zaželala si Alexandra Tamášová a podobné športové sny má aj jej oddielová kolegyňa Ivica Girmanová. V rámci prvého kola ligovej súťaže vybojovala zlato a dve striebra. S kickboxom začínala už ako trojročná. „Inšpiroval ma nejaký film s témou bojových umení. Chcela som si to skúsiť a už som pritom ostala. Nie je to ľahký šport, ale po každej prehre musíte myslieť na to, že to zlepšíte a nabudúce to bude lepšie. Inšpiráciou sú mi Cintia, Lucka a Saša. Verím, že raz budem vyhrávať Svetové poháre a medaily na majstrovstvách sveta i ja,“ uzavrela 12-ročná žiačka ZŠ Hroncová.