Poznáte históriu dnešného dňa?
Prvý májový deň je nielen dňom pracovného pokoja, ale predovšetkým Sviatkom práce. Ten sa na dnešnom území Slovenska po prvýkrát oslavoval pred 130 rokmi. Oslavy sa uskutočnili 1. mája 1890 v Bratislave v areáli Železnej studničky, ale aj v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. 1. máj bol po vzniku Československej republiky zákonom z marca 1919 vyhlásený za štátny sviatok.
História tohto sviatku siaha do Spojených štátov a Kanady, kedy sa odborové zväzy rozhodli, že budú spoločne presadzovať osemhodinový pracovný čas. 1. mája 1886 začali generálny štrajk, ktorým chceli docieliť splnenie svojej požiadavky, pričom sa v USA do neho zapojilo viac ako 300-tisíc pracujúcich z vyše 13-tisíc podnikov.
Chicago sa stalo centrom protestov. Jeho ulicami vtedy pochodovalo približne 80-tisíc ľudí. Miestna tlač vtedy informovala, že z vysokých komínov tovární a mlynov nevychádzal nijaký dym. Protest v Chicagu sa 3. mája zmenil na nepokoje medzi štrajkujúcimi a štrajkokazmi, čo si vyžiadalo zásah polície. Májové udalosti sa zmenili na krviprelievanie, pričom o život prišlo šesť ľudí a päťdesiat osôb sa ťažko zranilo. Medzi účastníkmi demonštrácie o deň neskôr vybuchla bomba, ktorá zabila štyroch robotníkov a sedem policajtov.
Úrady po týchto incidentoch začali s masovým zatýkaním robotníckych predákov. Siedmich vodcov odsúdili v zmanipulovanom procese na trest smrti obesením, jeden dostal pätnásť rokov väzenia. 11. novembra 1887 skončil na šibenici aj jeden z organizátorov štrajku August Spies, ktorý pred popravou zakričal: „Príde čas, keď bude naše ticho silnejšie ako hlasy, ktoré dnes zaškrtíte!“
V júli 1889 sa v Paríži zišiel zakladajúci kongres II. Internacionály, ktorý na pamiatku obetí udalostí v Chicagu vyhlásil 1. máj za medzinárodný Sviatok práce. „Nech robotníci vystúpia vo všetkých krajinách a vo všetkých mestách tak, ako im to dovoľujú vnútorné pomery,“ písalo sa v uznesení kongresu.
V roku 1890 sa 1. máj stal dňom boja za skrátenie pracovného času. Vo svete sa uskutočnili demonštrácie a štrajky. Ich účastníci požadovali osemhodinový pracovný čas. Robotníci vyšli do ulíc aj v Rakúsko-Uhorsku, Taliansku, Francúzsku, Španielsku, USA i v ďalších krajinách. Na britských ostrovoch sa tak stalo v nedeľu 4. mája.
Napriek tomu, že 1. máj ako Sviatok práce má svoje korene v USA, tam sa neujal. Američania majú svoj Sviatok práce v septembri, vždy v prvý septembrový pondelok, ktorý sa začal ako prezentácia odborárov, pričom prvýkrát ho oslavovali na miestnej úrovni 5. septembra 1882 v New Yorku, na podnet miestnej odborovej organizácie. V metropole bol obrovský piknik a sprievod, v ktorom sa prezentovali jednotlivé odborové združenia. Podujatie malo veľký úspech a postupne sa rozšírilo aj do ďalších miest. Sviatok práce sa v USA stal celonárodným v roku 1894.
1. máj je pre katolíkov dňom liturgickej spomienky na svätého Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Kňazi pripomínajú veriacim význam a hodnotu práce, prostredníctvom ktorej človek napĺňa Božiu výzvu o využívaní darov zeme, ako to uvádza kniha Genesis. Pápež Pius IX. v roku 1870 oficiálne vyhlásil sv. Jozefa za patróna – ochrancu katolíckej cirkvi. Pápež Pius XII. v roku 1855 zasvätil 1. máj sv. Jozefovi ako patrónovi robotníkov.
Zdroj: TASR